杏MAP导航

Drahí bratia a sestry, po?ehnanú nede?u!

Spolo?né stolovanie, najmä v dňoch odpo?inku a slávnosti, je v ka?dej kultúre znakom pokoja a spolo?enstva. V dne?nom evanjeliu (Lk 14, 1.7-14) je Je?i? pozvaný na obed k jednému z popredných farizejov. Ma? hostí roz?iruje priestor srdca a by? hos?om si vy?aduje pokoru vstúpi? do sveta druhého. Kultúra stretnutia sa ?iví práve takýmito gestami, ktoré pribli?ujú. 

Stretnú? sa v?ak nie je v?dy ?ahké. Evanjelista poznamenáva, ?e stolujúci ?pozorovali“ Je?i?a a vo v?eobecnosti naňho najprísnej?í vyklada?i tradície h?adeli podozrievavo. Napriek tomu sa stretnutie uskuto?ňuje, preto?e Je?i? sa skuto?ne pribli?uje, nezostáva mimo situácie. On sa stáva naozajstným hos?om – s úctou a opravdivos?ou. Zriekne sa tých zdvorilostí, ktoré sú iba formalitami, aby sa nevyhlo vzájomnému zapojeniu. A tak vo svojom vlastnom ?týle, podobenstvom opisuje to, ?o vidí, a pozýva tých, ?o ho pozorujú, aby sa zamysleli. V?imol si toti?, ?e je tu akási horú?kovitá snaha obsadi? prvé miesta. To sa deje aj dnes – nie v rodine, ale tam, kde zále?í na tom, aby sme ?boli vidite?ní“. Vtedy sa spolo?né bytie mení na sú?a?.

Sestry a bratia, sadnú? si spolu k eucharistickému stolu v deň Pána znamená aj pre nás necha? Je?i?a prehovori?. On sa ochotne stáva na?ím hos?om a mô?e nám opísa?, ako nás vidí. Je ve?mi dôle?ité vidie? sa jeho poh?adom: znovu si uvedomi?, ako ?asto redukujeme ?ivot na preteky, ako sa doká?eme znepokoji? len preto, aby sme získali nejaké uznanie, a ako sa zbyto?ne porovnávame jeden s druhým. Zastavi? sa, zamyslie? sa, da? sa vyru?i? Bo?ím slovom, ktoré spochybňuje priority zamestnávajúce na?e srdce – to je skúsenos? slobody. Je?i? nás volá k slobode.

V evanjeliu sa pou?íva slovo ?pokora“, aby sa opísala plná podoba slobody (porov. Lk 14, 11). Pokora je toti? slobodou od samého seba. Rodí sa vtedy, ke? Bo?ie krá?ovstvo a jeho spravodlivos? naozaj uchvátia ná? záujem a my si mô?eme dovoli? h?adie? ?aleko – nie na ?pi?ky vlastných nôh, ale do dia?ky! Kto sa povy?uje, vo v?eobecnosti sa zdá, akoby nena?iel ni? zaujímavej?ie ne? seba samého, a v h?bke du?e je ve?mi neistý. Ale kto pochopil, ?e je nesmierne vzácny v Bo?ích o?iach, kto hlboko cíti, ?e je Bo?ím synom ?i dcérou, ten má vä??ie veci, z ktorých sa mô?e radova?, a má dôstojnos?, ktorá sama od seba ?iari. Tá vystupuje do popredia, je na prvom mieste, bez námahy a bez vypo?ítavosti – vtedy, ke? sa nenau?íme vyu?íva? situácie, ale slú?i?.

Drahí priatelia, prosme dnes, aby bola Cirkev pre v?etkých ?kolou pokory, teda tým domom, kde je ka?dý v?dy vítaný, kde si netreba vydobýja? miesta, kde mô?e Je?i? opä? prehovori? a vychováva? nás k svojej pokore, k svojej slobode. Panna Mária, ktorú teraz prosíme o príhovor, je naozaj Matkou tohto domu.

Preklad Martin Jarábek