笔á辫别?ov príhovor v závere kongresu nábo?enstiev: Transcendencia a bratstvo
Drahí bratia a sestry!
Krá?ali sme spolo?ne. ?akujeme vám, ?e ste pri?li z rôznych kútov sveta a priniesli ste sem bohatstvo va?ich vierovyznaní a kultúr. ?akujem vám, ?e ste intenzívne pre?ívali tieto dni zdie?ania, práce a anga?ovanosti v znamení dialógu, o to vzácnej?ieho v týchto ?a?kých
?asoch, na ktoré okrem pandémie dolieha aj nezmyselné vojnové ?ialenstvo. Je tu príli? ve?a nenávisti a rozdelenia,
príli? ve?a nedostatku dialógu a pochopenia druhého: toto je v globalizovanom svete e?te nebezpe?nej?ie a ?kandalóznej?ie. Nemô?eme napredova?, ak sme sú?asne spojení aj separovaní, vzájomne prepojení i rozdelení príli?nými nerovnos?ami. ?akujem vám preto za va?e úsilie o mier a jednotu. ?akujem miestnym úradom, ktoré nás hostili a s ve?kou starostlivos?ou pripravili a zorganizovali tento kongres, i priate?skému a odvá?nemu obyvate?stvu Kazachstanu, ktoré doká?e prija? iné kultúry, zachovávajúc si svoju vzne?enú históriu a vzácne tradície. Kiop raqmet! Ba??oje spasiba! Ve?ká v?aka!
Moja náv?teva, ktorá sa práve blí?i ku koncu, má motto Poslovia mieru a jednoty. Je v mno?nom ?ísle, preto?e ide o spolo?nú cestu. A tento siedmy kongres, ktorý nám Najvy??í udelil milos? pre?i?, znamenal dôle?itú etapu. Od svojho vzniku v roku 2003 si toto podujatie vzalo za vzor Deň modlitieb za svetový mier, ktorý zvolal Ján Pavol II. v roku 2002 v Assisi, aby potvrdil pozitívny prínos nábo?enských tradícií k dialógu a svornosti medzi národmi. Po udalostiach z 11. septembra 2001 bolo potrebné reagova?, a to spolo?ne, na vznetlivú atmosféru, ku ktorej chcelo podnecova? teroristické násilie a hrozilo, ?e sa z nábo?enstva urobí faktor konfliktu. Ale terorizmus pseudonábo?enského razenia, extrémizmus, radikalizmus a nacionalizmus zahalený do rú?ka posvätnosti, e?te stále vyvolávajú strachy a obavy oh?adom nábo?enstva. Preto bolo v týchto dňoch prozrete?né stretnú? sa a potvrdi? jeho pravú a neodňate?nú podstatu.
V tejto súvislosti Vyhlásenie ná?ho kongresu potvrdzuje, ?e extrémizmus, radikalizmus, terorizmus a akéko?vek iné
podnecovanie k nenávisti, nepriate?stvu, násiliu a vojne, bez oh?adu na ich motiváciu alebo cie?, nemajú ni? spolo?né s autentickým duchom nábo?enstva a musia by? ?o najrozhodnej?ie odmietnuté (porov. ?. 5): odsúdené, bez ?ak“ a bez ?ale“. Okrem toho sme sa na základe skuto?nosti, ?e V?emohúci stvoril v?etkých ?udí rovných, bez oh?adu na ich nábo?enskú, etnickú alebo sociálnu príslu?nos?, zhodli na tom, ?e vzájomný re?pekt a porozumenie treba v nábo?enskom vyu?ovaní pova?ova? za nie?o základné a neodmyslite?né (porov. ?. 13).
Kazachstan, ktorý sa nachádza v srdci ve?kého a rozhodujúceho ázijského kontinentu, bol pre nás prirodzeným miestom stretnutia. Jeho vlajka nám pripomínala potrebu zachova? zdravý vz?ah medzi politikou a nábo?enstvom. Toti? tak zlatý orol na zástave pripomína pozemskú autoritu a odkazuje na staroveké rí?e, modré pozadie evokuje farbu oblohy, transcendenciu. Existuje teda zdravé prepojenie medzi politikou a transcendenciou, zdravá koexistencia, ktorá má udr?iava? tieto sféry odli?né. Odlí?ené, nie pomie?ané alebo separované. ?Nie“ zmie?avaniu, pre dobro ?loveka, ktorý potrebuje ako orol slobodné nebo, aby mohol lieta?, slobodný priestor otvorený nekone?nu, ktorý nebude obmedzovaný pozemskou mocou. Ide o transcendenciu, ktorá na druhej strane nesmie pod?ahnú? poku?eniu premeni? sa na moc, inak by sa nebo zrútilo na zem, bo?ské nadpozemské by bolo uväznené v pozemskom teraz, láska k blí?nemu by bola vecou straníckych rozhodnutí. Teda ?nie“ zmie?avaniu. Ale taktie? ?nie“ separácii medzi politikou a transcendenciou, preto?e najvy??ie ?udské a?pirácie nemo?no vylú?i? z verejného ?ivota a vymedzi? do súkromnej sféry. Preto nech je v?dy a v?ade chránený ten, kto chce legitímnym spôsobom vyjadri? svoje krédo. Ko?ko ?udí je v?ak aj dnes prenasledovaných a diskriminovaných pre svoju vieru! Dôrazne sme vyzvali vlády a kompetentné medzinárodné organizácie, aby pomáhali nábo?enským skupinám a etnickým komunitám, ktoré utrpeli poru?ovanie svojich ?udských práv a základných slobôd a násilie zo strany extrémistov a teroristov, a to aj v dôsledku vojen a vojenských konfliktov (pozri ?. 6). Predov?etkým sa musíme usilova? o to, aby nábo?enská sloboda nebola abstraktným pojmom, ale konkrétnym právom. Chráňme pre v?etkých právo na nábo?enstvo, na nádej, na krásu: na Nebo. Preto?e nielen Kazachstan, ako hlása jeho hymna, je ?zlatým slnkom na oblohe“, ale ka?dý ?lovek: ka?dý mu? a ka?dá ?ena vo svojej neopakovate?nej jedine?nosti, ak sú v kontakte s tým, ?o je bo?ie, mô?u na zemi vy?arova? zvlá?tne svetlo.
Preto Katolícka cirkev, ktorá sa nikdy neunaví hlása? nedotknute?nú dôstojnos? ka?dého ?loveka, stvoreného ?na Bo?í obraz“ (porov. Gn 1,26), verí aj v jednotu ?udskej rodiny. Verí, ?e ?v?etky národy tvoria jedno spolo?enstvo a majú jeden pôvod, lebo Boh stanovil, aby celé ?udstvo obývalo povrch zeme“ (II. vatikánsky koncil, Deklarácia Nostra aetate, 1). Preto sa Svätá stolica od za?iatku tohto kongresu, najmä prostredníctvom Dikastéria pre medzinábo?enský dialóg, na ňom aktívne zú?astňuje. A chce v tom pokra?ova?: cesta medzinábo?enského dialógu je spolo?nou cestou mieru a pre mier, a ako taká je potrebná a nezvrátite?ná. Medzinábo?enský dialóg u? nie je len príle?itos?ou. Nie. Je naliehavou a nenahradite?nou slu?bou ?udstvu na chválu a slávu Stvorite?a v?etkých.
Bratia a sestry, ke? premý??am o tejto spolo?nej ceste, pýtam sa sám seba: v ?om je ná? sty?ný bod, bod konvergencie? Ján Pavol II. - ktorý práve pred dvadsa?jeden rokmi nav?tívil Kazachstan - povedal, ?e ?v?etky cesty Cirkvi vedú k ?lovekovi“ a ?e ?lovek je ?cestou Cirkvi“ (Encyklika Redemptor hominis, 14). Dnes by som chcel poveda?, ?e ?lovek je tie? cestou v?etkých nábo?enstiev. Áno, konkrétny ?lovek, oslabený pandémiou, vy?erpaný vojnou, zranený ?ahostajnos?ou! ?lovek, krehké a ú?asné stvorenie, ktoré ?bez Stvorite?a zaniká“ (II. vatikánsky koncil, Pastorálna kon?titúcia Gaudium et spes, 36) a nemô?e existova? bez druhých! Pred prijatím dôle?itých rozhodnutí sa zamerajme na dobro ?loveka, a nie na strategické a hospodárske ciele, národné, energetické a vojenské záujmy. Ak chceme robi? skuto?ne ve?ké rozhodnutia, obrá?me sa na deti, mladých ?udí a ich budúcnos?, star?ích ?udí a ich múdros?, na be?ných ?udí a ich skuto?né potreby. A my pozdvihujeme hlas, aby sme kri?ali, ?e ?udská osoba sa nezu?uje na to, ?o vyprodukuje a zarobí; ?e ju treba prija? a nikdy nie vyra?ova?; ?e rodina, v kaza?skom jazyku ?hniezdo du?e a lásky“, je prirodzeným a nenahradite?ným prostredím, ktoré treba chráni? a podporova?, aby mu?i a ?eny zajtraj?ka mohli rás? a dozrieva?.
Pre v?etky ?udské bytosti sú ve?ké múdrosti a nábo?enstvá povolané sved?i? o existencii spolo?ného duchovného a morálneho dedi?stva, spo?ívajúceho na dvoch oporných bodoch: transcendencii a bratstve. Transcendencia, to, ?o nás presahuje, klaňanie sa. Je krásne, ?e ka?dý deň sa milióny a milióny mu?ov a ?ien rôznych vekových kategórií, kultúr a spolo?enských pomerov zhroma??ujú na modlitbách na nespo?etných miestach, kde sa konajú bohoslu?by. Je to skrytá sila, ktorá udr?iava svet v chode. A potom bratstvo, ten druhý, blízkos?: lebo nemô?e vyznáva? pravú oddanos? Stvorite?ovi ten, kto nemiluje jeho stvorenia. V tomto duchu sa nesie aj Vyhlásenie ná?ho kongresu, v ktorom by som na záver chcel zdôrazni? tri slová.
Prvé je syntézou v?etkého, vyjadrením vrúcneho volania, snom a cie?om na?ej cesty: mier! Beybit?ilik, mir! Mier je naliehavý, preto?e akýko?vek vojenský konflikt alebo vypuknutie napätia a konfrontácie dnes mô?e ma? len zhubný ?dominový efekt“ a vá?ne ohrozi? systém medzinárodných vz?ahov (porov. ?. 4). Mier v?ak ?nie je len absenciou vojny, ani ho nemo?no zu?ova? len na stabilizáciu rovnováhy protichodných síl; nie je výsledkom despotickej nadvlády“, ale je ?dielom spravodlivosti“ (Gaudium et spes, 78). Vychádza teda z bratstva, rastie prostredníctvom boja proti nespravodlivosti a nerovnosti a buduje sa natiahnutím ruky k druhým. My, ktorí veríme v Stvorite?a v?etkého, musíme stá? na ?ele ?írenia mierového spoluna?ívania. Musíme o tom sved?i?, hlása? to, prosi? o to. Deklarácia preto vyzýva svetových lídrov, aby zastavili konflikty a krviprelievanie v?ade na svete a aby sa vzdali agresívnej a de?truktívnej rétoriky (pozri ?. 7). Prosíme vás v mene Boha a v záujme ?udstva: zasa?te sa o mier, nie o zbrojenie! Iba ak budete slú?i? mieru, va?e meno zostane v dejinách ve?ké.
Ak chýba pokoj, je to preto, ?e chýba pozornos?, neha, schopnos? vytvára? ?ivot. A o to sa treba usilova? podstatným zapojením – a je to druhé slovo – ?ien. Preto?e ?ena dáva svetu opateru a ?ivot: je cestou k pokoju. Preto sme obhajovali potrebu chráni? jej dôstojnos? a zlep?i? jej spolo?enské postavenie ako rovnocenného ?lena rodiny a spolo?nosti (porov. ?. 23). ?enám treba tie? zveri? viac úloh a zodpovednosti. Ko?kým smrtiacim rozhodnutiam by sme sa vyhli, keby boli ?eny v centre rozhodovania! Sna?me sa, aby boli viac re?pektované, uznávané a zapojené.
A napokon tretie slovo: mladí ?udia. Oni sú poslami mieru a jednoty dne?ka a zajtraj?ka. Práve oni viac ako iní vzývajú pokoj a úctu k spolo?nému domu stvorenia. Naopak logika nadvlády a vykoris?ovania, hromadenie zdrojov, nacionalizmy, vojny a zóny vplyvu vykres?ujú ten starý svet, ktorý mladí ?udia odmietajú, svet uzavretý ich snom a nádejam. Podobne aj strnulé a dusivé religiozity nepatria do budúcnosti, ale do minulosti. S oh?adom na nové generácie tu bol potvrdený význam vzdelávania, ktoré posilňuje vzájomné prijatie a úctivé spoluna?ívanie medzi nábo?enstvami a kultúrami (porov. ?. 21). Dávajme mladým ?u?om do rúk príle?itosti na vzdelávanie, nie zbrane na ni?enie! A po?úvajme ich. Po?úvajme ich bez strachu, ?e sa nás budú pýta?. Predov?etkým budujme svet s oh?adom na nich!
Bratia a sestry, obyvatelia Kazachstanu, otvorení budúcnosti a svedkovia to?kého utrpenia v minulosti, nám svojou mimoriadnou mnohonábo?enskos?ou a mnohokultúrnos?ou ponúkajú príklad budúcnosti. Vyzývajú nás, aby sme ju budovali bez zabúdania na transcendenciu a bratstvo, na uctievanie Najvy??ieho a na prijatie druhého. Takto krá?ajme vpred, krá?ajme spolu po zemi ako deti neba, tká?i nádeje a remeselníci svornosti, poslovia pokoja a jednoty! ?akujem.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News / Cyril Jan?i?in)
-jb-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.