杏MAP导航

Drahí bratia a sestry, po啪ehnanú nede木u!

Spolo膷né stolovanie, najmä v d艌och odpo膷inku a slávnosti, je v ka啪dej kultúre znakom pokoja a spolo膷enstva. V dne拧nom evanjeliu (Lk 14, 1.7-14) je Je啪i拧 pozvaný na obed k jednému z popredných farizejov. Ma钮 hostí roz拧iruje priestor srdca a by钮 hos钮om si vy啪aduje pokoru vstúpi钮 do sveta druhého. Kultúra stretnutia sa 啪iví práve takýmito gestami, ktoré pribli啪ujú. 

Stretnú钮 sa v拧ak nie je v啪dy 木ahké. Evanjelista poznamenáva, 啪e stolujúci 鈥瀙ozorovali鈥� Je啪i拧a a vo v拧eobecnosti na艌ho najprísnej拧í vyklada膷i tradície h木adeli podozrievavo. Napriek tomu sa stretnutie uskuto膷艌uje, preto啪e Je啪i拧 sa skuto膷ne pribli啪uje, nezostáva mimo situácie. On sa stáva naozajstným hos钮om 鈥� s úctou a opravdivos钮ou. Zriekne sa tých zdvorilostí, ktoré sú iba formalitami, aby sa nevyhlo vzájomnému zapojeniu. A tak vo svojom vlastnom 拧týle, podobenstvom opisuje to, 膷o vidí, a pozýva tých, 膷o ho pozorujú, aby sa zamysleli. V拧imol si toti啪, 啪e je tu akási horú膷kovitá snaha obsadi钮 prvé miesta. To sa deje aj dnes 鈥� nie v rodine, ale tam, kde zále啪í na tom, aby sme 鈥瀊oli vidite木ní鈥�. Vtedy sa spolo膷né bytie mení na sú钮a啪.

Sestry a bratia, sadnú钮 si spolu k eucharistickému stolu v de艌 Pána znamená aj pre nás necha钮 Je啪i拧a prehovori钮. On sa ochotne stáva na拧ím hos钮om a mô啪e nám opísa钮, ako nás vidí. Je ve木mi dôle啪ité vidie钮 sa jeho poh木adom: znovu si uvedomi钮, ako 膷asto redukujeme 啪ivot na preteky, ako sa doká啪eme znepokoji钮 len preto, aby sme získali nejaké uznanie, a ako sa zbyto膷ne porovnávame jeden s druhým. Zastavi钮 sa, zamyslie钮 sa, da钮 sa vyru拧i钮 Bo啪ím slovom, ktoré spochyb艌uje priority zamestnávajúce na拧e srdce 鈥� to je skúsenos钮 slobody. Je啪i拧 nás volá k slobode.

V evanjeliu sa pou啪íva slovo 鈥瀙okora鈥�, aby sa opísala plná podoba slobody (porov. Lk 14, 11). Pokora je toti啪 slobodou od samého seba. Rodí sa vtedy, ke膹 Bo啪ie krá木ovstvo a jeho spravodlivos钮 naozaj uchvátia ná拧 záujem a my si mô啪eme dovoli钮 h木adie钮 膹aleko 鈥� nie na 拧pi膷ky vlastných nôh, ale do dia木ky! Kto sa povy拧uje, vo v拧eobecnosti sa zdá, akoby nena拧iel ni膷 zaujímavej拧ie ne啪 seba samého, a v h暮bke du拧e je ve木mi neistý. Ale kto pochopil, 啪e je nesmierne vzácny v Bo啪ích o膷iach, kto hlboko cíti, 啪e je Bo啪ím synom 膷i dcérou, ten má vä膷拧ie veci, z ktorých sa mô啪e radova钮, a má dôstojnos钮, ktorá sama od seba 啪iari. Tá vystupuje do popredia, je na prvom mieste, bez námahy a bez vypo膷ítavosti 鈥� vtedy, ke膹 sa nenau膷íme vyu啪íva钮 situácie, ale slú啪i钮.

Drahí priatelia, prosme dnes, aby bola Cirkev pre v拧etkých 拧kolou pokory, teda tým domom, kde je ka啪dý v啪dy vítaný, kde si netreba vydobýja钮 miesta, kde mô啪e Je啪i拧 opä钮 prehovori钮 a vychováva钮 nás k svojej pokore, k svojej slobode. Panna Mária, ktorú teraz prosíme o príhovor, je naozaj Matkou tohto domu.

Preklad Martin Jarábek