杏MAP导航

Úvodom ku katechéze bol úryvok zo ?almu 119 (105.129-130.165)

«Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch. […] Tvoje príkazy sú obdivuhodné, preto ich zachovávam. Výklad tvojich slov osvecuje, mali?kým dáva chápavos?. […] Trvalý pokoj po?ívajú tí, ?o milujú tvoj zákon; a nemajú sa na ?om potknú?».

Duchovné rozli?ovanie

12. ?as? cyklu katechéz O rozli?ovaní

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Skôr ne? za?neme túto katechézu, chcel by som, aby sme sa pripojili k tým, ktorí tu ved?a vzdávajú úctu Benediktovi XVI. a chcel by som mu adresova? my?lienku, preto?e bol ve?kým majstrom katechézy. Jeho vycibrené a zdvorilé myslenie nebolo samoú?elné, ale cirkevné, preto?e nás v?dy chcel vies? k stretnutiu s Je?i?om. Je?i? ukri?ovaný a zm?tvychvstalý, ?ivý a Pán - to bol cie?, ku ktorému nás viedol pápe? Benedikt XVI. Nech nám pomô?e znovu objavi? v Kristovi rados? z viery a nádej zo ?ivota.

Touto dne?nou katechézou uzatvárame cyklus venovaný téme rozli?ovania, a to ukon?ením príhovoru o pomôckach, ktoré proces rozli?ovania mô?u a majú podporova?. 

Jednou z nich je duchovné sprevádzanie, dôle?ité predov?etkým pre sebapoznanie, ktoré je, ako sme videli, nevyhnutnou podmienkou rozli?ovania. Ak sa pozeráme do zrkadla sami, nie v?dy to pomô?e, preto?e ?lovek si mô?e zmeni? obraz. Na druhej strane, ke? sa pozrieme do zrkadla s pomocou druhého, ve?mi to pomô?e, preto?e ten druhý ti povie pravdu - ke? je pravdivá - takto ti pomô?e.

Bo?ia milos? v nás v?dy pôsobí s na?ou prirodzenos?ou. Ke? si spomenieme na evanjeliové podobenstvo, milos? mô?eme prirovna? k dobrému semenu a na?u prirodzenos? k pôde (porov. Mk 4,3-9). V prvom rade je dôle?ité da? sa pozna? a nebá? sa podeli? o svoje krehkej?ie stránky, v ktorých sa prejavujeme ako citlivej?í, slab?í alebo so strachom, ?e nás budú posudzova?. Da? sa spozna?, ukáza? seba samého inému, ktorý nás sprevádza na ceste ?ivotom. Nerozhoduje za nás, nie: sprevádza nás. Preto?e krehkos? je v skuto?nosti na?ím skuto?ným bohatstvom: sme bohatí na krehkos?, v?etci, pravé bohatstvo, ktoré sa musíme nau?i? re?pektova? a prijíma?, preto?e ke? ju ponúkneme Bohu, robí nás schopnými nehy, milosrdenstva a lásky. Beda ?u?om, ktorí sa necítia krehkí: sú prísni, diktátorskí. Naopak, ?udia, ktorí si s pokorou uvedomujú svoju krehkos?, sú vo?i druhým chápavej?í. Krehkos? - mô?em poveda? - robí nás ?udskými. Nie je náhoda, ?e prvé z troch Je?i?ových poku?ení na pú?ti - to, ktoré sa týka hladu - sna?í sa obra? nás o na?u krehkos? a predstavuje nám ju ako zlo, ktorého sa treba zbavi?, ako preká?ku, ktorá nám bráni by? ako Boh. Naopak, je to ná? najvzácnej?í poklad: Boh, aby nás pripodobnil sebe, chcel a? do krajnosti zdie?a? na?u vlastnú krehkos?. Pozrime sa na krí?: Boh, ktorý zostúpil práve do krehkosti. Pozrime sa na jasli?ky, kde sa zní?il k ve?kej ?udskej krehkosti. Zdie?al na?u krehkos?.

A duchovné sprevádzanie, ak je vnímavé na Ducha Svätého, pomáha odha?ova? aj vá?ne nedorozumenia v na?om uva?ovaní o sebe a v na?om vz?ahu s Pánom. Evanjelium uvádza nieko?ko príkladov objasňujúcich a oslobodzujúcich rozhovorov, ktoré viedol Je?i?. Spomeňme si napríklad na stretnutie so Samaritánkou, ktoré kedyko?vek ?ítame v?dy tam nachádzame Je?i?ovu múdros? a ne?nos?, pomyslime na stretnutie so Zachejom, stretnutie s hrie?nicou, s Nikodémom, s emauzskými u?eníkmi: spôsob akým sa Pán priblí?il. ?udia, ktorí majú pravé stretnutie s Je?i?om, sa neboja otvori? mu svoje srdce, ukáza? svoju zranite?nos? a vlastnú nedostato?nos?, svoju krehkos?. Týmto spôsobom sa ich zdie?anie seba samých stáva skúsenos?ou spásy, odpustenia, ktoré slobodne prijali.

Ke? pred druhým ?lovekom povieme, ?o sme pre?ili alebo ?o h?adáme, pomô?e nám to vyjasni? si v nás samých a vynies? na svetlo mnohé my?lienky, ktoré sú v nás a ktoré nás ?asto znepokojujú svojimi neodbytnými refrénmi. Ako ?asto v temných chví?ach nám prichádzajú takéto my?lienky: ?V?etko som urobil zle, som nani?, nikto mi nerozumie, nikdy to nedoká?em, som odsúdený na neúspech“, ko?ko krát nám prídu na myse? tieto veci. Falo?né a jedovaté my?lienky, ktoré konfrontácia s druhými pomáha demaskova?, aby sme sa cítili Pánom milovaní a ctení, takí, akí sme, schopní robi? pre neho dobré veci. S prekvapením objavujeme rôzne spôsoby videnia vecí, signály dobra, ktoré v nás boli v?dy prítomné. Je pravda, ?e sa mô?eme podeli? o svoje slabosti s druhým, s tým, kto nás sprevádza v ?ivote, v duchovnom ?ivote, s u?ite?om duchovného ?ivota, nech je to laik, kňaz, ale nech nás sprevádza; ale poveda?: ?Pozri, ?o sa mi deje: som úbo?iak, tieto veci sa mi dejú“, a druhý: ?Áno, v?etci ich tam máme, tieto veci...“, pomáha nám dobre ich objasni? a vidie?, odkia? pochádzajú korene, a tak ich prekona?.

Ten, kto sprevádza – sprievodca ?i sprievodkyňa - nenahrádza Pána, nevykonáva prácu namiesto sprevádzanej osoby, ale krá?a po jej boku, povzbudzuje ju, aby ?ítala, ?o sa odohráva v jej srdci, v tom mieste par excellence, kde hovorí Pán. Duchovný sprievodca, ktorého nazývame duchovným vodcom - nemám rád tento termín, mám rad?ej pojem duchovný sprievodca, je vhodnej?í - je to ten, kto ti povie: ?Dobre, ale pozri sa sem, pozri sa tam“, upozorní ?a na veci, ktoré mô?e? minú?; pomô?e lep?ie pochopi? znamenia ?ias, hlas Pána, hlas poku?ite?a, hlas ?a?kostí, ktoré nemô?em prekona?. Preto je ve?mi dôle?ité, aby ste nechodili sami. V africkej múdrosti existuje príslovie, ktoré hovorí: ?Ak chce? prís? rýchlo, cho? sám, ak chce? prís? bezpe?ne, cho? s inými.“ Cho? v sprievode, cho? so svojimi ?u?mi. To je dôle?ité. V duchovnom ?ivote je lep?ie, ke? nás sprevádza niekto, kto pozná na?e zále?itosti a pomáha nám. A to je duchovné sprevádzanie.

Toto duchovné sprevádzanie mô?e by? plodné, ak obe strany za?ili synovstvo a duchovné bratstvo. To, ?e sme Bo?ími de?mi, zistíme v okamihu, ke? zistíme, ?e sme bratmi a sestrami, de?mi toho istého Otca. Preto je nevyhnutné by? za?lenení do spolo?enstva, ktoré je na ceste. Nie sme sami, sme ?udia z ?udu, z národa, z mesta, ktoré krá?a, z cirkvi, z farnosti, z tejto skupiny... spolo?enstvo na ceste. ?lovek nechodí k Pánovi sám: to nie je správne. Musíme tomu dobre rozumie?. ?lovek nejde k Pánovi bez pomoci. Ako v evanjeliovom príbehu o ochrnutom, ?asto sme podporovaní a uzdravovaní v?aka viere niekoho iného (porov. Mk 2,1-5); ktorý nám pomáha napredova?, preto?e v?etci niekedy trpíme vnútornou paralýzou a je potrebné, aby nám niekto pomohol prekona? tento konflikt. Nezabúdajme na to, ?e k Pánovi nechodíme sami; inokedy sme to my, kto sa anga?uje za iného brata alebo sestru, my sme sprievodcovia, aby sme im pomohli. Bez skúsenosti synovstva a bratstva mô?e duchovné vedenie vyvola? nereálne o?akávania, nedorozumenia a formy závislosti, ktoré zanechávajú ?loveka v infantilnom stave. Sprevádzanie, ale ako Bo?ie deti a bratia navzájom.

Panna Mária je majsterkou rozli?ovania. Málo hovorí, ve?a po?úva a zachováva v srdci (porov. Lk 2,19). Tri spôsoby správania Panny Márie: hovori? málo, po?úva? ve?a, a uchováva? v srdci. A ke? párkrát prehovorí, zanechá znamenie. Napríklad v Jánovom evanjeliu je ve?mi krátka veta, ktorú vyslovila Mária a ktorá je odkazom pre kres?anov v?etkých ?ias: ?Urobte v?etko, ?o vám povie“ (porov. 2,5). Zaujímavé je: raz som po?ul jednu ve?mi dobrú, ve?mi zbo?nú starú pani, ktorá ne?tudovala teológiu, bola ve?mi jednoduchá. A ona mi povedala: ?Vie?, aké gesto v?dy robí Panna Mária?“ Neviem: ona ?a rozmaznáva, volá ?a... ?Nie: gesto, ktoré robí Panna Mária, je toto“ [ukazuje ukazovákom]. Nerozumel som a spýtal som sa: ?o to znamená? A stará pani mi odpovedala: ?Ona v?dy ukazuje na Je?i?a.“ Je to krásne: Panna Mária si ni? neberie pre seba, ona ukazuje na Je?i?a. Robi? to, ?o nám hovorí Je?i?. Taká je Panna Mária. Mária vie, ?e Pán sa prihovára srdcu ka?dého z nás, a ?iada nás, aby sme toto slovo pretavili do skutkov a rozhodnutí. Dokázala to viac ako ktoko?vek iný a v skuto?nosti je prítomná v zásadných momentoch Je?i?ovho ?ivota, najmä v najvä??ej hodine smrti na krí?i.

Drahí bratia a sestry, kon?íme túto sériu katechéz o rozli?ovaní, rozli?ovanie je umenie, ktoré sa dá nau?i? a ktoré má svoje pravidlá. Ak sa ho ?lovek nau?í, umo?ní mu pre?íva? duchovnú skúsenos? ?oraz kraj?ím a usporiadanej?ím spôsobom. Rozli?ovanie je predov?etkým dar od Boha, o ktorý treba v?dy prosi?, bez toho, aby sme si namý??ali, ?e sme odborníkmi a sebesta?nými. Pane, daj mi milos?, aby som vo chví?ach ?ivota rozli?oval, ?o mám robi?, ?o mám pochopi?. Daj mi milos? rozli?ova? a daj mi ?loveka, ktorý mi pomô?e rozli?ova?.

Pánov hlas sa dá v?dy rozpozna?, má jedine?ný ?týl, je to hlas, ktorý upokojuje, povzbudzuje a uis?uje v ?a?kostiach. Evanjelium nám to neustále pripomína: ?Neboj sa“, ako je krásne toto slovo, ktoré hovorí anjel Márii (Lk 1,30), po Je?i?ovom zm?tvychvstaní: ?neboj sa“, ?nebojte sa", to je presne Pánov ?týl: ?Nebojte sa!“, opakuje dnes Pán aj nám. Ak budeme dôverova? jeho slovu, budeme dobre hra? ?ivotný zápas a budeme môc? pomáha? iným. Ako hovorí ?alm, jeho slovo je svetlo pre na?e nohy a pochodeň na na?ich chodníkoch (porov. 119,105).

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-ak, mj-