杏MAP导航

V plnej Aule Pavla VI. boli aj pútnici zo Slovenska z farnosti Bratislava - Vajnory. Po katechéze nasledovali pozdravy a Svätý Otec pripomenul aj utrpenie detí na Ukrajine slovami:

?Bratia a sestry, modlime sa za na?ich ukrajinských bratov a sestry: tak ve?mi trpia. Vojna je krutá! To?ko detí je nezvestných, to?ko ?udí je m?tvych. Modlime sa, prosím! Nezabúdajme na utrápenú Ukrajinu. Dne?ný deň je pre ich krajinu dôle?itý.“ - Vyzval pápe? Franti?ek po?as dne?nej audiencie. Dodajme, ?e dnes je na Ukrajine Deň ?tátnej vlajky a zajtra Ukrajina oslavuje výro?ie svojej nezávislosti (24. augusta 1991).

Pred katechézou zaznel úryvok z Matú?ovho evanjelia (Mt 11, 25-27)

V tom ?ase Je?i? povedal: ?Zvelebujem ?a, Ot?e, Pane neba i zeme, ?e si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich mali?kým. Áno, Ot?e, tebe sa tak pá?ilo. Môj Otec mi odovzdal v?etko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcie? zjavi?“.

Ohlasovanie v materinskom jazyku: Svätý Juan Diego, posol Panny Márie Guadalupskej

18. pokra?ovanie cyklu Evanjeliza?né nad?enie: apo?tolská horlivos? veriaceho ?loveka

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Na na?ej ceste za znovuobjavením nad?enia pre ohlasovanie evanjelia, aby sme videli, ako sa apo?tolská horlivos?, toto nad?enie pre ohlasovanie evanjelia vyvíjalo v dejinách Cirkvi - na tejto ceste sa dnes pozrieme do Ameriky. Tu má evanjelizácia stále ?ivý zdroj: Guadalupe. Je to ?ivý zdroj. Mexi?ania sú spokojní!

Samozrejme, evanjelium tam pri?lo u? pred týmito zjaveniami, ale ?ia?, sprevádzali ho aj svetské záujmy. Namiesto cesty inkulturácie sa príli? ?asto i?lo unáhlenou cestou presadzovania a vnucovania vopred vytvorených modelov - napríklad európskych -, ?ím sa zneva?ovali pôvodné národy.

Guadalupská Panna sa naproti tomu zjavuje oble?ená v odeve domorodcov, hovorí ich jazykom, prijíma a miluje miestnu kultúru: Mária je Matka a pod jej plá??om nájde miesto ka?dé die?a. V nej sa Boh stal telom a prostredníctvom Márie sa na?alej vte?uje do ?ivota národov. Panna Mária toti? ohlasuje Boha v tom najvhodnej?om jazyku, a tým je materinský jazyk.

A aj nám Panna Mária hovorí v materinskom jazyku, v tom, ktorému dobre rozumieme. Áno, evanjelium sa odovzdáva v materinskom jazyku. A ja by som chcel po?akova? mnohým matkám a starým matkám, ktoré ho odovzdávajú svojim de?om a vnú?atám: viera sa odovzdáva ?ivotom, preto sú matky a staré matky prvými ohlasovate?kami. Zatlieskajme matkám a starým matkám!

A evanjelium sa odovzdáva, ako ukazuje Mária, v jednoduchosti: Panna Mária si v?dy vyberá jednoduchých: na vrchu Tepeyac v Mexiku, ako aj v Lurdoch a vo Fatime. Hovorí ku ka?dému z nich, slovami vhodným pre ka?dého, zrozumite?nými slovami, tak ako boli zrozumite?né Je?i?ove slová.

  (Vatican Media)

Zastavme sa teda pri svedectve svätého Juana Diega, ktorý je poslom, je chlapcom, je domorodcom, ktorý prijal zjavenie Márie: posol Panny Márie Guadalupskej. Bol to pokorný ?lovek, domorodec z ?udu: spo?inul na ňom poh?ad Boha, ktorý rád robí zázraky prostredníctvom mali?kých. Juan Diego pri?iel k viere u? ako dospelý a ?enatý. V decembri 1531 mal pribli?ne 55 rokov.

Po?as cesty vidí na kopci Bo?iu Matku, ktorá ho ne?ne volá - a ako ho Panna Mária nazýva? ?Môj malý milovaný syn Juanito“ (Nican Mopohua, 23). Potom ho posiela k biskupovi, aby ho po?iadal, aby tam, kde sa zjavila, postavil chrám. Juan Diego, jednoduchý a ochotný, ide s ve?kodu?nos?ou svojho ?istého srdca, ale musí dlho ?aka?. Nakoniec sa biskupovi prihovorí, ale ten mu neuveril. Niekedy my biskupi...

Opä? sa stretáva s Pannou Máriou, ktorá ho ute?uje a ?iada ho, aby to skúsil znova. Indián sa vracia k biskupovi a s ve?kou námahou mu vychádza v ústrety, ale biskup ho po vypo?utí odmieta a posiela na neho mu?ov. Prichádza únava, skú?ka ohlasovania: napriek horlivosti prichádza nie?o ne?akané, niekedy aj zo strany samotnej Cirkvi. Na ohlasovanie toti? nesta?í sved?i? o dobre, treba vedie? zná?a? aj zlo. Nezabúdajme na to: na ohlasovanie evanjelia nesta?í sved?i? o dobre, ale treba vedie? zná?a? zlo.

  (Vatican Media)

Kres?an koná dobro, ale zná?a zlo. Oboje ide ruka v ruke, taký je ?ivot. Aj dnes, na to?kých miestach, si inkulturácia evanjelia a evanjelizácia kultúr vy?aduje vytrvalos? a trpezlivos?, vy?aduje si nebá? sa konfliktov, nestráca? srdce. Mám na mysli krajinu, kde sú kres?ania prenasledovaní, preto?e sú kres?ania a nemô?u dobre a v pokoji praktizova? svoje nábo?enstvo. Juan Diego, znechutený tým, ?e ho biskup odmietal, prosí Pannu Máriu, aby ho oslobodila a vymenovala niekoho vá?enej?ieho a schopnej?ieho, ne? je on, ale Ona ho nabáda, aby vytrval.

Pri ohlasovaní je v?dy riziko istej kapitulácie: jedna vec sa nedarí a ?lovek vycúva, znechutí sa a mo?no sa utieka k vlastným istotám, do malých skupín a k nejakým osobným pobo?nostiam. Na druhej strane Panna Mária, hoci nás ute?uje, núti nás ís? vpred, a tak nás necháva rás?, ako dobrá matka, ktorá sleduje kroky svojho syna, vypú??a ho do výziev sveta.

Juan Diego sa takto povzbudený vracia k biskupovi, ktorý ho ?iada o znamenie. Panna Mária mu ho s?ubuje a ute?uje ho týmito slovami: ?Nech nie je zarmútená tvoja tvár, tvoje srdce nech sa netrápi: [...] ?i tu nie som ja, ktorá som tvoja matka?“ (ibid., 118-119).  Je to krásne, ako Panna Mária mnohokrát, ke? sme v opustenosti, v smútku, v ?a?kostiach, hovorí aj nám, v na?om srdci: ??i tu nie som ja, ktorá som tvojou matkou?“ V?dy je nám nablízku, aby nás pote?ila a dala nám silu ís? ?alej.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Potom ho po?iada, aby i?iel na neúrodný vrchol kopca natrha? kvety. Je zima, ale Juan Diego nájde nieko?ko krásnych kvetov, vlo?í ich do svojho plá??a a ponúkne ich Matke Bo?ej, ktorá ho vyzve, aby ich odniesol biskupovi ako dôkaz. Diego ide, trpezlivo ?aká, kým naňho príde rad, a napokon v prítomnosti biskupa rozopne svoju tilmu - ktorou sa domorodci prikrývali -, rozopne tilmu a uká?e kvety a h?a: na látke plá??a sa objaví obraz Panny Márie, výnimo?nej a ?ivej, ktorú poznáme. V jej o?iach sú dodnes vyobrazení prítomní.

A h?a, prichádza Bo?ie prekvapenie: vtedy, ke? sme ochotní a poslu?ní, doká?e vykona? nie?o ne?akané, v ?ase a spôsobom, ?o nemô?eme predvída?. A tak je svätyňa, o ktorú ?iadala Panna Mária, postavená a v sú?asnosti ju mô?eme nav?tívi?.

Juan Diego zanecháva v?etko a s povolením biskupa zasväcuje svoj ?ivot svätyni. Prijíma pútnikov a evanjelizuje ich. Tak to býva v mariánskych svätyniach, v cie?och pútí a na miestach ohlasovania, kde sa ka?dý cíti ako doma - preto?e je to dom Matky - a pre?íva tú?bu po domove, teda tú?bu po mieste, kde je Matka, tú?bu po nebi.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Tam, kde je viera prijímaná jednoduchým spôsobom, tam, kde je viera prijímaná skuto?ným, ?udovým spôsobom, vtedy Panna Mária, ako povedala Juanovi Diegovi, po?úva na?e volanie a uzdravuje na?e bolesti (porov. tam?e, 32).

Nau?me sa toto: ke? máme v ?ivote ?a?kosti, cho?me k Matke; a ke? je ?ivot ??astný, cho?me k Matke, aby sme sa podelili aj o to. Potrebujeme chodi? do týchto oáz útechy a milosrdenstva, kde sa viera vyjadruje materinským jazykom; kde odkladáme námahy ?ivota do náru?ia Panny Márie a vraciame sa do ?ivota s pokojom v srdci, mo?no s pokojom detí.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Martin Jarábek)