杏MAP导航

Autorom analytickej publikácie i redaktorom úvodného rozhovoru s pápe?om je taliansky kňaz, akademický odborník na filmové umenie a komunikáciu a niekdaj?í prefekt Dikastéria pre komunikáciu Mons. Dario Edoardo Viganò. Od roku 2019 je vicekancelárom Pápe?skej akadémie vied a Pápe?skej akadémie sociálnych vied.

Knihu z vydavate?stva Effatà predstavia v stredu 21. júla na pôde Ve?vyslanectva Talianska pri Svätej stolici. V rozhovore zaradenom na za?iatku knihy, pápe? Franti?ek pribli?uje, ako z rodiny dostal do vienka vz?ah k filmu, v?aka ktorému si vytvoril svoj postoj ku kinematografii.

Pápe? Franti?ek okrem iného v rozhovore uviedol, ?e pova?uje za u?ito?né  vytvori? vatikánsku ?Médiatéku“, ?i?e ústredný archív s audiovizuálnymi zdrojmi pochádzajúcimi z rozli?ných zlo?iek Svätej stolice, na zhroma??ovanie a zachovanie dedi?stva historických audiovizuálnych fondov na vysokej nábo?enskej, umeleckej a ?udskej úrovni.

Z rozhovoru pápe?a Franti?ka s Dariom Edoardom Viganò priná?ame v plnom znení prvú polovicu:

Vo svojom magistériu sa nezriedka odvolávate na kinematografiu: niekedy vás po?ujeme spomína? ten ?i onen film. Odkia? pochádza tento vá? mimoriadny vz?ah k filmu?

Za svoju filmovú kultúru v?a?ím predov?etkým svojim rodi?om. Ke? som bol die?a, ?asto som chodieval do kina v na?ej ?tvrti, kde sa zvykli premieta? aj tri filmy do radu, jeden za druhým. Je to sú?as? krásnych spomienok na moje detstvo: moji rodi?ia ma nau?ili vychutna? si rados? z umenia v jeho rôznych podobách. V sobotu sme napríklad s mamou a s bratmi po?úvali opernú hudbu, ktorú vysielali v ?tátnom rozhlase. Posadila nás k rádiu a pred tým, ne? za?alo vysielanie nám porozprávala dej opery. Ke? sa mala za?a? nejaká dôle?itá ária, oznamovala nám: ?Dávajte pozor, toto je ve?mi krásna pieseň.“ Bolo to nie?o nádherné. A potom tu boli filmy v kinách, pri ktorých moji rodi?ia pou?ili rovnakú metódu, ako to robili pri operách. Vysvet?ovali nám ich, aby nás zorientovali.  

A v tomto súvise sa zrodil aj vá? vz?ah k talianskemu neorealizmu?

Áno, medzi filmami, ktoré na?i rodi?ia bezpodmiene?ne chceli, aby sme poznali, boli práve diela neorealizmu. Myslím, ?e od desiatich do dvanástich rokov som videl v?etky filmy s Annou Magnaniovou a Aldom Fabrizim, medzi nimi ?Rím, otvorené mesto“ (Roma città aperta) od Roberta Rosselliniho, ktorý bol môj ob?úbený. Pre nás, deti v Argentíne, boli tie filmy ve?mi dôle?ité, preto?e v?aka nim sme do h?bky pochopili ve?kú tragédiu svetovej vojny. V Buenos Aires sme vojnu poznali predov?etkým prostredníctvom mnohých migrantov, ktorí pricestovali: Talianov, Poliakov, Nemcov... Ich rozprávania nám otvorili o?i pre drámu, ktorú sme priamo nepoznali, ale aj v?aka kinu sme získali hlboké povedomie o jej dôsledkoch.

?asto ste ozna?ili neorealistický film za ?katechézu ?udskosti“ alebo ??kolu humanizmu“. Sú to ve?mi krásne vyjadrenia, ktorými sa tejto kinematografii pripisuje univerzálna hodnota. V ?om je aktuálnos? týchto filmov?

Filmy neorealizmu formovali na?e srdce a stále tak mô?u robi?. Povedal by som, ?e e?te viac: tie filmy nás nau?ili pozera? sa na realitu novými o?ami. Ve?mi oceňujem, ?e táto kniha zachytí tento zásadný aspekt: ??univerzálnu hodnotu tej kinematografie a jej aktuálnos? ako dôle?itý nástroj, ktorý nám pomáha obnovi? ná? poh?ad na svet. Ako ve?mi dnes potrebujeme nau?i? sa h?adie?! Náro?ná situácia, ktorú pre?ívame, do h?bky pozna?ená pandémiou, vytvára obavy, strach, zúfalstvo: pre toto poslú?ia o?i schopné prerazi? no?nú tmu, zodvihnú? poh?ad ponad múr, aby sme videli horizont.

Dnes je ve?mi dôle?itá katechéza poh?adu, pedagogika pre na?e o?i, ?asto neschopné kontemplova? uprostred tmy to ?ve?ké svetlo“ (Iz 9,1), ktoré priná?a Je?i?. Mysti?ka na?ej doby, Simone Weilová, pí?e: ?Súcit a nezi?tnos? zostupujú od Boha, a ke? sú darované cez poh?ad, Boh je prítomný tam, kde sa tieto poh?ady stretávajú.“ H?a, tu je dôvod, pre?o sa reflexia nad poh?adom otvára transcendencii. Aké krásne by bolo znovu objavi? prostredníctvom kina význam výchovy k ?istému poh?adu. Práve tak, ako to robil neorealizmus.

Ale akým spôsobom nás táto kinematografia mô?e nau?i? h?adie??

Neorealistický poh?ad je taký, ktorý stimuluje svedomie. ?Deti sa na nás dívajú“ (I bambini ci guardano) je film z roku 1943 od Vittoria De Sicu, ktorý rád ?asto citujem, preto?e je ve?mi krásny a bohatý na významy.  V mnohých filmoch bol neorealistický poh?ad poh?adom detí na svet: ?istý poh?ad, schopný zachyti? v?etko, priezra?ný poh?ad, pomocou ktorého mô?eme okam?ite a jasne identifikova? dobro a zlo. Spomínam si na slová môjho brata Hieronyma, pravoslávneho arcibiskupa Atén a celého Grécka, oh?adom jednej z najtvrd?ích skuto?ností na?ej doby: ?Kto vidí o?i detí, s ktorými sa stretávame v ute?eneckých táboroch, je schopný rozpozna? okam?ite, v celej podobe, ten ?bankrot“ ?udskosti (Príhovor v ute?eneckom tábore Moria, Lesbos, 16. apríla 2016).

Pri mnohých príle?itostiach a v mnohých rôznych krajinách sa moje o?i stretli s o?ami detí, chudobnými i bohatými, zdravými i chorými, radostnými i trpiacimi. To, ?e na nás h?adia o?i detí, je skúsenos?, ktorú poznáme v?etci, ktorá sa nás dotýka hlboko v srdci a ktorá nás tie? núti spytova? si svoje svedomie. Neorealistická kinematografia zov?eobecnila tento poh?ad detí: ich poh?ad, ktorý je ove?a viac ako ?isto len uhol poh?adu, nám kladie otázku tým viac dnes, ke? ??sa zdá, ?e pandémia znásobuje ten ?bankrot“ ?udskosti. ?o urobíme, aby sa na nás deti mohli díva? s úsmevom a uchovali si priezra?ný poh?ad, plný dôvery a nádeje? ?o urobíme, aby neboli okradnuté o toto svetlo, aby tieto o?i neboli naru?ené a skazené?

V tejto súvislosti mi prichádza na myse? ?al?í ve?ký majster talianskeho filmu Federico Fellini, ktorého ?asto s ob?ubou citujete pre jeho schopnos? vráti? patri?né miesto  poh?adu na tých najposlednej?ích.

Áno, ?Cesta“ (La strada) od Felliniho je filmom, ktorý som mal azda najrad?ej. Ve?mi sa identifikujem s týmto filmom, v ktorom nájdeme implicitný odkaz na svätého Franti?ka. Fellini dokázal da? nevídané svetlo poh?adu na tých najposlednej?ích. V tomto filme je rozprávanie o nich uká?kovým príkladom a je pozvaním na uchovanie ich vzácneho poh?adu na realitu. Myslím na slová, ktoré Matto (Blázon) adresuje Gelsomine: ?Ty kamienok, má? zmysel v tomto ?ivote“. Je to príhovor hlboko preniknutý evanjeliovými odkazmi. Ale myslím na celú cestu Gelsominy: svojou pokorou a svojím dokonale ?írym poh?adom doká?e obmäk?i? tvrdé srdce ?loveka, ktorý zabudol plaka?. Tento ?istý poh?ad tých najposlednej?ích je schopný zasia? ?ivot aj do tej najvyprahnutej?ej pôdy. Je to poh?ad nádeje, ktorý vie vytu?i? svetlo v tme: preto si ho treba chráni?.

Neorealistický film v?ak vyrozprával ve?mi presnú realitu: realitu Talianska, ktoré sa má znovu vybudova? po tom, ?o vy?lo z epochálnej drámy svetovej vojny. Ako mô?u tieto filmy prehovori? aj k na?ej sú?asnosti?

H?adie? a vidie? nie je to isté. Tento postreh je výsti?ne vyjadrený v tejto knihe. H?adie? je ?innos? konaná ?isto o?ami, ale na to, aby ste videli, sú potrebné o?i a srdce. Neorealistické filmy nie sú dokumentárnymi, ktoré by podávali jednoduchý o?ný záznam reality; podávajú ho, to áno, ale v celej jeho drsnosti, cez poh?ad, ktorý strháva, ktorý pohne ?lovekom v h?bke, vyvoláva súcit. Rozdiel je v kvalite poh?adu, vtedy i dnes. Neorealistický poh?ad nie je poh?adom z dia?ky, ale poh?adom, ktorý pribli?uje, dotýka sa reality takej, aká je, ujíma sa jej, a to znamená, ?e uvádza do vz?ahu.

U? som sa vyjadril k tomu, ako ve?mi dnes ?digitálne médiá mô?u vystavi? riziku závislosti, izolácie a postupnej straty kontaktu s konkrétnou realitou, ?ím bránia rozvoju autentických ?udských vz?ahov“ (Christus vivit, ?. 88) a ako ve?mi sú ?potrebné fyzické gestá, výrazy tváre, momenty ticha, re? tela, ba dokonca vôňa, chvenie rúk, za?ervenanie sa, pot, preto?e to v?etko rozpráva a je to sú?as?ou ?udskej komunikácie“ (Fratelli tutti, ?. 43). Schopnos? nadobudnú? poh?ad, ktorý doká?e vytvára? si vz?ah, je teda k?ú?om k autentickej komunikácii, a je ním tým viac v tomto zlo?itom období pandémie, ke? virtuálny kontakt ?asto prevláda nad kontaktom skuto?ným.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Celý rozhovor v talian?ine

-mh, jb-