Malta – súostrovie s bohatou históriou a ?ivou Cirkvou
Malta, le?iaca v Stredozemnom mori medzi Sicíliou a Tuniskom, je najju?nej?ou krajinou Európskej únie. Od roku 1800 bola britskou kolóniou. Od roku 1964 tvorí sú?as? Britského spolo?enstva národov (Commonwealth) a od roku 1974 je parlamentnou republikou. Hlavným
mestom polmiliónovej krajiny je Valletta s 5800 obyvate?mi.
Okrem maltského jazyka je oficiálnym jazykom krajiny i angli?tina. Z h?adiska zlo?enia obyvate?stva 96% obyvate?ov sú Mal?ania, 2% tvoria Angli?ania. A? 85% obyvate?ov Malty sa hlási ku katolíckej viere, ktorá je tu stále ?ivá. Malta je jedinou krajinou Európskej únie, kde je umelý potrat úplne nezákonný. Rozvod bol zlegalizovaný v roku 2011.
Do roku 1979 bola na Malte britská námorná základňa. Ekonomika krajiny je momentálne spätá najmä s aktivitami v prístave hlavného mesta, s turizmom a finan?nými slu?bami. Strategická poloha súostrovia na trase z Líbye smerom k Sicílii spôsobila v posledných rokoch mohutný príliv migrantov a ute?encov.
Krajina bez prameňov a riek
Malta je súostrovím s najvä??ími ostrovmi Malta, Gozo (Ghawdex) a Comino (Kemmuna). Tento typ krajiny nemá ?iadne rieky ani pramene, ve?kým problémom sú tu zásoby vody, najmä ke? nepr?í. Vä??ina vody sa na ostrovy dová?a alebo sa získava odso?ovaním.
Pôvodná vegetácia Malty bola zni?ená pris?ahovalcami u? v staroveku. S odlesnením sa roz?írila erózia pôdy a súostrovie dnes má len krovinaté porasty. Na Malte ?ije endemický druh v?ely - predpokladá sa, ?e aj názov krajiny je odvodený od slova med, ako ostrov nazývali Gréci, prípadne od fenického slova znamenajúceho prístav.
Pestré kultúrne vplyvy
Maltská kultúra i jazyk boli silne ovplyvnené gréckou, fenickou, arabskou, rímskou i byzantskou kultúrou. Malt?ina je pôvodom semitský jazyk (do tejto skupiny patrí napríklad i arab?ina, hebrej?ina, aramej?ina i etiópske jazyky), a ako jediný z tejto skupiny sa pí?e latinkou.
Maltské ostrovy boli prvýkrát obývané v období neolitu okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobne Sikanmi zo Sicílie. S ich príchodom súvisí aj vyhynutie druhov trpasli?ieho hrocha a trpasli?ieho slona, ktoré sa tu nachádzali. Okolo roku 3500 pred Kr. boli na Malte postavené najstar?ie stavby na svete – tzv. megalitické chrámy, sedem z nich je v zozname UNESCO. Pribli?ne v roku 700 pred Kr. sa na Malte usadili starovekí Gréci. O storo?ie neskôr sa tu usadili aj fenickí obchodníci.
Apo?tolské korene späté so sv. Pavlom
V roku 60 na severe ostrova stroskotal sv. Pavol, ktorý mieril do Ríma. Pí?e sa o tom i v Knihe skutkov apo?tolov (Sk 27-28). Toto miesto sa po ňom doteraz nazýva Záliv sv. Pavla. Pod?a tradície zostal Apo?tol národov na Malte tri mesiace.
Prvým biskupom na súostroví bol sv. Publius, neskor?í biskup Atén, ktorý zomrel ako mu?eník v roku 112. Tak ako v iných ?astiach Rímskeho impéria bolo kres?anstvo na Malte legalizované v roku 313 Milánskym ediktom cisára Kon?tantína. Po rozdelení Rímskej rí?e v 4. storo?í Malta pripadla grécky hovoriacej Byzantskej rí?i. Grécky vplyv pretrval aj po?as vy?e dvoch storo?í moslimskej nadvlády (870-1090).
V 16. storo?í (r. 1530) cisár Karol V. zveril súostrovie rytierom Hospitálneho rádu sv. Jána. Tí ostrovy opustili v roku 1798 po Napoleonovej okupácii.
Za?iatkom 19. storo?ia sa diecéza Malty stala cirkevnou provinciou metropolitnej arcidiecézy Palermo a od roku 1844 bola priamo podriadená Svätej stolici. Malta bola vyhlásená za metropolitnú arcidiecézu v roku 1944 pápe?om Piom XII. V roku 1965 Malta ako ?tát nadviazala diplomatické vz?ahy so Svätou stolicou.
Na pôdu Maltskej republiky vstúpili pápe?i doteraz u? trikrát: dvakrát ju nav?tívil sv. Ján Pavol II. (v roku 1990 a 2001) a pápe? Benedikt XVI. pri?iel na náv?tevu v roku 2010.
Dne?né výzvy pre Cirkev: migranti
Katolícka viera na Malte je e?te stále mimoriadne ?ivou. Ve?ká ?as? obyvate?stva sa zú?astňuje na nede?ných svätých om?iach. Malta má 85 farností, 70 katolíckych ?kôl. Aj v ?tátnych ?kolách sa vyu?uje nábo?enstvo. Sú tu po?etné katolícke in?titúcie - centrá pre seniorov, telesne ?i fyzicky znevýhodnených ?udí a chudobných. Maltskí katolíci, osobitne kňazi a reho?níci sa vo ve?kom anga?ujú aj v misiách.
Medzi výzvy pre Cirkev patrí nová evanjelizácia osôb, ktoré vnímajú vieru ako externú sociologickú zále?itos?, zdedenú po rodi?och. ?al?ou výzvou je kríza rodiny a zvy?ujúci sa rozpad man?elstiev. A je to predov?etkým otázka migrantov, ktorí sem v hojnom po?te prúdia z pobre?ia severnej Afriky. Cirkev sa anga?uje v ?írení kultúry prijatia a integrácie.
?Maltézsky rád“
Meno ostrova sa spája so známym ?Maltézskym rádom“. Suverénny rytiersky hospitálny rád svätého Jána v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte vznikol v roku 1048, ke? niektorí obchodníci z prímorskej republiky Amalfi získali od egyptského kalifa povolenie vybudova? v Jeruzaleme kostol, klá?tor a nemocnicu pre potreby pútnikov akejko?vek viery ?i rasy. Zakladate?om je blahoslavený Gérard (Gerardo).
Pápe? Paschal II. vzal v roku 1113 nemocnicu sv. Jána pod ochranu Cirkvi a nemocnica sa stala laickým rádom. Na Maltu rád pri?iel v roku 1530 a významne prispel k mestskej výstavbe. Vybudovaná bola i nemocnica a flotila rádu bola jednou z najdôle?itej?ích obranných systémov Stredomoria. Dnes ?lenstvo rádu tvorí 13 500 rytierov a dám v 120 krajinách sveta. Venujú sa najmä humanitárnym projektom a sociálnej slu?be.
-zk-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
