杏MAP导航

Zuzana Klimanová - Vatikán

Pápe? pripomenul zajtraj?iu Slávnos? Najsvätej?ieho Kristovho Tela a Krvi a pozval prida? sa zajtra o 13.00 k modlitebnej iniciatíve s názvom ?Minúta za mier“.

Relikviár sv. Terézie je od 6. do 16. júna vystavený v rímskom Kostole sv. Antona opáta, ktorý je sú?as?ou Pápe?ského kolégia Russicum.

Na Námestí sv. Petra dnes bolo najmenej 60 pútnikov zo Slovenska, 

medzi nimi 55 veriacich z Levíc a okolia.

Na príklade patrónky misií, ktorá v?ak neopustila múry karmelitánskeho klá?tora, Svätý Otec v katechéze vysvetlil, ?e misionár je predov?etkým nástrojom Bo?ej lásky. Má ním by? ka?dý z nás:

?Misionári, ktorých je Terézia patrónkou, nie sú len tí, ktorí idú na dlhú cestu, u?ia sa nové jazyky (...); nie, misionárom je aj ka?dý, kto ?ije tam, kde je, ako nástroj Bo?ej lásky; je to ka?dý, kto robí v?etko preto, aby cez jeho svedectvo, modlitbu, príhovor, mohol prejs? Je?i?.“

Cirkev potrebuje srdcia ako je to Terezkino, srdcia, ktoré pri?ahujú k láske a pribli?ujú k Bohu, zdôraznil pápe?:

?Cirkvi prv ne? to?ké prostriedky, metódy a ?truktúry, ktoré niekedy odvádzajú pozornos? od toho podstatného, treba srdcia ako je to Terezkino, srdcia, ktoré pri?ahujú k láske a pribli?ujú k Bohu. Prosme na?u sväticu, ktorej relikvie máme tu pred nami – prosme ju o milos? prekonáva? na?e sebectvo a prosme o nad?enie prihovára? sa, aby táto prí?a?livos? bola u ?udí ve?ká a aby Je?i?a poznali a milovali.“

Katechéza (16), svedkovia: Sv. Terézia od Die?a?a Je?i?a, patrónka misií

z cyklu: Nad?enie pre evanjelizáciu: apo?tolská horlivos? veriaceho

Katechéze predchádzalo ?ítanie z Luká?ovho evanjelia  (15,4-7):

«Vtedy Je?i? povedal: Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých devä?desiatdevä? na pú?ti a nepôjde za tou, ?o sa stratila, kým ju nenájde? A ke? ju nájde, vezme ju s rados?ou na plecia, a len ?o príde domov, zvolá priate?ov a susedov a povie im: ?Radujte sa so mnou, lebo som na?iel ovcu, ?o sa mi stratila“. Hovorím vám: Tak bude aj v nebi vä??ia rados? nad jedným hrie?nikom, ktorý robí pokánie, ako nad devä?desiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú».

Drahí bratia a sestry, vitajte! Dobré ráno!

Sú tu pred nami relikvie svätej Terézie od Die?a?a Je?i?a, univerzálnej patrónky misií. Je dobré, ?e sa tak deje v ?ase, ke? uva?ujeme o nad?ení pre evanjelizáciu, o apo?tolskej horlivosti. Dnes teda nech nám pomô?e svedectvo svätej Terezky. Narodila sa pred 150 rokmi a pri tomto výro?í mám úmysel venova? jej apo?tolský list.

Je patrónkou misií, ale nikdy nebola na misiách: ako si to mo?no vysvetli?? Bola karmelitánkou a jej ?ivot sa vyzna?oval drobnos?ou a slabos?ou. Seba samú nazývala ?malým zrnkom piesku“. Mala chatrné zdravie a zomrela vo veku iba 24 rokov. Ale aj ke? jej telo bolo slabé, jej srdce bolo energické, misionárske. Vo svojom ?denníku“ uvádza, ?e by? misionárkou bolo jej tú?bou a ?e ňou chcela by? nielen na nieko?ko rokov, ale do konca ?ivota, ba a? do konca sveta.

Terézia bola ?duchovnou sestrou“ nieko?kých misionárov. Z klá?tora ich sprevádzala svojimi listami, modlitbami a neustále za nich priná?ala obety. Bez toho, aby sa ukazovala, prihovárala sa za misie ako hnací motor, ktorý je ukrytý a dodáva vozidlu silu ís? vpred. Sestrami mní?kami v?ak bola ?asto nepochopená, dostalo sa jej od nich ?viac t?ňov ako ru?í“, av?ak v?etko prijala s láskou, s trpezlivos?ou a spolu s chorobou obetovala aj posudzovania a nepochopenia. A robila to s rados?ou, pre potreby Cirkvi, aby, ako vravievala, ?ru?e boli rozsypané na v?etkých“, najmä na tých najvzdialenej?ích.

Teraz sa v?ak pýtam, v?etci si mô?eme polo?i? otázku: odkia? sa berie v?etka táto horlivos?, táto misionárska sila a táto rados? z orodovania? Pomô?u nám to pochopi? dve príhody, ktoré sa stali pred vstupom Terézie do klá?tora. Prvá sa týka dňa, ktorý zmenil jej ?ivot, Vianoc 1886, ke? Boh urobil zázrak v jej srdci. Terézia mala ma? ?oskoro 14 rokov. Ako najmlad?ie die?a bola doma v?etkými rozmaznávaná, no nie k zlému. Ke? sa v?ak jej ve?mi unavený otec vracal z polno?nej om?e, nemal chu? zú?astni? sa na rozba?ovaní dar?ekov svojej dcéry a povedal: ?V?aka Bohu, ?e je to posledný rok!“ – lebo od 15 rokov sa to u? viac nerobilo. Teréziu, ktorá bola ve?mi citlivej povahy a ?ahko sa rozplakala, to ranilo, odi?la do svojej izby a rozplakala sa. Rýchlo v?ak potla?ila slzy, zi?la dolu a plná radosti rozveselila svojho otca.

?o sa stalo, ?e v tú noc, ke? sa Je?i? z lásky stal slabým, ona sa stala silnou v duchu? -skuto?ný zázrak: v nieko?kých okamihoch sa vymanila z väzenia svojho sebectva a seba?útosti; za?ala cíti?, ?e ?do jej srdca vstúpila láska s potrebou zabudnú? na seba“ (porov. Rukopis A, 133 - 134). Od tej chvíle obrátila svoju horlivos? na druhých, aby na?li Boha, a namiesto toho, aby h?adala útechu pre seba, dala si za úlohu ?pote?i? Je?i?a, [pri?ini? sa o to,] aby ho du?e milovali“, preto?e - ako poznamenala Terézia,– ?Je?i? je chorý láskou a [...] chorobu z lásky nemo?no vylie?i? inak ako láskou“ (List Márii Guérinovej, júl 1890).

Tu je teda cie? jej ka?dodenného ?ivota: ?pri?ini? sa o to, aby bol Je?i? milovaný“ (List Céline, 15. októbra 1889), prihovára? sa za to, aby ho druhí milovali. Napísala: ?Chcela by som zachraňova? du?e a kvôli nim zabudnú? na seba: chcela by som ich zachraňova? aj po svojej smrti“ (List otcovi Roullanovi, 19. marca 1897). Nieko?kokrát povedala: ?Svoje nebo strávim tak, ?e budem kona? dobro na zemi“. Toto je prvá epizóda, ktorá jej zmenila ?ivot v 14 rokoch.

Táto jej horlivos? bola zameraná predov?etkým na hrie?nikov, na ?vzdialených“. Odha?uje to druhá epizóda. Terézia sa dozvedá o zlo?incovi odsúdenom na smr? za hrozné zlo?iny, volal sa Enriko Pranzini – ona pí?e jeho meno: je uznaný vinným z brutálnej vra?dy troch ?udí, je ur?ený na gilotínu, ale nechce prija? útechu viery. Terézia si ho berie k srdcu a robí v?etko, ?o je v jej silách: v?emo?ne sa modlí za jeho obrátenie, aby on, ktorého s bratským súcitom nazýva ?úbohý ne??astník Pranzini“, urobil aspoň malý náznak pokánia a vytvoril priestor Bo?iemu milosrdenstvu, v ktoré Terézia slepo verí.

Nastáva poprava. Na druhý deň sa Terézia do?íta v novinách, ?e Pranzini tesne pred tým, ako polo?í hlavu na popravisko, ?sa zrazu, zachvátený náhlym vnuknutím, oto?í, chytí krí?, ktorý mu kňaz podáva, a trikrát pobozká Je?i?ove sväté rany“. Svätica to komentuje: ?Potom jeho du?a odi?la prija? milosrdný rozsudok Toho, ktorý vyhlásil, ?e v nebi bude vä??ia rados? nad jedným hrie?nikom, ktorý robí pokánie, ako nad devä?desiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú!“ (Rukopis A, 135).

Bratia a sestry, tu je moc orodovania poháňaného láskou, tu je hnací motor misie. Misionári, ktorých je Terézia patrónkou, toti? nie sú len tí, ktorí idú na dlhú cestu, u?ia sa nové jazyky, robia dobré skutky a sú dobrí v ohlasovaní; nie, misionárom je aj ka?dý, kto ?ije tam, kde je, ako nástroj Bo?ej lásky; je to ka?dý, kto robí v?etko preto, aby cez jeho svedectvo, modlitbu, príhovor, mohol prejs? Je?i?. Toto je apo?tolská horlivos?, ktorá, majme v?dy na pamäti, nikdy nepôsobí prozelyticky ani z donútenia, ale na základe prí?a?livosti: viera sa rodí z prí?a?livosti, ?lovek sa nestáva kres?anom preto, ?e ho niekto núti, ale preto, ?e sa ho dotýka láska.

Cirkvi prv ne? to?ké prostriedky, metódy a ?truktúry, ktoré niekedy odvádzajú pozornos? od toho podstatného, treba srdcia ako je to Terezkino, srdcia, ktoré pri?ahujú k láske a pribli?ujú k Bohu. Prosme na?u sväticu, ktorej relikvie máme tu pred nami – prosme ju o milos? prekonáva? na?e sebectvo a prosme o nad?enie prihovára? sa, aby táto prí?a?livos? bola u ?udí ve?ká a aby Je?i?a poznali a milovali.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka a Zuzana Klimanová)