杏MAP导航

Na dne?nej audiencii nechýbali pútnici zo Slovenska, z farností ?iroké a Svit. Biblickým úvodom ku katechéze bol úryvok z Prvého listu sv. apo?tola Pavla Korin?anom:

?Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho dr?íte tak, ako som vám ho hlásal, iba?e by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám predov?etkým to, ?o som aj ja prijal.“ (1 Kor 15,1-2)

Druhý vatikánsky koncil. 1. Evanjelizácia ako cirkevná slu?ba

6. pokra?ovanie cyklu Evanjeliza?né nad?enie: apo?tolská horlivos? veriaceho

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V predchádzajúcej katechéze sme videli, ?e prvý ?koncil" v dejinách Cirkvi – koncil podobný tomu Druhému vatikánskemu, bol zvolaný do Jeruzalema kvôli zále?itosti súvisiacej s evanjelizáciou, teda kvôli ohlasovaniu radostnej zvesti ne?idom – mysleli si, ?e ohlasovanie evanjelia treba prinies? iba ?idom. V 20. storo?í Druhý vatikánsky ekumenický koncil predstavil Cirkev ako Bo?í ?ud putujúci v ?ase a svojou povahou misionársky (porov. Dekrét Ad gentes, 2). ?o to znamená? Medzi prvým a posledným koncilom je akoby most v znamení evanjelizácie, most, ktorého architektom je Duch Svätý. Dnes sa zapo?úvame do Druhého vatikánskeho koncilu, aby sme zistili, ?e evanjelizova? je v?dy cirkevnou slu?bou, nikdy nie ?na vlastnú päs?“, nikdy izolovane, nikdy individualisticky. Evanjelizácia sa v?dy koná v cirkvi (in ecclesia), to znamená v spolo?enstve a bez prozelytizmu, preto?e to nie je evanjelizácia.

Evanjelizátor v skuto?nosti v?dy odovzdáva to, ?o sám alebo sama prijala. Svätý Pavol to napísal ako prvý: evanjelium, ktoré hlásal a ktoré prijímali komunity a v ktorom zostávali pevné, je to isté, ktoré prijal sám apo?tol (porov. 1 Kor 15,1-3). Prijíma sa viera a odovzdáva sa viera. Tento cirkevný dynamizmus odovzdávania posolstva je záväzný a zaru?uje autentickos? kres?anského ohlasovania. Sám Pavol pí?e Gala?anom: ?Keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium ako to, ktoré prijali, nech je prekliaty!“ (1,8). Je to krásne a platí to pre mnohé vízie, ktoré sú módne...

  (Vatican Media)

Cirkevný rozmer evanjelizácie teda predstavuje kritérium na overenie apo?tolskej horlivosti. Nevyhnutné overenie, preto?e poku?enie postupova? ?na vlastnú päs?“ ?íha v?dy, najmä ke? sa cesta stáva nepriechodnou a my poci?ujeme ?archu záväzku. Rovnako nebezpe?né je poku?enie ís? ?ah?ími pseudo-cirkevnými cestami, prija? svetskú logiku ?ísel a prieskumov, spolieha? sa na silu na?ich my?lienok, programov, ?truktúr, ?vz?ahov, ktoré sa po?ítajú“. To nejde, to musí trochu pomôc?, ale základom je sila, ktorú vám dáva Duch, aby ste hlásali pravdu Je?i?a Krista, aby ste hlásali evanjelium. Ostatné veci sú druhoradé.

Teraz sa, bratia a sestry, vlo?me priamej?ie do ?koly Druhého vatikánskeho koncilu a znovu ?ítajme niektoré ?ísla dekrétu Ad gentes (AG), dokumentu o misijnej ?innosti Cirkvi. Tieto texty Druhého Vatikánskeho koncilu si plne zachovávajú svoju hodnotu aj v na?om zlo?itom a pluralitnom kontexte.

Predov?etkým dokument Ad gentes pozýva uva?ova? o láske Boha Otca ako o prameni, ktorý ?nás vo svojej nesmiernej a milosrdnej láskavosti zo slobodného rozhodnutia stvoril a okrem toho nás ve?kodu?ne pozýva ma? ú?as? na jeho ?ivote i na jeho sláve. Toto je na?e povolanie. On slobodne rozlial a neprestajne rozlieva svoju bo?skú dobrotu, aby ten, ktorý je Stvorite? v?etkého, bol napokon 'v?etko vo v?etkom' (1 Kor 15,28) a získal sebe slávu a nám bla?enos?“ (?. 2). Tento úryvok je zásadný, preto?e hovorí, ?e Otcova láska má za adresáta ka?dú ?udskú bytos?. Bo?ia láska nie je ur?ená len pre jednu malú skupinu, nie... je pre v?etkých. Dobre si zapí?te toto slovo do hlavy a do srdca: v?etci a ka?dý, nikto nie je vylú?ený, tak hovorí Pán. A táto láska ku ka?dému ?loveku je láska, ktorá sa dostáva ku ka?dému mu?ovi a ka?dej ?ene prostredníctvom poslania Je?i?a, sprostredkovate?a spásy a ná?ho Vykupite?a (porov. AG, 3), a prostredníctvom poslania Ducha Svätého (porov. AG, 4), ktorý pôsobí v ka?dom ?loveku, v pokrstených i nepokrstených. Je to konanie Ducha svätého.

Koncil okrem toho pripomína, ?e úlohou Cirkvi je pokra?ova? v misii Krista, ktorý bol ?poslaný, aby priniesol dobrú zves? chudobným; z tohto dôvodu“, pokra?uje dokument Ad gentes, ?je potrebné, aby sa Cirkev, v?dy pod vplyvom Ducha svätého,  Kristovho Ducha, uberala tou istou cestou, ktorou krá?al Kristus, toti? cestou chudoby, poslu?nosti, slu?by a sebaobetovania a? na smr?, z ktorej on svojím zm?tvychvstaním vy?iel ako ví?az“ (AG, 5). Ak zostane verná tejto ?ceste“, poslanie Cirkvi je ?zjavením, ?i?e epifániou a uskuto?nením Bo?ieho zámeru vo svete a v jeho dejinách“ (AG, 9).

  (Vatican Media)

Bratia a sestry, tieto krátke náznaky nám pomáhajú pochopi? aj cirkevný význam apo?tolskej horlivosti ka?dého u?eníka – misionára. Apo?tolská horlivos? nie je entuziazmus, je to nie?o iné, je to milos? od Boha, ktorú si musíme strá?i?. Musíme pochopi? význam preto?e v putujúcom a evanjeliza?nom Bo?om ?ude neexistujú aktívni a pasívni protagonisti. Nie sú len tí, ktorí ká?u, ohlasujú evanjelium, jedným ?i druhým spôsobom, a potom tí, ktorí sú ticho. To nie. Ka?dý pokrstený – hovorí Evangelii Gaudium - nech u? má akúko?vek úlohu v Cirkvi a stojí na ktoromko?vek stupni poznania svojej viery, je aktívnym protagonistom evanjelizácie (ap. exhort. Evangelii gaudium, 120).

Si kres?an? ?Áno, bol som pokrstený...“ A evanjelizuje?? ??o znamená evanjelizova??“ Ak neevanjelizuje?, ak nevydáva? svedectvo, ak nesved?í? o krste, ktorý si dostal, o viere ktorú ti dal Pán, nie si dobrým kres?anom. Na základe prijatého krstu a následného za?lenenia do Cirkvi sa ka?dý pokrstený zú?astňuje na poslaní Cirkvi a v nej na poslaní Krista Krá?a, Kňaza a Proroka.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Bratia a sestry, táto úloha ?je jedna a tá istá na v?etkých miestach a v ka?dej situácii, hoci vzh?adom na okolnosti sa neuskuto?ňuje v?dy tým istým spôsobom“ (AG, 6). To nás vyzýva, aby sme sa nestali sklerotickými alebo skamenenými; vykúpi nás z tohto nepokoja, ktorý nie je od Boha. Misijná horlivos? veriaceho sa prejavuje aj ako tvorivé h?adanie nových spôsobov ohlasovania a svedectva, nových spôsobov stretnutia so zraneným ?udstvom, ktorého ?archu vzal Kristus na seba. Stru?ne povedané, h?adanie nových spôsoby slu?by evanjeliu a slu?by ?udstvu. Evanjelizácia je slu?ba. Ak sa niekto nazýva evanjelizátorom a nemá takýto postoj, ak nemá srdce slu?obníka, a myslí si, ?e je pánom, nie je evanjelizátorom, nie... je to úbo?iak.

Návrat k prameňu Otcovej lásky a k poslaniu Syna a Ducha Svätého nás neuzatvára do priestoru statického osobného pokoja. Naopak, vedie nás k rozpoznaniu nezi?tnosti daru plnosti ?ivota, ku ktorému sme povolaní, tento dar, za ktorý Boha chválime a ?akujeme mu. Tento dar nie je len pre nás, ale aby sme ho dali iným. A tie? nás vedie k tomu, aby sme stále pln?ie ?ili to, ?o sme dostali, a delili sa o to s druhými, so zmyslom pre zodpovednos? a spolo?ne putovali aj po tých k?ukatých a ?asto ?a?kých cestách dejín, v bdelom a ?inorodom o?akávaní ich naplnenia. Prosme Pána o túto milos?, aby sme sa chopili ná?ho kres?anského povolania a ?akovali Pánovi za to, ?o nám dal, za tento poklad. A sna?me sa ho odovzdáva? druhým.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka)

-mj-