杏MAP导航

Prijíma?, chráni?, podporova? a integrova?. Pri príle?itosti pápe?ovej náv?tevy Malty ?tátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin pripomenul ?tyri slovesá, ktoré Franti?ek pou?il na prijatie tých, ktorí utekajú pred vojnou, prenasledovaním, násilím alebo h?adajú lep?iu budúcnos?, a vyzval celú Európu, aby sa na pomoci podie?ala a prevzala zodpovednos?.

Ústredným bodom náv?tevy je ohlasovanie evanjelia, ktoré má da? ?dôvody pre ?ivot a nádej, ktoré v dne?nom svete tak ve?mi potrebujeme“. Cesta, ktorá bola v roku 2020 odlo?ená kvôli epidémii COVID-19, sa uskuto?ňuje po?as vojny na Ukrajine. Kardinál, ktorý bude ako zvy?ajne po pápe?ovom boku, hovorí o zármutku Svätého Otca nad prebiehajúcim konfliktom a jeho prianí, aby zbrane utíchli. Rozhovor, ktorý pripravil redaktor Massimiliano Menichetti, priná?ame v plnom znení:

Eminencia, v akom duchu sa pápe? vydáva na cestu?

Kard. Parolin: Ur?ite je to netrpezlivo o?akávaná cesta, práve preto, ?e u? raz bola odlo?ená kvôli covidu a zároveň sa koná v kontexte vojny, ktorá Svätého Otca nesmierne znepokojuje. Tak?e si viem predstavi?, ?e túto cestu absolvuje so silným zármutkom, ktorý u? prejavil pri rôznych príle?itostiach v posledných mesiacoch, v posledných tý?dňoch nad tým, ?o sa deje na Ukrajine, a zopakuje, ako si viem predstavi?, svoju výzvu na zastavenie bojov, na uml?anie zbraní a na pokra?ovanie dialógu, preto?e v skuto?nosti rokovania u? prebiehajú, aj ke? sa zdá, ?e nedosiahli ?iadny konkrétny výsledok. Bude to teda duch bolesti a spoluú?asti na utrpení tohto obyvate?stva a výzva na ukon?enie vojny.

Malta sa nachádza uprostred ?modrej pú?te“, ako pápe? nazval Stredozemné more. Miesto, ktoré pripomína drámu migrácie. Európa robí ve?a pre ukrajinských ute?encov, ?o e?te mô?e urobi? pre tých, ktorí prekra?ujú Mare Nostrum a h?adajú nádej?

Kard. Parolin: Zatia? ?akujme Pánovi práve za to, 

?e sme skuto?ne svedkami sú?a?e solidarity vo?i ute?encom, ute?encom z Ukrajiny. Je skuto?ne obdivuhodné, ?o pre nich robia rôzne európske krajiny. Dúfam, ?e táto tragická skúsenos? mô?e skuto?ne pomôc? zvý?i? povedomie aj o ostatných migrantoch, tých, ktorí prichádzajú z juhu, a zdá sa mi, ?e v tomto oh?ade neexistuje iná alternatíva ako spolupráca a zdie?anie zodpovednosti za ?bremená“, nazvime ich tak, medzi v?etkými európskymi krajinami, najmä medzi tými, do ktorých prichádzajú, krajinami prvého príchodu, a potom tými, ktoré sú tranzitné a cie?ové.

Tak?e v prvom rade je prioritou – pápe? to ?asto opakoval – zachráni? ?ivoty, zachráni? ?ivoty na mori, a to sa dá dosiahnu? roz?írením trás, ktoré sú k dispozícii pre regulárnu migráciu. A potom, e?te na vy??ej úrovni, pracova? na tom, aby nikto nebol nútený opusti? svoju vlas? kvôli konfliktu, neistote alebo nedostato?nému rozvoju. Preto je potrebné investova? do krajín pôvodu, najmä pokia? ide o hospodársky rozvoj, politickú stabilitu, dobrú správu vecí verejných a dodr?iavanie ?udských práv. A zároveň zlú?i? tieto ?tyri slovesá, ktoré nám pápe? nazna?il: prija?, chráni?, podporova? a integrova?, a skuto?ne to robi? spolo?ne. ?iadny ?tát nemô?e prevzia? zodpovednos? sám. Potrebujeme spolo?ný záväzok, na ktorom sa musí podie?a? aj ob?ianska spolo?nos? vrátane nábo?enských skupín a zvlá?? Katolíckej cirkvi.

Po Grécku a Cypre pápe? príde na ostrov, kde stroskotala lo? sv. Pavla. ?al?ia etapa v ??apajach ve?kého evanjelizátora národov. Vstúpili sme do desiateho roku tohto pontifikátu: akú bilanciu treba urobi?, ak sa pozrieme najmä na vychádzajúcu Cirkev, ktorú si praje pápe? Franti?ek?

Kard. Parolin: Zdá sa mi význa?né, ?e v tomto 

desiatom roku jeho pontifikátu sa koná táto cesta na Maltu, preto?e Malta je spojená s postavou sv. Pavla, ktorý je evanjelizátorom par excellence, a ak má Franti?kov pontifikát nejaký svoj typický znak, tak je to práve výzva, pozvanie Cirkvi, aby sa stala misionárskou, aby sa stávala ?oraz viac misionárskou, aby priná?ala ohlasovanie evanjelia v?etkým, v ka?dej situácii. Ide teda o misijné vychádzanie s dvoma charakteristikami, ktoré sú pod?a mňa typické pre pápe?a Franti?ka, a to je ís? ku konkrétnym ?u?om, stretnú? sa s nimi tam v situáciách, v ktorých ?ijú, ?o mô?u by? pozitívne, negatívne alebo kritické situácie. Samozrejme, ?e jeho pozvanie je práve misionárskym obrátením a obrátenie si vy?aduje ?as a dobrú vô?u. Som v?ak presved?ený, ?e táto výzva hlboko ovplyvnila ?ivot Cirkvi, a preto je tu u vä??iny ochota vyda? sa týmto smerom, hlása? evanjelium dne?ným ?u?om a dáva?, predov?etkým prostredníctvom ohlasovania evanjelia, dôvody pre ?ivot a nádej, ktoré v dne?nom svete tak ve?mi potrebujeme.

Pápe? Franti?ek bude tretím pápe?om, ktorý nav?tívi Maltu, krajinu, kde Cirkev ?elí typickým výzvam západných spolo?ností. Ako sa ich zhosti? so vzájomným sk?bením identity a dialógu?

Kard. Parolin: Aj Cirkev na Malte ?elí problémom, 

s ktorými sa stretáva Cirkev vo v?etkých západných krajinách. Existuje tu ve?ká nábo?enská tradícia blízkosti, blízkosti k ?u?om a ich potrebám, sta?í pomyslie? na mnohé diela, ktoré existujú na Malte, pokia? ide o charitu, pozornos? vo?i najmen?ím, pozornos? vo?i chorým, postihnutým a potom v?etko vzdelávanie, samotná téma emigrácie, ktorú sme u? spomínali, a pozornos? Cirkvi. Na druhej strane do?lo k ur?itému úpadku nábo?enskej praxe a k ur?itému nahlodaniu kres?anských hodnôt, na ktorých bola spolo?nos? zalo?ená. Myslím, ?e odpove?ou je to, ?o sme u? spomenuli a ?o mo?no – a pápe? Franti?ek to prirodzene navrhuje – formulova? v dvoj?lene u?eník-misionár. Kde pod?a mňa u?eník ozna?uje identitu, silnú kres?anskú identitu, ktorá sa rodí z osobného vz?ahu s Je?i?om Kristom, z nasledovania Je?i?a Krista, kres?an sa identifikuje a jeho identita je by? u?eníkom Je?i?a Krista, a zároveň – u?eník-misionár – táto otvorenos? sa musí prejavi? predov?etkým v dialógu s dne?ným svetom. Dialóg, ktorý je ústretový a zároveň kritický vo?i menej pozitívnym aspektom na?ej reality a na?ej spolo?nosti.

85 percent obyvate?ov Malty sú katolíci. Pápe? ide, aby ich upevnil vo viere: ?o si tu mo?no pria??

Kard. Parolin: Prianím je, aby sa Malta nechala upevni? vo viere, a aby sa táto viera premietla do svedectva, do silného uvedomenia si maltských kres?anov, ?e je nevyhnutné dosved?ova? vieru v zmysle ohlasovania. Mohli by sme spomenú? Pavlove slová: ?Opportune et importune“ (Vhod ?i nevhod), v ka?dom ?ase, v ka?dej situácii, ?i sa to niekomu pá?i alebo nie, ohlasujem Je?i?a Krista, ohlasujem jeho evanjelium. Teda svedectvo, ktoré ide v tomto zmysle, a svedectvo, ktoré ide v zmysle vtelenia vlastnej viery do dobro?innej lásky a prijatia vo?i druhým.

-mh, jb-