杏MAP导航

V Národnej mariánskej svätyni Ta´ Pinu na ostrovne Gozo si pápe? Franti?ek uctil obraz Panny Márie darom zlatej ru?e a pri modlitbovom stretnutí si vypo?ul nieko?ko svedectiev ?udí, ktorých osobná cesta viery je úzko spätá s miestnou svätyňou. Star?í man?elia porozprávali, ako sa museli vysporiada? s ochorením na sklerózu multiplex. ?al?í vo svojich svedectvách pápe?ovi priblí?ili posvätné miesto svätyne.

Okolo 3000 prítomným sa pápe? Franti?ek prihovoril v homílii. Dal ňou mocné povzbudenie celej Cirkvi na Malte k pre?ívaniu radosti z vydávania svedectva viery. ?Rados?ou Cirkvi je evanjelizova?,“ opakovane zdôraznil Svätý Otec a pri tejto príle?itosti vyslovil po?akovanie po?etným maltským misionárom, pôsobiacim po celom svete. Homíliu priná?ame v plnom znení.

Homília pápe?a Franti?ka vo svätyni Ta´ Pinu

Gozo, 2. apríla 2022

Pri Je?i?ovom krí?i sú Mária a Ján. Matka, ktorá priviedla na svet Bo?ieho Syna, pre?íva boles? nad jeho smr?ou, zatia? ?o svet obklopuje temnota; milovaný u?eník, ktorý v?etko opustil, aby ho nasledoval, je teraz nehybný pri nohách ukri?ovaného Majstra. V?etko sa zdá by? stratené, v?etko sa zdá by? nav?dy skon?ené. A Je?i? zatia? ?o na seba berie rany ?udstva, modlí sa: «Bo?e môj, Bo?e môj, pre?o si ma opustil?» (Mt 27,46; Mk 15,34). Je to aj na?a modlitba vo chví?ach ?ivota pozna?ených utrpením; je to modlitba, ktorá denne vystupuje k Bohu z va?ich s?dc, Sandi a Domenico: v?aka vám za vytrvalos? va?ej lásky a za va?e svedectvo viery!

A predsa, Je?i?ova hodina – ktorá je v Jánovom evanjeliu hodinou smrti na krí?i – v?ak nepredstavuje uzavretie dejín, ale ozna?uje za?iatok nového ?ivota. Pri krí?i toti? kontemplujeme milosrdnú lásku Boha, ktorý k nám roztvára svoju náru? a prostredníctvom Spasite?ovej smrti nás otvára pre rados? ve?ného ?ivota. Od hodiny konca sa odkrýva ?ivot, ktorý sa za?ína; od tej hodiny smrti sa za?ína iná hodina plná ?ivota: je to ?as rodiacej sa Cirkvi. Z tejto pôvodnej bunky Pán zhroma?dí ?ud, ktorý bude aj na?alej prechádza? drsnými cestami dejín, nesúc si v srdci tú útechu Ducha, ktorou má zotrie? slzy ?udstva.

Bratia a sestry, z tejto svätyne Ta' Pinu 

mô?eme spolo?ne rozjíma? o novom za?iatku, ktorý pramení z Je?i?ovej hodiny. Aj na tomto mieste, e?te pred nádhernou stavbou, ktorú vidíme dnes, sa nachádzala len malá schátraná kaplnka. Bola nariadená jej demolácia: zdalo sa, ?e je to koniec. Ale rad udalostí zmenil chod vecí, akoby Pán chcel tomuto obyvate?stvu poveda?: «U? ?a nebudú vola? Opustená a tvoju krajinu nebudú vola? Spusto?ená, lebo teba budú nazýva? Mám v nej zá?ubu a tvoju krajinu Vydatá» (Iz 62,4). Tento kostolík sa stal svätyňou, cie?om pútnikov a zdrojom nového ?ivota. Pripomenula si nám to ty, Jennifer: tu mnohí ?udia zverujú Panne Márii svoje utrpenia a radosti a v?etci sa tu cítia prijatí. Miesto, ktoré sa zdalo by? stratené, dnes regeneruje vieru a nádej v Bo?om ?ude.

V tomto svetle sa aj my pokúsme vzia? si k srdcu výzvu Je?i?ovej hodiny, tej hodiny spásy. Hovorí nám, ?e ak chceme obnovi? na?u vieru a poslanie spolo?enstva, sme povolaní vráti? sa na za?iatok, k rodiacej sa Cirkvi, ktorú vidíme pod krí?om v Márii a Jánovi. ?o v?ak znamená vráti? sa k tomuto za?iatku? ?o znamená vráti? sa k po?iatkom?

V prvom rade ide o znovuobjavenie podstaty viery. Návrat k po?iato?nej Cirkvi neznamená h?adie? spä?, aby sme kopírovali cirkevný model prvého kres?anského spolo?enstva. Nemô?eme ?presko?i? dejiny“, akoby Pán nehovoril a nekonal ve?ké veci v ?ivote Cirkvi aj v neskor?ích storo?iach. Neznamená to ani by? príli?nými idealistami, predstavujúc si, ?e v tom spolo?enstve neexistovali ?a?kosti; naopak, ?ítame, ?e u?eníci sa dohadujú a dochádza medzi nimi dokonca a? k ?kriepkam, a ?e nie v?dy rozumejú Pánovej náuke. Vráti? sa k po?iatkom znamená skôr znovunadobudnú? ducha prvej kres?anskej komunity, ?i?e vráti? sa k jadru a znovu objavi? stredobod viery: vz?ah s Je?i?om a ohlasovanie jeho evanjelia celému svetu. A toto je to najdôle?itej?ie! Toto je rados? Cirkvi: evanjelizova?.

V skuto?nosti vidíme, ?e po hodine Je?i?ovej smrti prví u?eníci, ako Mária Magdaléna a Ján, ke? uvideli prázdny hrob, nestrácajú ?as s chvejúcim sa srdcom be?ia oznámi? dobrú správu o zm?tvychvstaní. Bolestný pla? pod krí?om sa mení na rados? z ohlasovania. A myslím aj na apo?tolov, o ktorých je napísané: «Neprestávali deň ?o deň u?i? v chráme i po domoch a zvestova? Krista, Je?i?a» (Sk 5,42). Hlavnou staros?ou Je?i?ových u?eníkov nebola prestí? spolo?enstva a jeho slu?obníkov, nebol to spolo?enský vplyv, nebola to vycibrenos? bohoslu?ieb. Nie. Nepokojom, ktorý nimi hýbal, bolo ohlasovanie a dosved?ovanie Kristovho evanjelia (porov. Rim 1,1), preto?e rados?ou Cirkvi je evanjelizova?.

Bratia a sestry, maltská cirkev sa vyzna?uje 

vzácnou históriou, z ktorej mô?e ?erpa? mnohé pastora?né a duchovné bohatstvá. Ka?dopádne, ?ivot Cirkvi - majme to v?dy na pamäti - nikdy nie je len ?minulým príbehom, ktorý si treba pripomína?“, ale ?ve?kou budúcnos?ou, ktorú treba budova?“, s ochotnou poslu?nos?ou pre Bo?ie plány. Nemô?e nám sta?i? viera pozostávajúca z odovzdaných zvykov, nádherných slávení, krásnych ?udových príle?itostí, silných a emotívnych momentov; potrebujeme vieru, ktorá má svoj základ a obnovuje sa v osobnom stretnutí s Kristom, v ka?dodennom po?úvaní jeho Slova, v aktívnej ú?asti na ?ivote Cirkvi, v du?i ?udovej zbo?nosti.

Kríza viery, apatia pri praktizovaní viery, predov?etkým v období po pandémii, a ?ahostajnos? mnohých mladých ?udí vo?i Bo?ej prítomnosti nie sú otázky, ktoré by sme mali ?prisládza?“, mysliac si, ?e koniec koncov istý nábo?enský duch stále odoláva, nie. Neraz toti? ur?ité vonkaj?ie ?le?enie“ mô?e by? aj nábo?enské, no za týmto ?atom viera starne. Elegantný ?atník nábo?enských odevov toti? nie v?dy zodpovedá ?ivej viere s dynamizmom evanjelizácie. Treba by? ostra?ití, aby sa nábo?enské praktiky nezú?ili na opakovanie repertoáru z minulosti, ale aby vyjadrovali vieru ?ivú, otvorenú, ktorá ?íri rados? z evanjelia, preto?e rados?ou Cirkvi je evanjelizova?.

Viem, ?e prostredníctvom synody ste za?ali proces obnovy, a ?akujem vám za túto cestu. Bratia a sestry, toto je hodina, v ktorej sa treba vráti? k tomu za?iatku, pod krí?om, h?adiac na prvé kres?anské spolo?enstvo. Aby sme boli Cirkvou, ktorá má na srdci priate?stvo s Je?i?om a ohlasovanie jeho evanjelia, a nie h?adanie priestorov a pozornosti; Cirkvou, ktorá má v centre svedectvo, a nie nábo?enské zvyky; Cirkvou, ktorá tú?i vyjs? v ústrety v?etkým s horiacou lampou evanjelia, a nie by? uzavretým kruhom. Nebojte sa podujíma?, ako to u? robíte, na nové, azda i riskantné cesty evanjelizácie a ohlasovania, ktoré sa dotýkajú ?ivota, preto?e rados?ou Cirkvi je evanjelizova?.

Pozrime sa znova na za?iatok, 

na Máriu a Jána pod krí?om. Pri prameňoch Cirkvi je ich vzájomné gesto zverenia. Pán toti? zveruje ka?dého z nich do opatery toho druhého: Jána Márii a Máriu Jánovi, tak?e «od tej hodiny si ju u?eník vzal k sebe» (Jn 19,27). Vráti? sa na za?iatok znamená tie? rozvinú? umenie prijímania. Medzi Je?i?ovými poslednými slovami z krí?a, tie, ktoré sú adresované Matke a Jánovi nabádajú, aby sme prijatie urobili stálym ?týlom u?eníctva. V skuto?nosti ne?lo o oby?ajné gesto ?útosti, kvôli ktorej Je?i? zveril svoju matku Jánovi, aby po jeho smrti nezostala sama, ale o konkrétny návod, ako ?i? najvy??ie prikázanie, prikázanie lásky. Uctievanie Boha prechádza cez blízkos? k bratovi.

A aká dôle?itá je v Cirkvi láska medzi bratmi a prijímanie blí?neho! Pán nám to pripomína v hodine krí?a, vo vzájomnom prijatí Márie a Jána, a vyzýva kres?anské spolo?enstvo ka?dej doby, aby nestratilo túto prioritu: «H?a, tvoj syn», «H?a, tvoja matka» (v. 26.27). Je to ako poveda?: ste spasení tou istou krvou, ste jedna rodina, navzájom sa teda prijímajte, milujte sa navzájom, lie?te si vzájomne rany. Bez podozrievania, bez rozdelení, klebetenia, ohovárania a nedôvery. Bratia a sestry, konajte ?synodu“, ?i?e ?krá?ajte spolu“. Preto?e Boh je prítomný tam, kde vládne láska!

Drahí priatelia, vzájomné prijímanie sa, nie z formálnych dôvodov, ale v mene Krista, je trvalou výzvou. Je ňou predov?etkým pre na?e cirkevné vz?ahy, preto?e na?a misia priná?a ovocie, ak pracujeme v priate?stve a v bratskom spolo?enstve. Ste dve krásne spolo?enstvá, Malta a Gozo – Gozo a Malta, neviem ktoré je dôle?itej?ie alebo prvé! – práve tak, ako boli dvaja Mária a Ján! Nech sú Je?i?ove slová na krí?i va?ou polárnou hviezdou, aby ste sa navzájom prijímali, vytvárali familiárnos?, pracovali v spolo?enstve! A v?dy napredujúc v evanjelizovaní, preto?e rados? Cirkvi je evanjelizova?.

Prijatie je v?ak aj lakmusovým papierikom na overenie, ako ú?inne je Cirkev preniknutá duchom evanjelia. Mária a Ján sa objímajú a prijímajú nie v teplom úto?isku ve?eradla, ale pod krí?om, na tom temnom mieste, kde boli ?udia odsúdení a ukri?ovaní ako zlo?inci. A aj my, nemô?eme sa objíma? len medzi sebou navzájom, v tieni na?ich krásnych kostolov, zatia? ?o vonku to?ko bratov a sestier trpí a je ukri?ovaných boles?ou, biedou, chudobou a násilím. Nachádzate sa v k?ú?ovej geografickej polohe h?adiacej na Stredozemné more, ste pólom prí?a?livosti a kotvou záchrany pre mnohých ?udí zmietaných búrkami ?ivota, ktorí z rôznych dôvodov pristávajú pri va?ich brehoch. V tvárach týchto chudobných ?udí sa vám predstavuje sám Kristus. Takúto skúsenos? mal apo?tol Pavol, ktorého po stra?nom stroskotaní lode srde?ne privítali va?i predkovia. V Skutkoch apo?tolov sa pí?e: «Domorodci rozlo?ili vatru a v?etkých nás prijali, lebo sa blí?il dá?? a bolo zima» (Sk 28, 2).

H?a, toto je evanjelium, ktoré sme povolaní ?i?: prijíma?, by? expertmi na ?udskos?, zapa?ova? ohne nehy, ke? na trpiacich dolieha chlad ?ivota. Aj v tomto prípade sa z dramatického zá?itku zrodilo nie?o dôle?ité, preto?e Pavol hlásal a ?íril evanjelium, a ?alej mnohí ohlasovatelia, kazatelia, kňazi a misionári krá?ali v jeho stopách, pohýnaní Duchom Svätým, aby evanjelizovali, aby udr?iavali rados? Cirkvi, ktorou je evanjelizova?. Chcel by som osobitne po?akova? práve im, týmto evanjelizátorom, po?etným maltským misionárom, ktorí po celom svete ?íria rados? evanjelia, mnohým kňazom, reho?ní?kam a reho?níkom i vám v?etkým. Ako povedal vá? biskup Mons. Teuma, ste malým ostrovom, av?ak s ve?kým srdcom. Ste pokladom v Cirkvi a pre Cirkev. Hovorím to e?te raz: ste pokladom v Cirkvi a pre Cirkev. Aby sme ho zachovali, treba sa vráti? k podstate kres?anstva: k láske Boha, hnacej sile na?ej radosti, ktorá nás vedie vychádza? a ís? cestami sveta; a k prijatiu blí?neho, ktoré je na?ím svedectvom, najjednoduch?ím a najkraj?ím na svete, a takto ís? vpred krá?ajúc cestami sveta, preto?e rados?ou Cirkvi je evanjelizova?.

Nech vás Pán sprevádza na tejto ceste a nech vás Panna Mária vedie. Ona, ktorá nás po?iadala modli? sa trikrát ?Zdravas“, aby nám pripomenula svoje materinské srdce, nech v nás, svojich de?och, nanovo roznieti oheň misie a tú?bu starostlivo sa ujíma? jedni druhých. Nech vás Panna Mária opatruje a sprevádza vás pri evanjelizácii.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News)

-zk, jb-