杏MAP导航

1. Dialóg vychádza z pevnej identity

Fatima Al Najem z bahrajnskej spravodajskej agentúry Bahrain News Agency sa opýtala: ?Ako hodnotíte výsledky svojej historickej náv?tevy Bahrajnského krá?ovstva a ako vnímate úsilie Bahrajnu o upevnenie a podporu spolu?itia v?etkých vrstiev spolo?nosti, v?etkých nábo?enstiev, pohlaví a rás?“ 

Pápe? Franti?ek:

?Bola to, povedal by som, apo?tolská cesta stretnutia. Preto?e cie?om bol práve medzinábo?enský dialóg s islamom a ekumenický dialóg s Bartolomejom. My?lienky, ktoré vyjadril ve?ký imám Al-Azharu, boli práve v tomto smere h?adania jednoty, jednoty v rámci islamu, re?pektujúc nuansy, rozdiely, ale s jednotou; jednotou s kres?anmi a inými nábo?enstvami.

Na vstúpenie do medzinábo?enského alebo ekumenického dialógu je potrebné ma? vlastnú identitu. Nedá sa vychádza? z rozptýlenej identity. ?Ja som moslim“, ?Ja som kres?an“, mám túto identitu, a tak mô?em hovori? s identitou. Ke? ?lovek nemá vlastnú identitu alebo je tak trochu ?vo vzduchu“, ?a?ko to bude dialóg, preto?e tam nie je východisko a návrat. A títo dvaja, ktorí pri?li, tak ve?ký imám Al-Azharu, ako aj patriarcha Bartolomej, majú ve?mi pevnú identitu. A to je dobré.

?o sa týka islamského h?adiska, pozorne som po?úval tri prejavy ve?kého imáma 

a oslovilo ma, ako ve?mi zdôrazňoval vnútroislamský dialóg, medzi vami, nie na to, aby sa zmazali rozdiely, ale preto, aby na to, aby bolo vzájomné pochopenie a spolupráca, nie by? proti sebe. My kres?ania máme trochu nepeknej histórie oh?adom rozdielov, ktoré nás viedli k nábo?enským vojnám: katolíci proti pravoslávnym alebo proti luteránom. Teraz, v?aka Bohu, po koncile do?lo k zblí?eniu, mô?eme vies? dialóg a spolupracova?, a to je dôle?ité, vydáva? svedectvo o konaní dobra iným. A potom odborníci, teológovia budú diskutova? o teologických veciach, ale my musíme krá?a? spolu ako veriaci, ako priatelia, ako bratia, a kona? dobro.

Zasiahli ma aj slová, ktoré odzneli v Moslimskej rade star?ích, o stvorenstve a ochrane stvorenstva: toto je spolo?ná staros? v?etkých, moslimov, kres?anov, v?etkých.“ (...)

?Pre mňa je tie? novos?ou pozna? kultúru otvorenú pre v?etkých. Vo va?ej krajine je miesto pre ka?dého. Krá? mi povedal: ?Tu si ka?dý robí, ?o chce: ak chce ?ena pracova?, nech pracuje. Úplná otvorenos?“. On mi to takto povedal – a Vy to poznáte, ke? pracujete. A zo strany nábo?enstva, aj tu je otvorenos?... Zasiahlo ma aj mno?stvo kres?anov, Filipíncov, Indov z Keraly, ktorí sú tu, ?ijú v krajine a pracujú v krajine, je ich tu mnoho.“

2. Pamätajme na Libanon

Imad Atrach z televíznej spolo?nosti Sky TV News Arabia okrem iného po?akoval za vyjadrenú pozornos? pápe?a vo?i Libanonu: ?Chcel by som vám po?akova? za to, ?e ste dnes spomenuli Libanon, preto?e ako Libanon?an vám mô?em poveda?, ?e va?u cestu naliehavo potrebujeme...“

Pápe? Franti?ek:

(...) ?Libanon je pre mňa boles?ou, preto?e Libanon to nie je len ?isto krajina [kam by sa ?lovek i?iel pozrie?] – ale jeden pápe? to povedal predo mnou: Libanon nie je len krajina, je to posolstvo. Libanon má ve?kú význa?nos? pre nás v?etkých. A Libanon v tomto ?ase trpí. Modlím sa. A vyu?ijem túto príle?itos?, aby som vyzval libanonských politikov: nechajte bokom vlastné záujmy, pozrite sa na krajinu a urobte dohodu. Najprv Boh a vlas?, potom záujmy. Ale Boh a vlas? sú na prvom mieste.

Nateraz nechcem hovori?: ?Zachráňte Libanon“, preto?e my nie sme spasitelia, ale prosím, podporte Libanon, pomô?te mu, aby sa Libanon zastavil na tejto ceste, na ktorej upadá, ale aby Libanon znovu získal svoju ve?kos?. Sú tu prostriedky... Je tu ve?korysos? Libanonu: ko?ko politických ute?encov má Libanon! Je taký ve?kodu?ný, a trpí. Vyu?ívam túto príle?itos?, aby som vás prosil o modlitbu za Libanon. Modlitba je tie? priate?stvo. Ste novinári, pozrite na Libanon a hovorte o ňom, aby ste zvý?ili povedomie.“

3. Rovnoprávnos? ?ien a ich nezastupite?ná úloha

Carol Glatz z americkej spravodajskej agentúry Catholic News Service (CNS) sa pápe?a opýtal:

?Po?as tejto cesty do Bahrajnu ste hovorili o základných právach vrátane práv ?ien, o ich dôstojnosti, o práve na ich miesto v spolo?enskej a verejnej sfére a ako v?dy ste povzbudili mladých ?udí k odvahe ozva? sa a napredova? v budovaní spravodlivej?ieho sveta. Vzh?adom na situáciu v blízkom Iráne, kde prebiehajú protesty vyvolané niektorými ?enami a mnohými mladými ?u?mi, ktorí chcú viac slobody, podporujete túto anga?ovanos? ?ien a mu?ov, ktorí po?adujú základné práva, ktoré sa nachádzajú aj v dokumente o ?udskom bratstve?“

Pápe? Franti?ek:

?Musíme si poveda? pravdu: boj za práva ?ien je stále trvajúcim zápasom. Preto?e na niektorých miestach sa ?ene dostáva rovnoprávnos? s mu?mi, ale na iných nie. Nie je to tak? Spomínam si na 50-te roky, ke? sa v mojej krajine bojovalo za ob?ianske práva ?ien, aby ?eny mohli voli? – preto?e pribli?ne do 50-tych rokov u nás volili len mu?i. A myslím aj na rovnaký, dobre známy zápas za volebné právo ?ien v Spojených ?tátoch.

Ale pre?o – pýtam sa – musí ?ena tak tvrdo bojova?, aby sa zachovávali jej práva? Existuje jedna legenda – neviem, ?i je to legenda – o pôvode ?perkov u ?ien, ktorá vysvet?uje krutos? mnohých situácií vo?i ?enám. Hovorí sa, ?e ?ena nosí ve?a ?perkov, preto?e v nejakej krajine – u? si nepamätám, azda to má historický základ – existoval zvyk, ?e ke? mal man?el ?eny plné zuby, povedal jej ?odí?!“ a ona si u? nemohla prís? ni? vzia?. Musela odís? s tým, ?o mala pri sebe. A tak si hromadili zlato, aby si aspoň nie?o zobrali so sebou. Hovorí sa, ?e to je pôvod ?perkov. Neviem, ?i je to pravda alebo nie, ale ako obraz nám to pomô?e.

Práva sú nie?o zásadne dôle?ité. Ako je mo?né, ?e dnes, dnes!, vo svete nedoká?eme zastavi? tragédiu ?enskej obriezky? Ve? to je hrozné! Dnes! To, ?e existuje táto prax, ?e to ?udstvo nedoká?e zastavi?, je zlo?in, kriminálny ?in!  Pod?a dvoch komentárov, ?o som po?ul, sú ?eny bu? materiálom ?pou?i a odho?“ – to je drsné! – alebo sú ?chráneným druhom“. Nu? rovnos? medzi mu?mi a ?enami e?te stále nie je ?ímsi univerzálnym. Dochádza k takýmto prípadom, ?e ?eny sú druhotriedne alebo menejcenné.

Musíme v tejto veci na?alej bojova?, preto?e ?eny sú darom. Boh nestvoril mu?a a potom mu nedal pre zábavu akéhosi psíka. Nie! Stvoril ich dvoch, rovnocenných: mu?a a ?enu. A to, ?o Pavol napísal v jednom zo svojich listov o vz?ahu mu?a a ?eny, ?o sa nám dnes zdá staromódne, bolo v tej chvíli tak revolu?né, a? ?kandálne: vernos? mu?a vo?i ?ene a to, aby mu? dbal o ?enu ako o vlastné telo. A to bolo v tom ?ase nie?o revolu?né! V?etky práva ?ien vyplývajú z tejto rovnosti. A spolo?nos?, ktorá nie je schopná da? ?ene miesto, ktoré jej patrí, sa nepohne vpred. Máme s tým skúsenosti.

V knihe Torniamo a sognare (Po?me spolu sníva?), ktorú som napísal, je napríklad ?as? o hospodárstve: na svete sú práve teraz ?eny ekonómky, ktoré zmenili ekonomickú víziu a sú schopné ju posunú? ?alej. Preto?e majú iný dar. Vedia spravova? veci iným spôsobom, ktorý nie je hor?í, ale komplementárny, doplnkový. Raz som sa rozprával s istou ?enou na ?ele vlády, skvelou ?éfkou vlády, matkou nieko?kých detí, ktorá ve?mi úspe?ne vyrie?ila ve?mi zlo?itú situáciu. Spýtala som sa jej: ?Povedzte mi, pani, ako ste vyrie?ili takú ?a?kú situáciu?“ Za?ala takto ml?ky pohybova? rukami a povedala mi: ?Tak, ako to my matky robíme.“

?ena má svoj vlastný spôsob rie?enia problému, ktorý nie je spôsobom mu?a. A obe cesty musia fungova? spolo?ne: ?ena rovná mu?ovi pracuje pre spolo?né dobro s tou intuíciou, ktorú majú ?eny. Videl som, ?e vo Vatikáne v?dy, ke? sa do práce vlo?í ?ena, veci sa zlep?ia. Napríklad zástupkyňou (generálnou sekretárkou) vatikánskeho Governatorátu je ?ena a veci sa zmenili k lep?iemu. V Rade pre ekonómiu je ?es? kardinálov a ?es? laikov, boli to v?etko mu?i: zmenil to a ako laikov som tam dal jedného mu?a a pä? ?ien. A je to prevratné, lebo ?eny vedia nájs? správnu cestu, vedia, ako pohnú? veci vpred. A teraz som do Pápe?skej akadémie pre ?ivot zaradil Mariannu Mazzuccatovú, skvelú ekonómku zo Spojených ?tátov, aby tam e?te dodala ?udskosti.

?eny priná?ajú nie?o, ?o je im vlastné. Nemusia sa sta? takými ako mu?i, nie, sú to ?eny, potrebujeme ich. A taká spolo?nos?, ktorá vymazáva ?eny z verejného ?ivota, je spolo?nos?ou, ktorá ochudobňuje samu seba. Ochudobňuje sa. Rovnos? práv, áno, ale aj rovnos? príle?itostí, rovnos? v rozvoji, preto?e v opa?nom prípade sa ochudobňujeme.

Verím, ?e týmto som vo v?eobecnosti povedal, ako treba kona?. A treba tu e?te prejs? kus cesty, preto?e je tu tento ma?izmus, mu?ské nadradenectvo. Ja pochádzam z ma?istického národa. My Argentín?ania sme v?dy boli ma?istami. A to je mrzké! A ke? u? treba, tak ideme za matkami, a oni tie problémy rie?ia. Ale tento ma?izmus zabíja ?udskos?.  ?akujem, ?e ste mi dali príle?itos? poveda? to, ?o tak ve?mi nosím v srdci. Bojujme nielen za práva, ale aj preto, ?e potrebujeme ma? v spolo?nosti ?eny, ktoré by nám pomohli sa zmeni?. ?akujem.“

4. Zastavme svetovú vojnu, bu?me pacifisti

Antonio Pelayo, rímsky kore?pondent ?panielskej spravodajskej spolo?nosti Vida Nueva, sa opýtal:

?Svätý Otec, jediný raz, ke? ste na tejto apo?tolskej ceste hovorili spontánnymi slovami, bolo to oh?adom ?su?ovanej Ukrajiny“ a ?mierových rokovaní“. Chcel by som sa Vás opýta?, ?i nám mô?ete poveda? nie?o o tom, ako prebiehajú tieto rokovania z vatikánskej strany, a e?te jednu doplňujúcu otázku: hovorili ste v poslednom ?ase s Putinom alebo máte v úmysle tak urobi? v blízkej budúcnosti?“

Pápe? Franti?ek:

?Predov?etkým Vatikán je neustále pozorný, ?tátny sekretariát pracuje a pracuje dobre, pracuje dobre. Viem, ?e sekretár [pre vz?ahy so ?tátmi a medzinárodnými organizáciami], Mons. Gallagher, pracuje dobre.

?alej trochu z histórie. Deň po za?iatku vojny – myslel som si, ?e sa to nedá, nezvy?ajná vec – som i?iel na Ruské ve?vyslanectvo [pri Svätej stolici], aby som sa porozprával s ve?vyslancom, ktorý je dobrý ?lovek, ktorého poznám u? ?es? rokov, od jeho príchodu, je humanista. Spomínam si na jeho vtedaj?iu poznámku: ?Nous sommes tombés dans la dictature de l'argent“ (Upadli sme do diktatúry peňazí), ke? hovoril o civilizácii. Humanista, ?lovek bojujúci za rovnos?. Povedal som mu, ?e som ochotný ís? do Moskvy a hovori? s Putinom, ak to bude potrebné. Odpovedal mi ve?mi zdvorilo [minister zahrani?ných vecí] Lavrov: v?aka, odpovedal, ale v tejto chvíli to nie je potrebné.

Ale od tej chvíle sme sa do toho ve?mi zainteresovali. Trikrát som telefonoval s prezidentom Zelenským, potom e?te nieko?kokrát s ukrajinským ve?vyslancom. A je tu práca na zbli?ovaní, h?adaní rie?ení. Svätá stolica robí to, ?o musí, aj v súvislosti s väzňami... To sú veci, ktoré sa robia v?dy, Svätá stolica ich v?dy robila, v?dy.

A ?alej kázanie v záujme mieru. Otriasa mnou – preto som pre Ukrajinu pou?il slovo ?trýznená“ – tá krutos?, nie ruského národa, preto?e ruský národ je ve?kým národom, ale ?oldnierov, vojakov, ktorí idú do vojny ako do dobrodru?stva: tých ?oldnierov. Rad?ej uva?ujem takto, preto?e si ve?mi vá?im ruský ?ud, ruský humanizmus. Spomeňme si len na Dostojevského, ktorý nás dodnes in?piruje, in?piruje kres?anov, aby mysleli kres?ansky. Mám ve?kú lásku k ruskému ?udu.

A mám ve?kú lásku aj k ukrajinskému ?udu. Ke? som mal jedenás? rokov, ne?aleko bol ukrajinský kňaz, ktorý slávil om?e a nemal mini?trantov, a ten ma nau?il slu?be pri om?i v ukrajin?ine. V?etky tie ukrajinské spevy poznám v ich jazyku, preto?e som sa ich nau?il ako die?a, tak?e mám ve?ký citový vz?ah k ukrajinskej liturgii. Som uprostred dvoch národov, ktoré mám rád.

Ale nielen ja, i Svätá stolica mala mnoho dôverných stretnutí, mnoho zále?itostí s dobrými výsledkami. Preto?e nemô?eme poprie?, ?e vojna nás na za?iatku mo?no robí odvá?nymi, ale potom nás unavuje a je nám z nej zle, a vidno to zlo, ktoré vojna spôsobuje. Toto oh?adom tej ?udskej?ej, bli??ej strany.

?alej, vyu?ijúc túto otázku, by som chcel vyjadri? toto po?utovanie: v jednom storo?í tri svetové vojny! V rokoch 1914-1918, potom v rokoch 1939-1945 a táto!  Preto?e ide o svetovú vojnu. Preto?e je pravda, ?e ke? impériá, ?i u? na jednej alebo druhej strane, slabnú, potrebujú vies? vojnu, aby sa cítili silné a tie? aby predávali zbrane! Preto?e si myslím, ?e dnes tou najvä??ou pohromou vo svete je zbrojársky priemysel. Povedali mi, neviem, ?i je to pravda alebo nie, ?e keby sa rok nevyrábali zbrane, mohlo by sa skoncova? s hladom vo svete.

Zbrojársky priemysel je hrozný. Pred nieko?kými rokmi, troma ?i ?tyrmi, pri?la z jednej krajiny lo? plná zbraní do Janova, a bolo treba tie zbrane prelo?i? na vä??iu lo?, aby ich odviezla do Jemenu. Robotníci v Janove to nechceli urobi?... Bolo to gesto. Jemen: viac ako desa? rokov vojny. Jemenské deti nemajú ?o jes?! A tí Rohingovia, ktorí ?ko?ujú“ z jedného miesta na druhé, preto?e boli vyhnaní - opä? je to vo vojne, v Mjanmarsku: je to hrozné, ?o sa deje. Teraz dúfam, ?e dnes sa nie?o zastaví v Etiópii, zmluvou... V?ade sme vo vojne a nerozumieme tomu. Teraz nás v Európe úzko ovplyvňuje rusko-ukrajinská vojna. Ale je to v?ade, u? roky: v Sýrii dvanás?-trinás? rokov vojny, a nikto nevie, ?i sú tam zajatci a ?o sa tam vo vnútri deje. Potom Libanon, hovorili sme o tejto tragédii...

Neviem, ?i som vám to u? viac ráz nespomínal: ke? som v roku 2014 i?iel do Redipuglie – a môj starý otec bojoval na Piave a povedal mi, ?o sa tam dialo – videl som tie hroby, samí mladí ?udia, a plakal som, plakal, nehanbím sa to poveda?. O nieko?ko rokov neskôr, 2. novembra – v ten deň v?dy chodievam na cintorín –, som i?iel do Anzia a videl som hroby tých amerických chlapcov z vylodenia v Anziu: 19, 20, 22, 23-ro?ní... A plakal som, naozaj z h?bky srdca. A pomyslel som si na matky, ke? im zaklopú na dvere: ?Pani, je tu obálka pre vás“. Otvorí obálku: ?Vá?ená pani, mám tú ?es? vám oznámi?, ?e máte syna, ktorý je hrdinom vlasti.“ Tragédie vojny.

Potom jedna vec, ktorú nechcem nikomu zazlieva?, ale dotkla sa môjho srdca: ke? sa konala spomienková slávnos? vylodenia v Normandii, boli tam hlavy mnohých vlád, aby si to pripomenuli. Je pravda, ?e to bol za?iatok pádu nacizmu. To je pravda. Ko?ko chlapcov v?ak zostalo na plá?i v Normandii? Hovoria, ?e tridsa?tisíc. Kto myslí na týchto chlapcov? Vojna zasieva v?etko toto. Preto vy, ktorí ste novinármi, prosím vás, bu?te pacifisti, hovorte proti vojne, bojujte proti vojne. Prosím vás o to ako brat. ?akujem.“

5. Boj so zneu?ívaním: milos? hanby

Francúzsky vatikanista Hugues Lefèvre z tla?ovej agentúry I.Media polo?il otázku:

?V?aka, Svätý Otec. Dnes ráno ste vo svojom príhovore duchovným v Bahrajne hovorili o dôle?itosti kres?anskej radosti, ale v posledných dňoch mnohí francúzski veriaci túto rados? stratili, ke? v tla?i zistili, ?e Cirkev udr?ala v roku 2021 v tajnosti odsúdenie biskupa, ktorý je u? na dôchodku a ktorý sa v 90. rokoch minulého storo?ia ako kňaz dopustil sexuálneho zneu?ívania. Ke? sa tento príbeh dostal do tla?e, prihlásilo sa pä? nových obetí. Dnes sa mnohí katolíci zaujímajú o to, ?i by sa kultúra utajovania v kánonickej justícii mala zmeni? a sta? sa transparentnou, a chcel by som vedie?, ?i si myslíte, ?e kánonické sankcie by mali zverejni?. ?akujem.“

Pápe? Franti?ek:

??akujem za otázku, v?aka. Chcel by som za?a? trochou histórie v tejto veci. Problém zneu?ívania tu bol v?dy, nielen v Cirkvi. V?ade. Viete, ?e 42-46% prípadov sexuálneho zneu?ívania sa odohráva v rodine alebo v susedstve: to je ve?mi vá?ne. Ale v?dy bolo zvykom zakrýva? to. V rodine sa i dnes v?etko zakrýva a aj v susedstve sa to zastiera bu? kompletne, alebo aspoň z vä??ej ?asti. Je to nepekný zvyk, ktorý sa v Cirkvi za?al meni?, ke? do?lo k bostonskému ?kandálu kardinála Lawa, ktorý tam bol kardinálom a dnes je u? m?tvy. Kvôli tomuto ?kandálu kardinál Law odstúpil: to bolo prvý krát, ?o sa to takto prevalilo, ako ?kandál. Odtia? si to Cirkev uvedomila a za?ala na tom pracova?, zatia? ?o v spolo?nosti sa to be?ne zakrýva, zvy?ajne, v iných in?titúciách.

Ke? sa konalo stretnutie predsedov biskupských konferencií, vy?iadal som si ?tatistiky z UNICEF, z OSN, a dal som im percentuálne údaje: ko?ko percent v rodinách, ko?ko percent v susedskom prostredí – vä??ina –, ko?ko v ?kolách, pri ?portových aktivitách – je to nie?o, ?o dobre preskúmali –, a tie? v Cirkvi. Niekto príde a povie: ?Sme v men?ine“. Ale ak by to bol aj ?o i len jediný prípad, je to tragické, je to smutné, preto?e ty, kňaz, má? povolanie dáva? ?u?om rás?, a týmto ich nivo?í?. Pre kňaza je to ako ís? proti vlastnej kňazskej prirodzenosti, aj proti vlastnej sociálnej prirodzenosti. Preto je to nie?o tragické a nesmieme sa zastavi?, nesmieme zasta?!

V tomto prebúdzaní sa, aby sme urobili vy?etrovania a obvinenia, to nebolo v?dy rovnaké: niektoré veci boli skryté. Pred bostonským ?kandálom kardinála Lawa z Bostonu boli ?udia presúvaní... Teraz je v?etko jasné a my v tejto veci napredujeme. Preto by sme nemali by? prekvapení, ?e vychádzajú na povrch takéto prípady. Alebo iný biskup mi prichádza na myse?... Sú takí, vie?? A nie je ?ahké poveda? ?nevedeli sme o tom“ alebo ?bola to mentalita tej doby na?alej je to spolo?enskou mentalitou mnohých, skrýva?“. Poviem ti toto: Cirkev je v tejto veci rozhodná a chcem sa verejne po?akova? hrdinstvu kardinála O'Malleyho: je to stato?ný kapucín, ktorý videl potrebu in?titucionalizova? túto prácu v podobe Komisie na ochranu maloletých; dobre v tom pokra?uje, je nám príkladom a dodáva nám odvahu.

Pracujeme zo v?etkých síl, no sme si vedomí, ?e v Cirkvi sú ?udia, ktorí to stále nevidia jasne, nehlásia sa k tomu: ?Po?kajme chví?u, uvidíme...“. Je to proces, ktorý robíme s odvahou, a nie ka?dý má odvahu. Niekedy na teba príde poku?enie kompromisu, a v?etci sme otrokmi svojich hriechov. Ale vô?a Cirkvi je v?etko objasni?.

Napríklad: v posledných mesiacoch som dostal dve s?a?nosti na zneu?ívania, ktoré boli zakrývané a Cirkev ich správne neposúdila. Hne? som povedal: nech sa znovu preskúmajú a urobia sa nové posúdenia. Aj toto: revízia starých, neporiadne spravených posudkov. Robíme ?o mô?eme, sme hrie?nici. A prvá vec, ktorú musíme cíti?, je hanba, hlboká hanba nad týmto. Myslím, ?e hanba je milos?, vie?? Mô?eme bojova? proti v?etkému zlu na svete, ale bez hanby to nedoká?eme. Preto ?asnem nad sv. Ignácom v Exercíciách, ako ?a podnecuje prosi? o odpustenie hriechov, ktoré si spáchal, a podnieti ?a dôjs? a? k hanbe, a ak nemá? milos? hanby, nemô?e? ís? ?alej. Jedna z urá?ok, ktoré sa v mojej vlasti pou?ívajú, je ?ty si bez hanby“, a ja si myslím, ?e Cirkev nemô?e by? ?bez hanby“, ?e sa musí hanbi? za zlé veci, ako aj ur?ite ?akova? Bohu za dobré veci, ktoré robí. Toto ti chcem poveda?: v?etku dobrú vô?u a po?me vpred, aj s va?ou pomocou.

6. Migranti: európska zodpovednos?, ?a?isko v Afrike

Vania De Luca z talianskeho televízneho spravodajstva RAI-TG3 sa opýtala:

Va?a Svätos?, migranti: v týchto dňoch ste o nich hovorili. ?tyri lode pri pobre?í Sicílie so stovkami ?ien, mu?ov a detí v núdzi, ale nie v?etci sa mô?u vylodi?. Obávate sa, ?e sa do Talianska vrátila politika ?zavretých prístavov“, ktorú presadzujú stredopravi?iari? A ako hodnotíte postoj niektorých krajín zo severu Európy k tejto otázke? A potom som sa Vás chcela spýta? aj v?eobecne: ?o usudzujete o novej talianskej vláde, ktorú po prvýkrát vedie ?ena?

Pápe? Franti?ek:

Je to výzva, zále?itos? migrantov je výzva. Oh?adom migrantov je tu princíp: migrantov treba prijíma?, sprevádza?, podporova? a integrova?. Ak sa nedajú kona? tieto ?tyri kroky, práca s migrantmi nemô?e by? dobrá. Prijímanie, sprevádzanie, podpora a integrácia: dôjs? a? k integrácii. A druhá vec, ktorú hovorím: ka?dá vláda EÚ sa musí dohodnú? na tom, ko?ko migrantov mô?e prija?. Preto?e sú naopak len ?tyri krajiny, ktoré prijímajú migrantov: Cyprus, Grécko, Taliansko a ?panielsko, preto?e zo Stredomoria sú tými najbli??ími. Niektoré sú i vo vnútrozemí, ako napríklad Po?sko, Bielorusko... Ale vä??ina migrantov prichádza od mora. ?ivoty sa musia zachraňova?! Dnes je Stredozemné more cintorínom, mo?no najvä??ím cintorínom sveta. (...)

Politika oh?adom migrantov musí by? dohodnutá medzi v?etkými krajinami: nie je mo?né robi? politiku bez konsenzu a Európska únia musí v tejto oblasti prija? politiku spolupráce a pomoci, nemô?e necha? Cyprus, Grécko, Taliansko a ?panielsko zodpovedné za v?etkých migrantov, ktorí prichádzajú na plá?e. Doteraj?ia politika vlád bola zameraná na záchranu ?ivotov, to je pravda. Do istého bodu sa to tak robilo a myslím si, ?e táto [talianska] vláda má rovnakú politiku, nie je nehumánnou... Nepoznám detaily, ale nemyslím si, ?e by ich chcela posiela? pre?. Myslím, ?e u? umo?nila vylodi? sa de?om, matkám, chorým, myslím, ?e im dali vystúpi? na breh – myslím si, z toho, ?o som po?ul. Aspoň zámer tam bol. Taliansko, a ?i u? tým myslíme túto vládu, ?i nejakú ?avicu, nemô?e urobi? ni? bez dohody s Európou, zodpovednos? je európska.

A potom by som rád spomenul jednu vec, ?al?iu európsku zodpovednos?: Afriku. Myslím si, ?e jedna z ve?kých ?ien-?tátni?iek, ktoré sme mali a máme, Merkelová, povedala toto: ?e problém migrantov sa musí rie?i? v Afrike. Ak v?ak uva?ujeme o Afrike s heslom ?z Afriky treba vy?a?i?“, potom je logické, ?e migranti, ?e tí ?udia utekajú pred tým vykoris?ovaním. Musíme sa sna?i?, Európa sa musí sna?i? vypracova? rozvojové plány pre Afriku. Uvá?te, ?e niektoré krajiny v Afrike nie sú pánmi svojho vlastného podzemného bohatstva, ktoré je stále závislé od koloniálnych mocností! Rie?i? problém migrantov v Európe je pokrytectvo, nie, po?me ho rie?i? aj u nich doma. Vykoris?ovanie ?udí v Afrike je hrozné z dôvodu tejto koncepcie.

Prvého novembra, na Sviatok v?etkých svätých, som sa stretol so ?tudentmi z Afriky, rovnako ako so ?tudentmi z Univerzity Loyola zo Spojených ?tátov. Tí ?tudenti majú schopnos?, inteligenciu, kritickos?, vô?u napredova?! Neraz v?ak nemô?u kvôli kolonialistickej sile, ktorú má Európa vo?i ich vládam. Ak chceme problém migrantov vyrie?i? nadobro, vyrie?me Afriku. Migrantov, ktorí prichádzajú z iných krajín, je menej; po?me k Afrike, pomô?me Afrike, posuňme sa vpred.

7. Cirkev v Nemecku: Koreňom je ?facka“ evanjelia

Nemecký novinár Ludwig Ring-Eifel z medzinárodnej katolíckej tla?ovej agentúry Centrum Informationis Catholicum polo?il otázku:

(...) V Bahrajne sme videli malú cirkev, malé stádo, chudobnú cirkev s mnohými obmedzeniami a tak ?alej, ale cirkev ?ivú, plnú nádeje, ktorá rastie. Na druhej strane v Nemecku máme ve?kú cirkev s ve?kými tradíciami, bohatú, s teológiou, peniazmi a v?etkým, ktorá v?ak ka?doro?ne stráca tristotisíc veriacich, ktorí odchádzajú, a je v hlbokej kríze. Dá sa z tohto malého stáda, ktoré sme videli v Bahrajne, nie?o nau?i? pre ve?ké Nemecko?

Pápe? Franti?ek:

Nemecko má starú nábo?enskú históriu. Citujúc Hölderlina by som povedal: ?Vieles haben sie verlernt, vieles“ (Ve?a toho zabudli, ve?a). Va?e nábo?enské dejiny sú ve?ké a komplikované, s bojmi. Nemeckým katolíkom hovorím: Nemecko má ve?kú a krásnu Evanjelickú cirkev; nechcem nejakú ?al?iu, ktorá nebude taká dobrá ako tá; ale chcem Katolícku cirkev, po katolícky, v bratstve s tou evanjelickou. Niekedy strácame nábo?enský zmysel ?udu, svätého veriaceho Bo?ieho ?udu, a upadáme do eticistických diskusií, diskusií o tom, ?o práve letí, do politických cirkevných diskusií, diskusií, ktoré sú teologickým dôsledkom, ale nie sú jadrom teológie. ?o si myslí svätý veriaci Bo?í ?ud? Ako cíti svätý Bo?í ?ud? Cho?te tam a h?adajte, ?o si myslia, ?o cítia, tú jednoduchú nábo?nos?, ktorú nájdete u starých rodi?ov.

Nehovorím, ?e sa treba vráti? spä?, nie, ale k prameňu in?pirácie, ku koreňom. V?etci máme ur?itú históriu koreňov viery, aj národy ju majú: treba ju znovu nájs?! Prichádza mi na myse? tá Hölderlinova veta pre ná? vek: ?Dass dir halte der Mann, was er als Knabe gelobt“ (Ako mu? nech dodr?í, ?o ako chlapec s?úbil). V na?om detstve, v na?ej nádeji, sme s?ubovali ve?a vecí, ve?a vecí. Teraz sa pú??ame do etických debát, do debát módnych... Ale koreňom nábo?enstva je tá ?facka“, ktorú ti dáva evanjelium, stretnutie so ?ivým Je?i?om Kristom: a odtia? vyplývajú dôsledky, v?etky; odtia? je apo?tolská odvaha, odtia? je vyjdenie na periférie, aj na morálne periférie ?udí, aby sme im pomohli; ale v?dy zo stretnutia s Je?i?om Kristom. Ak tu nie je stretnutie s Je?i?om Kristom, bude to eticizmus, preoble?ený za kres?anstvo. Toto som chcel poveda?, od srdca. ?akujem. (...)

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

Celý prepis tla?ovej konferencie v talian?ine

-mh, jb-