杏MAP导航

Stretnutie sa za?alo v Paláci nezávislosti o 10. hodine miestneho ?asu, pre nás u? o ?iestej hodine ráno. Za obrovským okrúhlym stolom sedeli imámovia, rabíni, patriarchovia, muftiovia, budhistickí mnísi i diplomati a reprezentanti medzinárodných organizácií. Na kongrese, ktorý sa schádza v trojro?ných intervaloch od roku 2003, bol po prvý raz prítomný aj pápe?.

Tohtoro?ná téma kongresu znie: ?Úloha lídrov svetových a tradi?ných nábo?enstiev v duchovnom a sociálnom rozvoji 

?udstva v postpandemickom období“. Otvoreniu predchádzal nieko?kominútový moment ticha, po?as ktorého sa ka?dý z prítomných modlil v duchu pod?a vlastného vierovyznania.

Ako hostite? otvoril stretnutie kaza?ský prezident Kasym-?omart Tokajev. Ako prvý vystúpil s príhovorom pápe? Franti?ek, po ňom nasledovali ve?ký imám káhirského Al-Azharu Ahmed Al-Tajíb a reprezentant Moskovského pravoslávneho patriarchátu volokolamský metropolita Antonij, ktorý je vedúcim oddelenia pre vonkaj?ie vz?ahy patriarchátu. Nasledoval sefardský vrchný rabín Izraela Yitzhak Yosef a ?al?ie osobnosti.

V?etci sme bratmi, lebo sme Bo?ími stvoreniami

Pápe? Franti?ek v rozsiahlom príhovore vy?iel zo spolo?ného základu bratstva v tom, ?e ?lovek je stvorenou bytos?ou: ?nie sme v?emohúcimi, ale ?enami a mu?mi na ceste k tomu istému nebeskému cie?u. Na?a spolo?ná prirodzenos? ako stvorenia tak vytvára spolo?enstvo a skuto?né bratstvo“.

?Aká je to krása ?ivota, ak sa nejde do h?bky?“ Po tomto citáte kaza?ského básnika, pedagóga a skladate?a menom Abai (1845-1904) vyjadril pápe? Franti?ek skuto?nú rolu nábo?enstva týmito slovami:

?Bratia a sestry, svet od nás o?akáva príklad bdelých du?í a jasných myslí, 

o?akáva autentickú nábo?nos?. Nadi?la hodina, aby sme sa prebudili z toho fundamentalizmu, ktorý zne?is?uje a rozo?iera ka?dé krédo, nadi?la hodina, aby sme srdce urobili ?istým a súcitným. Je v?ak tie? na?ase zanecha? u? len pre u?ebnice dejín tie diskurzy, ktoré príli? dlho tu i inde v?tepovali podozrenie a poh?danie vo?i nábo?enstvu, akoby bolo destabilizujúcim faktorom modernej spolo?nosti.

Na týchto miestach je dobre známe dedi?stvo ?tátneho ateizmu, ktorý sa tu presadzoval celé desa?ro?ia, tá utlá?ajúca a dusivá mentalita, pre ktorú u? len pou?itie slova ?nábo?enstvo“ vyvolávalo rozpaky. V skuto?nosti nábo?enstvá nie sú problémom, ale sú?as?ou rie?enia pre harmonickej?ie spolu?itie.

H?adanie transcendencie a posvätnej hodnoty bratstva mô?e toti? in?pirova? a osvieti? rozhodnutia, ktoré treba urobi? v kontexte geopolitických, sociálnych, ekonomických, ekologických, ale v podstate aj duchovných kríz, ktoré prechádzajú mnohými dne?nými in?titúciami, dokonca aj demokraciami, a ohrozujú bezpe?nos? a svornos? medzi národmi. A preto potrebujeme nábo?enstvo, aby odpovedalo na tú?bu sveta po pokoji a tú?bu po nekone?ne, ktorá prebýva v srdci ka?dého ?loveka.“

Odsunutie nábo?enstva do súkromnej sféry by spolo?nos? ochudobnilo

Na pôde hostite?skej krajiny, ktorá sa naplno hlási k nábo?enskej slobode, pri?om 70% jej obyvate?ov vyznáva sunitský islam v jeho umiernenej forme, pápe? Franti?ek uviedol:

?Nábo?enská sloboda je základným, primárnym a neodňate?ným právom, ktoré sa musí podporova? v?ade a nemô?e sa obmedzova? len na slobodu kultu. V skuto?nosti je právom ka?dého ?loveka verejne sved?i? o svojom kréde: ponúknu? ho bez toho, aby ho vnucoval. Je to dobrá prax ohlasovania, odli?ná od prozelytizmu a indoktrinácie, od ktorých si má ka?dý dr?a? di?tanc.

Odsunutie najdôle?itej?ieho ?ivotného vyznania do súkromnej sféry by spolo?nos? ochudobnilo o nesmierne bohatstvo; naopak, podporovanie kontextov, v ktorých nábo?enské, etnické a kultúrne rozmanitosti spoluna?ívajú v úcte, je najlep?ím spôsobom, ako doceni? ?pecifické ?rty ka?dého, ako zjednoti? ?udské bytosti bez ich uniformovania, ako rozvíja? ich najvy??ie a?pirácie a neohrozi? ich vitalitu.“

Svätý Otec sa ?alej zameral na ?tyri globálne výzvy. Prvá sa v súvislosti s pandémiou týka zranite?nosti a starostlivosti, druhou výzvou je mier zo?i-vo?i stupňujúcej sa konfliktnosti, tre?ou je výzva k bratskému prijatiu v kontexte migrácie a napokon je to výzva k starostlivosti o ?ivotné prostredie ako spolo?ný domov ?udstva. K týmto výzvam sa ?udstvo potrebuje svorne postavi?, pri?om nábo?enstvá tu majú stme?ujúcu úlohu, pripomenul pápe? Franti?ek.

Investujme nie do zbrojenia, ale do vzdelávania

V súvislosti s výzvou mieru pápe? zdôraznil výchovu mladej generácie:

?Boh je mier a v?dy vedie k mieru, nikdy nie k vojne. Zavia?me sa preto e?te viac podporova? a posilňova? potrebu rie?enia konfliktov nie bezvýslednými argumentmi sily, zbraní a hrozieb, ale jediným prostriedkom po?ehnaným nebom a hodným ?loveka: stretnutím, dialógom, trpezlivým rokovaním, ktoré sa uskuto?ňuje s oh?adom na deti a mladé generácie. Ony stelesňujú nádej, ?e mier nebude krehkým výsledkom náro?ných rokovaní, ale plodom neustáleho vzdelávacieho úsilia, ktoré podporí ich sny o rozvoji a budúcnosti. Abai v tomto zmysle nabádal k roz?irovaniu vedomostí, k prekra?ovaniu hraníc vlastnej kultúry, k prijímaniu vedomostí, histórie a literatúry iných. Investujme, prosím, do tohto: nie do zbrojenia, ale do vzdelávania!“

V závere?nej ?asti príhovoru pápe? opä? v?etkých oslovil ako ?bratov a sestry“ a vrátiac sa k slovám básnika apeloval na úprimnos?:

?Drahí bratia a sestry, postupujme spolo?ne, aby cesta nábo?enstiev bola ?oraz priate?skej?ia. Abai hovorieval, ?e ?falo?ný priate? je ako tieň: ke? na teba svieti slnko, nezbaví? sa ho, ale ke? sa nad tebou zbiehajú mraky, nie je ho nikde vidie?“ (Slovo 37). Nech sa nám to nestane: nech nás Najvy??í oslobodí od tieňov podozrievania a falo?nosti; nech nám dá pestova? slne?né a bratské priate?stvá prostredníctvom ?astého dialógu a jasnej úprimnosti úmyslov.“

Po po?akovaní hostite?om a celému Kazachstanu pápe? uzavrel svoje vystúpenie výzvou k vernosti vlastnej identite:

?Neh?adajme fingované zmierovacie synkretizmy – sú zbyto?né –, ale zachovávajme si na?u identitu otvorenú odvahe inakosti, bratskému stretnutiu. Len tak, touto cestou, doká?eme v temných ?asoch, v ktorých ?ijeme, vy?arova? svetlo ná?ho Stvorite?a. ?akujem vám v?etkým!“

Plné znenie príhovoru

Osobné stretnutia pápe?a s ú?astníkmi kongresu

Po otváracom bloku kongresu sa Svätý Otec e?te pred poludním súkromne stretol s viacerými nábo?enskými predstavite?mi a vedúcimi delegácií medzinárodných organizácií. Okrem u? spomenutých osobností to boli Maulen Sagathanuly Ashimbayev, predseda Senátu kaza?ského Parlamentu, ktorý je sekretárom prebiehajúceho kongresu, Nauryzbay Kazhy Taganuly, ve?ký mufti Kazachstanu, ktorý je na ?ele duchovnej správy moslimov v celej krajine, ?alej  a?kenázsky vrchný rabín Izraela David Baruch Lau a u? spomenutý sefardský vrchný rabín.

Pápe? sa ?alej stretol s vedúcim delegácie Svetového luteránskeho zväzu, ktorým je arcibiskup Urmas Viilma, hlava Estónskej evanjelickej luteránskej cirkvi. Nasledovala prof. Azza Karamová, generálna tajomní?ka organizácie Religions for Peace, mufti ?ejk Ravil Gaynutdin, predseda Nábo?enskej rady moslimov Ruskej federácie.pravoslávny patriarcha Jeruzalema Teofil III., u? spomenutý metropolita Antonij z Volokolamska ako zástupca Moskovského patriarchátu a napokon to bol Miguel Ángel Moratinos, vysoký predstavite? OSN pre spojenectvo civilizácií.

VII. kongres predstavite?ov svetových a tradi?ných nábo?enstiev sa uzavrie vo ?tvrtok 15. septembra vydaním závere?ného vyhlásenia. Aj pri tomto závere?nom momente kongresu, so za?iatkom o 11. hodine ná?ho ?asu (15.00 miestneho ?asu), prehovorí pápe? Franti?ek.

-jb-