杏MAP导航

V zaplnenej Aule Pavla VI. sa ako zvy?ajne pápe? Franti?ek pri generálnej audiencii prihovoril veriacim hovoriacimi v ôsmych svetových jazykoch. Okrem talian?iny zaznela z úst prítomných hovorcov a prekladate?ov aj angli?tina, po??tina, nem?ina, arab?ina, francúz?tina, portugal?ina i pápe?ov rodný jazyk – ?paniel?ina. Svoj pozdrav jednotlivým jazykovým skupinám sústredil na ?i?enie pokojných viano?ných sviatkov.

Vo?né miesto pri ?tedrove?ernom stole

Pri pozdrave po?sky hovoriacim pútnikom Svätý Otec pripomenul ich viano?nú zvyklos?, pri?om im po?akoval za ?tedrú pomoc ukrajinským ute?encom:

?Prajem v?etkým Poliakom po?ehnané Vianoce. Pod?a va?ej tradície sa na ?tedrý ve?er necháva pri stole prázdne miesto pre ne?akaného hos?a. Tento rok ho obsadí mno?stvo ute?encov z Ukrajiny, ktorým ste s ve?kou ?tedros?ou otvorili dvere svojich domovov. Nech Bo?í Syn, narodený v Betleheme, naplní láskou ka?dého z vás,

va?e rodiny a tých, ktorým pomáhate. Prineste pokoj v?etkým ?u?om dobrej vôle. Zo srdca vám ?ehnám!“

Deti, ktoré stratili úsmev

Na záver generálnej audiencie Svätý Otec v spojení s blí?iacimi sa sviatkami pokoja pripomenul myslie? na tých, ktorí tieto sviatky z dôvodu konfliktov nemô?u pre?i? v mieri, ako napríklad deti na Ukrajine:

?A pomyslime tie? – ke? hovoríme o Die?ati Je?i?ovi – na mnohé deti na Ukrajine, ktoré trpia, ve?mi trpia touto vojnou. Pri tomto sviatku Boha, ktorý sa stal die?a?om, myslime na ukrajinské deti. Ke? som sa tu s nimi stretával, vä??ina z nich sa nedokázala usmieva?, a ke? die?a stratí schopnos? usmieva? sa, je to vá?ne. Tieto deti nesú tragédiu vojny, ktorá je taká ne?udská a krutá. Myslime na ukrajinský ?ud, ktorý je po?as týchto Vianoc bez svetla, bez kúrenia, bez toho najdôle?itej?ieho, ?o potrebuje na pre?itie, a prosme Pána, aby im ?o najskôr priniesol pokoj.“

Biblickým úvodom k nej bola my?lienka zo 119. ?almu: Pane, uká? mi cestu svojich prikázaní a ja v?dy pôjdem po nej. Daj mi chápavos? a ja tvoj zákon zachovám a celým srdcom sa ho budem prid??a?. Prive? ma na chodník svojich príkazov, lebo som si ho ob?úbil. Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.

Drahí bratia a sestry, dobré ráno a vitajte!

Pokra?ujeme – uzatvárame – cyklus katechéz o rozli?ovaní a kto doteraz sledoval tieto katechézy, by si mohol pomyslie?: ako je len to rozli?ovanie komplikované! V skuto?nosti je komplikovaný ?ivot, a ak sa ho nenau?íme ?íta?, komplikovaný ako je, riskujeme, ?e ho premárnime, h?adajúc východisko z ?a?kostí, ktoré nás napokon pokoria.

Na na?om prvom stretnutí sme videli, ?e v?dy, ka?dý deň, ?i chceme alebo nie, robíme skutky rozli?ovania, v tom, ?o jeme, ?ítame, v práci, vo vz?ahoch, vo v?etkom. ?ivot nás v?dy stavia pred ur?ité rozhodnutia, a ak ich nerobíme vedome, nakoniec je to ?ivot, ktorý vyberá za nás a vedie nás tam, kam nechceme.

Rozli?ovanie sa v?ak nerobí bez pomoci. Dnes sa pozrieme konkrétnej?ie na niektoré pomôcky, ktoré nám mô?u u?ah?i? uskuto?ňovanie rozli?ovania, nevyhnutné v duchovnom ?ivote, hoci sme sa s nimi u? do istej miery stretli v priebehu týchto katechéz. Zhrnutie nám ve?mi pomô?e.

Prvou nevyhnutnou pomôckou je konfrontácia s Bo?ím slovom a u?ením Cirkvi. Pomáhajú nám ?íta? to, ?o sa odohráva v na?om srdci, u?i? sa rozpoznáva? Bo?í hlas a rozli?ova? ho od iných hlasov, ktoré sa zdanlivo vnucujú na?ej pozornosti, ale nakoniec nás nechávajú zmätených. Biblia nás upozorňuje, ?e Bo?í hlas zaznieva v pokoji, v sústredenosti, v tichu. Spomeňme si na skúsenos? proroka Eliá?a: Pán k nemu prehovoril nie vo vetre, ktorý láme skaly, nie v ohni alebo zemetrasení, ale hovorí mu v jemnom vánku (porov. 1 Kr 19,11-12). Je to ve?mi krásny obraz, ktorý nám pomáha pochopi? ako hovorí Boh. Bo?í hlas sa nevnucuje, Bo?í hlas je jemný, úctivý a práve preto upokojujúci. A len v pokoji mô?eme vstúpi? hlboko do svojho vnútra a rozpozna? pravé tú?by, ktoré nám Pán vlo?il do srdca.

A mnohokrát nie je ?ahké vstúpi? do tohto pokoja srdca, preto?e sme zaneprázdnení mnohými vecami, po celý deň... Ale prosím, trochu sa upokoj, vstúp do seba. Dve minúty, zastav sa. Pozri sa, ?o cíti tvoje srdce. Urobme to, bratia a sestry, ve?mi nám to pomô?e, preto?e v tej chvíli pokoja hne? po?ujeme Bo?í hlas, ktorý nám povie: ?Ve? pozri, je dobré, ?o robí?...“. A necháme, aby v pokoji ihne? pri?iel Bo?í hlas. ?aká na to.

Pre veriaceho ?loveka Bo?ie slovo nie je len text, ktorý treba ?íta?, Bo?ie slovo je ?ivá prítomnos?, je to dielo Ducha Svätého, ktorý pote?uje, u?í, dáva svetlo, silu, osvie?enie a chu? do ?ivota. ?íta? Bibliu, ?íta? úryvok, jeden alebo dva úseky Biblie, sú ako malé telegramy od Boha, ktoré ti prichádzajú priamo do srdca. Bo?ie slovo je trochu, - a nepreháňam - skuto?ná predchu? raja. Dobre to pochopil ve?ký svätec a pastier Ambróz, milánsky arcibiskup, ktorý napísal: ?Ke? ?ítam Bo?ie slovo, Boh sa opä? prechádza po pozemskom raji“ (Listy 49, 3). S Bibliou otvárame dvere Bohu, ktorý prechádza. Je to zaujímavé...

Tento láskavý vz?ah s Bibliou, s Písmom, s Evanjeliom, vedie k pre?ívaniu láskavého vz?ahu s Pánom Je?i?om: nebojte sa toho! Srdce sa prihovára k srdcu, a toto pre?ívanie je ?al?ou nevyhnutnou pomôckou. Mnohokrát mô?eme ma? o Bohu skreslenú predstavu, vidíme ho ako zachmúreného sudcu, prísneho sudcu, ktorý je pripravený prichyti? nás pri zlyhaní. Je?i? nám naopak zjavuje Boha plného súcitu a nehy, ktorý je pripravený obetova? sa, aby nám vy?iel v ústrety, podobne ako otec v podobenstve o márnotratnom synovi (porov. Lk 15,11-32).

Raz sa niekto opýtal - neviem, ?i svojej matky alebo starej mamy, rozprávali mi o tom – ??o mám teraz urobi??“ – ?Po?úvaj Boha, On ti povie, ?o má? urobi?. Otvor Bohu svoje srdce“ – je to dobrá rada.

Spomínam si, ako som bol raz na púti mladých ?udí, ktorá sa koná raz do roka do Svätyne v Luján, je to 70 km od Buenos Aires, putuje sa tam celý deň; zvykol som spoveda? v noci. Pristúpil ku mne mladý mu?, asi 22 ro?ný, celý potetovaný... ?Bo?e môj,“ pomyslel som si, ??o to len bude za??“ A on mi povedal: ?Viete, pri?iel som, lebo mám vá?ny problém a povedal som to mame. A mama mi povedala: ?Cho? k Panne Márii, urob si pú? a Panna Mária ti povie“. A pri?iel som. Dostala sa mi tu do rúk Biblia, po?úval som Bo?ie slovo a ono sa dotklo môjho srdca a musím urobi? toto a tamto.“ Bo?ie slovo sa dotýka srdca a zmení ti ?ivot. Toto som videl u? to?kokrát, stáva sa to ?asto. Preto?e Boh nás nechce zni?i?, Boh chce, aby sme boli silnej?í, ka?dý deň lep?í.

Kto zostáva pred Ukri?ovaným, poci?uje nový pokoj, u?í sa nebá? Boha, preto?e Je?i? na krí?i v nikom nevyvoláva strach, je obrazom úplnej bezmocnosti a zároveň najpln?ej lásky, ktorá je kvôli nám  schopná ?eli? ka?dej skú?ke. Svätí mali v?dy v ob?ube Je?i?a Ukri?ovaného. Rozprávanie o Je?i?ovom umu?ení je zlatou cestou, ako ?eli? zlu bez toho, aby sme sa ním nechali premôc?; nie je v ňom odsúdenie, ba ani rezignácia, preto?e ho preniká vä??ie svetlo, svetlo Ve?kej noci, ktoré nám umo?ňuje vidie? v tých stra?ných skutkoch vä??í plán, ktorý nemô?e prekazi? ?iadna nemo?nos?, preká?ka ani neúspech.

Bo?ie slovo vás v?dy núti pozrie? sa na druhú stranu: to znamená, ?e je tu krí?, je hrozný, ale je tu aj nie?o iné, nádej, vzkriesenie. Bo?ie slovo ti otvára v?etky dvere, preto?e On je brána, On je Pán. Vezmime do ruky evanjelium, vezmime do ruky Bibliu: pä? minút denne, nie viac. Vezmite si so sebou do ta?ky vreckové evanjelium, a ke? ste na cestách, otvorte ho a pre?ítajte si po?as dňa malý úryvok, nech vám Bo?ie slovo vstúpi do srdca. Urobte to a uvidíte, ako to zmení vá? ?ivot. S blízkos?ou k Bo?iemu slovu. ?Áno, ot?e, ale ja som zvyknutý ?íta? ?ivotopisy svätých“: to je dobré, ale neopú??aj Bo?ie slovo. Vezmi si so sebou evanjelium, minútu denne...

Je ve?mi krásne myslie? na ?ivot s Pánom ako na priate?ský vz?ah, ktorý rastie ka?dým dňom. Priate?stvo s Bohom - premý??ali ste o tom? To je cesta! Myslime na Boha, ktorý nás miluje, chce nás za priate?ov! Priate?stvo s Bohom má schopnos? meni? srdce; je to jeden z ve?kých darov Ducha Svätého, nábo?nos?, ktorá nám umo?ňuje rozpozna? Bo?ie otcovstvo. Máme ne?ného Otca, láskavého Otca, Otca, ktorý nás miluje, ktorý nás v?dy miloval: ke? to za?ijeme, srdce sa roztopí a pochybnosti, obavy, pocity nehodnosti opadnú. Tejto láske stretnutia s Pánom nemô?e ni? odporova?.

A to nám pripomína ?al?iu ve?kú pomoc, dar Ducha Svätého, ktorý je v nás prítomný, aby nás u?il. O?ivuje Bo?ie slovo, ktoré ?ítame, nazna?uje nám nové významy, otvára dvere, ktoré sa zdali by? zatvorené, ukazuje ?ivotné chodníky tam, kde sa zdalo, ?e je len tma a zmätok.

Pýtam sa vás: modlíte sa k Duchu Svätému? Ale kto je tento ve?ký Neznámy? Modlíme sa k Otcovi, áno, Modlitbu Pána, modlíme sa k Je?i?ovi, ale zabúdame na Ducha! Raz som pri katechéze de?om polo?il otázku: ?Kto z vás vie, kto je Duch Svätý?“ A jeden chlapec odpovedal: ?Ja to viem!“ – ?A kto je to?“ – ?Paralyzovaný (paralitico),“ povedal mi! Po?ul ?Parakléta“ a myslel si, ?e je to (paralitico) paralyzovaný. A mnohokrát - to ma prinútilo zamyslie? sa - je tu pre nás Duch Svätý, ale ako keby bol osobou, s ktorou sa nepo?íta. Duch Svätý je ten, ktorý dáva tvojej du?i ?ivot! Nechajte ho vstúpi?. Hovorte s Duchom, ako hovoríte s Otcom, ako hovoríte so Synom: hovorte s Duchom Svätým, ktorý nemá ni? spolo?né s ?paralyzovaným“! Je silou Cirkvi, je tým, kto ?a posúva vpred. Duch Svätý je rozli?ovanie v skutkoch, je darom Bo?ej prítomnosti v nás, je to najvä??í dar, ktorý Otec ude?uje tým, ktorí oň prosia (porov. Lk 11,13). A ako ho Je?i? nazýva? ?Dar“: ?Zostaňte tu v Jeruzaleme a ?akajte Bo?í dar“, ktorým je Duch Svätý. Je zaujímavý ?ivot v priate?stve s Duchom Svätým: On ?a mení, On ti dáva rás?.

Liturgia hodín za?ína hlavné modlitby dňa týmto zvolaním: ?Bo?e, prí? mi na pomoc, Pane, ponáh?aj sa mi pomáha?“. ?Pane, pomô? mi!“, preto?e sám nemô?em ís? ?alej, nemô?em milova?, nemô?em ?i?... Toto volanie po spáse je neodolate?ná prosba, ktorá vyviera z h?bky ná?ho bytia. Rozli?ovanie má za cie? rozpozna? spásu, ktorú Pán uskuto?ňuje v mojom ?ivote, pripomína mi, ?e nikdy nie som sám a ?e ak bojujem, je to preto, ?e to, o ?o ide, je dôle?ité.

Duch Svätý je v?dy s nami. ?Ot?e, urobil som zlú vec, musím ís? na spove?, nemô?em ni? urobi?...“. Urobil si nie?o zlé? Hovor s Duchom Svätým, ktorý je s tebou, a povedz mu: ?Pomô? mi, urobil som túto zlú vec...“. Ale neru? dialóg s Duchom Svätým. ?Ot?e, som v smrte?nom hriechu“: na tom nezále?í, hovor s ním, aby ti pomohol k odpusteniu. Nikdy neopú??aj tento dialóg s Duchom Svätým. S týmito pomôckami, ktoré nám dáva Pán, sa nemusíme bá?. Napredujte, s odvahou a rados?ou!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-mj, ak, mh-