ÐÓMAPµ¼º½

H?adaj

Z¨¢ber z vojnovej Ukrajiny Z¨¢ber z vojnovej Ukrajiny 

±Ê¨¢±è±ð?ov rozhovor pre La Stampa: Medzi Kyjevom a Moskvou je mier mo?n?

V rozhovore pre taliansky denn¨ªk La Stampa, ktor? vy?iel v piatok 18. novembra, p¨¢pe? Franti?ek opakovane hovoril o diplomatickom ¨²sil¨ª Sv?tej stolice o ukon?enie vojny na Ukrajine. Pred cestou na n¨¢v?tevu svojej sesternice odpovedal aj na ot¨¢zku o tom, ?o pre neho znamenaj¨² rodinn¨¦ korene a ?o pre neho predstavuje Piemont, ktor? nav?t¨ªvi u? zajtra, v sobotu 19. novembra.

Pápe? Franti?ek odpovedal na otázky redaktora Domenica Agassa. Publikovaný rozhovor priná?ame v plnom znení.

Va?a Svätos?, zajtra pôjdete prvýkrát ako pápe? do Asti. So svojou rodinou oslávite 90. narodeniny svojej sesternice Carly Rabezzanovej. Boli ste deti za Druhej svetovej vojny a v temných rokoch studenej vojny: aký je to pre Vás pocit, ke? musíte ako pápe? ?eli? ?tretej svetovej vojne¡°, ako ste ju definovali, s novou jadrovou hrozbou?

?Je to absurdné. A ve?ký hnev a smútok vyvoláva vo mne osobitne vedomie, ?e za v?etkými týmito tragédiami je tú?ba po moci a obchod so zbra¨¾ami. Povedali mi, ?e keby sa po?as jedného roka nevyrábali a nepredávali zbrane, zlikvidoval by sa hlad na svete. A namiesto toho stále prevláda de?truktívny sklon, ?o vyús?uje do vojen. Ke? impériá slabnú, sna?ia sa vies? vojnu, aby sa cítili silné, a tie? predáva? zbrane. Za jedno storo?ie tri svetové vojny! A my sa nepou?íme! Sta?ilo by v?ak ís? na cintorín v Anziu a zamyslie? sa nad vekom tých, ktorí sú tam pochovaní: i?iel som tam a pred hrobmi tých dvadsa?ro?ných amerických chlapcov, ktorí zahynuli pri vylodení v Anziu, som plakal... A moje srdce plakalo aj v Redipuglii - môj starý otec absolvoval Piave a rozprával mi, ?o sa tam dialo. A ako som u? povedal pri inej príle?itosti: vylodenie v Normandii... bol za?iatok pádu nacizmu, to je pravda... ale ko?ko tých mladu?kých ?udí zostalo na plá?i, pozabíjaných? Hovorí sa, ?e 30 tisíc.... Nepou?íme sa...¡°

Je nejaká diplomatická novinka medzi Vatikánom a Krem?om?

?Neustále sledujeme vývoj situácie. Ako som povedal v lietadle pri návrate z Bahrajnu, 

?tátny sekretariát pracuje a pracuje dobre, ka?dý de¨¾, a vyhodnocuje ka?dú hypotézu a oce¨¾uje ka?dý záblesk, ktorý by mohol vies? k skuto?nému prímeriu a skuto?ným rokovaniam. Zatia? sa anga?ujeme v humanitárnej pomoci ?u?om na su?ovanej Ukrajine, ktorých spolu s ich utrpením nosím v srdci. A tie? sa sna?íme vytvori? sie? vz?ahov, ktorá by podporila zbli?ovanie medzi stranami, aby sa na?li rie?enia. Okrem toho Svätá stolica robí v?etko, ?o je potrebné, aby pomohla zajatcom.¡°

Je Vatikán pripravený zohra? úlohu mierového sprostredkovate?a, by? hostite?om pre prípadné rokovania?

?Ako u? nieko?ko mesiacov potvrdzujeme a ako u? nieko?kokrát uviedol ?tátny sekretár kardinál Parolin, Svätá stolica je pripravená urobi? v?etko, ?o sa len dá na sprostredkovanie a ukon?enie konfliktu na Ukrajine.¡°

Máte nádej, ?e mô?e dôjs? k zmiereniu medzi Moskvou a Kyjevom?

?Áno, mám nádej. Nerezignujme, mier je mo?ný. 

Treba v?ak, aby v?etci pracovali na demilitarizácii s?dc, po?núc vlastným srdcom, a potom zne?kodni?, odzbroji? násilie. V?etci musíme by? pacifistami. Chcie? mier, nie iba prímerie, ktoré by azda slú?ilo len na opätovné vyzbrojenie. Skuto?ný mier, ktorý je plodom dialógu. Nedosiahne sa to zbra¨¾ami, preto?e tie neporazia nenávis? a smäd po nadvláde, ktoré sa takto znovu objavia, mo?no inými spôsobmi, ale objavia sa znovu.¡°

?oskoro sa stretnete s Giorgiou Meloniovou, prvou ?enou ako premiérkou Talianska: ?o jej poviete?

?Nechcem zasahova? do ?pecifických talianskych politických otázok. Je tu legitímna vláda, ktorú si ?udia zvolili, je na za?iatku svojej cesty a ja ?elám to najlep?ie tej, ?o je na jej ?ele a jej spolupracovníkom, a aj opozícii, aby bola spolupracujúcou, preto?e vláda patrí v?etkým a jej úlohou a cie?om je spolo?né dobro, a jediným horizontom, ku ktorému treba smerova?, je lep?ia budúcnos? Talianska. V nede?u sme oslávili Svetový de¨¾ chudobných: tak ako v?etkých vládcov ka?dej krajiny, aj ich prosím, aby nezabúdali na tých posledných.¡°

?asto ste varovali Európu pred nacionalizmami a populizmami. V tomto období sa hovorí a pí?e o nebezpe?enstve návratu niektorých foriem fa?izmu v rôznych krajinách: ?o si o tom myslíte?

?Je potrebné by? v?dy ostra?itými vo?i v?etkým ?-izmom¡°, preto?e zasievajú, s pokrytectvom, sociálnu a politickú zlobu.¡°

V nede?u budete predseda? svätej om?i v katedrále v Asti, aby ste sa stretli s diecéznou komunitou, z ktorej vy?li va?i rodi?ia, ktorí emigrovali do Argentíny. Aký je to pocit vráti? sa do zeme svojho pôvodu oble?ený v bielom?

?U? dávno som chcel strávi? zopár hodín so svojimi príbuznými na miestach, kde ?ije moja rodina. Predtým, ako som sa stal pápe?om, som ?asto chodieval do oblasti Asti, bol to zvyk: ke? som prichádzal do Ríma ako provinciál argentínskych jezuitov alebo ako arcibiskup, aby som sa zú?astnil na nejakej synode. Pri ka?dej príle?itosti som si odsko?il do Piemontu za otcovými bratrancami. Sme si ve?mi blízki. So star?ou sesternicou Carlou si ?asto telefonujeme. Zajtra budeme spolu s ?al?ími piatimi bratrancami a sesternicami, a to ma nap?¨¾a rados?ou.¡°

?ím je pre Vás Piemont, ?o predstavuje?

?Je mojím jazykom, preto?e ke? som mal 13 mesiacov, 

moja mama mala druhé die?a a moji starí rodi?ia bývali 30 metrov od ná?ho domu: babi?ka prichádzala a brávala ma k nim, ktorí hovorili po piemontsky. Dalo by sa poveda?, ?e som sa ?prebudil k ?ivotu¡° v piemont?ine.¡°

Myslíte niekedy na pápe?skom stolci na ?svoj¡° Piemont?

?Áno, ve?a. A ?asto si v duchu opakujem dve básne od Nina Costu. A cítim dojatie.¡°

Ktoré básne to sú?

?Rassa nostrana (Na?ská rasa), ktorú ma nau?ila babi?ka Rosa. (Pápe? recituje niektoré ver?e v talian?ine, pozn. red.). «Vzpriamení a úprimní, akí sú, takí vyzerajú: hranaté hlavy, pevný pulz a zdravá pe?e¨¾, hovoria málo, ale vedia, ?o hovoria, aj ke? idú pomaly, zájdu ?aleko. ?udia, ktorí ne?etria ?asom a potom ¨C na?ská rasa, slobodná a tvrdohlavá. Celý svet pozná, kto sú, a ke? idú okolo... celý svet ich sleduje». Hovorí o ?u?och, ktorí nestrácajú ?as a neboja sa únavy a idú za chliebom do iných krajín sveta, do Argentíny, Brazílie, Francúzska, Nemecka. Je to príbeh, Rassa nostrana, ktorý predstavuje ?ivot starej mamy Rosy, hú?evnatej ?eny. A ja sa cítim by? sú?as?ou tejto cesty.¡°

A druhá báse¨¾?

?Modlitba k Panne Márii Te?ite?ke - La Consolà (pápe? ju vyslovuje po piemontsky, pozn. red.): «O' Protetris dla nòstra antica rassa, cudissne Ti, fin che la mòrt an pija: come l'aqua d'un fium la vita a passa, ma ti, Madòna, it reste» (Ó Ochranky¨¾a ná?ho starobylého rodu, ochra¨¾uj ma, kým si ma smr? nevezme: ako voda v rieke ?ivot plynie, ale ty, Madona, zostáva?). Ko?ko sily, ko?ko odvahy, ko?ko viery vyjadruje táto báse¨¾!¡°

Akú úlohu by mali zohráva? korene v na?ej globalizovanej a pretechnizovanej dobe?

?Sú zásadné v dvoch aspektoch. Prvý je kultúrny: nikdy nezabudnime a nezaprime svoje kultúrne korene. Druhý je rodinný: treba v?dy pestova? a vá?i? si svoje rodinné korene, osobitne starých rodi?ov. V?dy to hovorím: myslím si, ?e mladí ?udia by sa mali ?o najviac rozpráva? so svojimi starými rodi?mi; aby udr?ali pevnými svoje korene, nie aby v nich zostali znehybnení bez pozerania na svet. Práve naopak: starí rodi?ia mô?u pomôc? nájs? in?piráciu ís? vpred a dosta? sa ?aleko. Ak sa v?ak strom odpojí od kore¨¾ov, nerastie, vyschne a odumrie. Pre ná? kultúrny a spolo?enský rast, ako aj pre rozvoj na?ej osobnosti je nevyhnutné udr?iava? ?ivý vz?ah s kore¨¾mi.¡°

Aké piemontské jedlá máte najrad?ej?

?Bagna cauda (?horúca omá?ka¡°). V ka?dej oblasti Piemontu sa pripravuje inak. V Asti ju pripravujú bez smotany, len s maslom. Neh?adiac len na moje gusto, te?í ma, ?e sa jedlá a vína z Piemontu stali takými známymi. Nemali by sme zabúda?, ?e jedlo a víno má aj kultúrnu a spolo?enskú hodnotu, okrem toho, ?e sa to týka práce a zamestnanosti. Moja rodina pestovala hrozno v Bricco Marmorito (oblas? Portacomaro v provincii Asti, rodisko otca Jorgeho Maria Bergoglia, pozn. red.) a mal som strýkov a starého otca, ktorí obchodovali s vínom. Poznal som príbuzného, ktorý bol ?enatý s otcovou sesternicou: bol taký znalý, ?e ke? ste mu dali pohár vína bez toho, aby ste mu povedali, ?o to je, okam?ite vedel, o ?o ide. Táto jeho schopnos? na m¨¾a urobila ve?ký dojem. Zárove¨¾, ke? hovoríme o jedle vo v?eobecnosti, chcel by som pripomenú? jednu výzvu.¡°

Akú?

?Nikdy, ale nikdy neprehliadnite skuto?nos?, ?e milióny ?udí a detí umierajú od hladu. Nemo?no zosta? ?ahostajným. Toto musí by? prioritou pre ka?dého: tí, ktorí majú to ??astie, ?e ma? jedlo je pre nich ka?dodennos?ou, ním nesmú plytva? ¨C a to sa týka aj vody ¨C a treba tomu u?i? i deti. A od medzinárodného spolo?enstva sa ?iada, aby pracovalo na skuto?nom odstránení hladu vo svete, ktorý je ?kandálom, hanbou, ako aj zlo?inom.¡°

Blí?i sa desa? rokov Vá?ho pontifikátu: aké úvahy vo Vás tento mí?nik vyvoláva?

?Ka?dý de¨¾ premý??am o svojom ?ivote. Jednou z vecí, ktoré svätý Ignác z Loyoly (zakladate? Spolo?nosti Je?i?ovej, pozn. red.) odporú?al v?etkým, nielen k¨¾azom a reho?ní?kam, je spytova? si svedomie aspo¨¾ raz denne. Nie preto, aby sme vedeli, aké hriechy sme spáchali, ale aby sme si uvedomili, ?o sa deje v nás a okolo nás. Niekedy je na?e srdce, na?e svedomie, ako cesta, po ktorej prechádza ve?a ?udí a nikto si nev?imne, ?o sa deje. Namiesto toho je dôle?ité zastavi? sa, mo?no na konci d¨¾a, a pozorova?, ?o pre?ívame. A tak ?lovek chápe po?ehnania, ktoré dostáva od ?ivota, dobré skutky, ktoré vykonal, ale aj to zlé v jeho mysli a konaní. Takto postupuje ?alej a chápe, v akom duchu sa správa v rôznych oblastiach: napríklad s vô?ou po zmierení, priate?stve, bratstve, alebo upadajúc do poku?enia pomsty, hádok, ?ikanovania, h?adania výhovoriek.¡°

Ste spokojný v úlohe pápe?a?

?V?aka svojmu povolaniu som bol v?dy ??astný na miestach, kam ma Pán postavil a poslal. Ale nie preto, ?e by som ¡°nie?o vyhral¡°, ja som ni? nevyhral... Toto je slu?ba a Cirkev ma o ¨¾u po?iadala; nemyslel som si, ?e budem zvolený, ale naopak, Pán to chcel. Tak?e vpred. A ka?dý de¨¾ robím, ?o mô?em, a sna?ím sa nikdy nezasta?.¡°

Po 76 rokoch v Argentíne, s prestávkou v Nemecku, cestách do Ríma a teraz ako pápe? vo Vatikáne, aký je pre Vás dnes, vo veku takmer 86 rokov, ?ivot, tajomstvo ?ivota?

?Rád sa na to pozerám z miesta, kde som. V jednej básni, ktorú Hölderlin napísal pre svoju starú mamu, je ve?mi krásny ver?. Hovorí nie?o, ?o tak ve?mi cítim: «Es ist ruhig, das Alter, und fromm», hovorí o pokojnej a zbo?nej starobe. To je to, ?o cítim v mojom veku: k?ud, ve?ký pokoj, rýdzu rados?. A zbo?nos?. Starobu poci?ujem ako pokojnú a zbo?nú.¡°

Kde h?adáte a nachádzate Boha?

?Modlím sa. Ráno slávim Eucharistiu, tam nachádzam Pána. A potom ho nachádzam v tom, ?o robím, a najmä v ?u?och, ktorých stretávam, v ka?dom z vás.¡°

Nedávno ste povedali, ?e «sa viac h?adajú odpovede na internete ako pred krí?om»: ?o by ste povedali ?loveku, ktorý trpí?

?Ni?. Jednoducho by som len po?úval. Mnoho zarmútených a utrápených ?udí nepotrebuje kázania, re?nenia, ale len niekoho, kto ich vezme za ruku a nechá ich hovori?, u?avi? si. Poviem vám pravdu: za tie roky som sa nau?il ve?a o po?úvaní ?udí. Po?úva? ?mali?kých¡°: deti, ktoré vám povedia pravdu do o?í; múdros? star?ích; ?udské a kres?anské svedectvo chudobných. A tie? po?úva? ?udí, ktorí sa trápia v du?i, preto?e majú ve?a pe¨¾azí a nevedia, ?o so svojím ?ivotom, a nie sú ??astní. Po?úvanie mi ve?mi prospieva, preto?e sa zárove¨¾ u?ím, ako slú?i? ?u?om.¡°

A mladým ?u?om, ktorí vidia budúcnos? pochmúrnu, vrtkavú a neistú?

?Pod?a istého latinskoamerického spisovate?a ka?dá ?ena a ka?dý mu?, a najmä ka?dé diev?a a ka?dý chlapec, má v sebe dve o?i: jedným okom, telesným, sa pozerajú na to, ?o vidia, a druhým, zo skla, sa pozerajú na to, o ?om snívajú. Radím mladým ?u?om, aby sa pokúsili pozorova? svoju existenciu, a najmä svoju budúcnos?, oboma poh?admi, upretými na realitu i smerom k svojmu snu. Mladý ?lovek, ktorý nevidí realitu, ?ije ?vo vzduchu¡° a mladý ?lovek, ktorý nesníva, je ?pod zemou¡°. Budú schopní odhodlane ?eli? ?ivotným výzvam, ak sa budú sna?i? ma? oba poh?ady: ten realistický a objektívny, ktorý vidí, i ten, ktorý dáva vzlet, ktorý prená?a ponad preká?ky, ?i?e sen.  Stále sníva?. A pospevova? si tú krásnu piese¨¾: Volare, nel blu dipinto di blu.¡°

Va?a Svätos?, na záver: ste pripravený ochutna? bagna cauda?

?Áno... Len dúfam, ?e to moji príbuzní s mno?stvom nepre?enú, u? nie som nejaké chlap?a (smiech, pozn. red.).¡°

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ¨C Vatican News)

-mh, jb-

?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.

18 novembra 2022, 19:34