杏MAP导航

Hne? na za?iatku svojej náv?tevy dal pápe? Franti?ek silný dôraz na upevňovanie evanjeliových hodnôt, ktoré sa odrá?ajú v úcte k ?udskému ?ivotu od po?atia a? po prirodzenú smr?, v postoji ?udskosti vo?i migrantom, rovnako k ute?encom z Ukrajiny, ako i k tým, ktorí prichádzajú z juhu planéty a v úsilí o spoluprácu medzi národmi na predchádzanie vojnám a prí?inám migrácie. Ve?ký dôraz na úsilie o mier a potrebu zmeni? novú mentalitu studenej vojny.

?Teraz, v noci vojny, ktorá za?ahla na ?udstvo, nedovo?me, aby vyprchal sen o mieri,“ vyzval Svätý Otec. Citujúc talianskeho politika Giorgia La Piru poukázal na ?infantilizmus“, ktorý sa ?znovu objavuje v prí?a?livosti autokracie, nových imperializmov, v roz?irujúcej sa agresivite, v neschopnosti stava? mosty a za?a? od tých najchudobnej?ích“. Okrem poukazov na sú?asnú agresiu proti Ukrajine spomenul aj krízy su?ujúce Blízky východ.

Program pápe?ovej 36. apo?tolskej cesty sa za?al v hlavnom meste Valletta, v historickej budove, v ktorej v minulosti sídlili ve?majstri hospitálskeho rytierskeho rádu. V uliciach Svätého Otca vítalo mno?stvo jasajúcich Mal?anov. Po protokolárnom stretnutí s prezidentom a predsedom vlády sa pápe? v historickej sále Ve?majsterského paláca prihovoril predstavite?om verejného ?ivota a diplomatického zboru.

Plné znenie príhovoru

Obrana ?ivota, ?udskos? na prvom mieste

Maltu, ktorú nazval ?srdcom Stredozemného mora“, povzbudil pápe? Franti?ek k jednote a súdr?nosti a poukázal aj na úsilie o odstránenie nezákonnosti a korupcie. Zdôraznil udr?iavanie historických koreňov ako opory na vzdorovanie konzumizmu a ideologickým kolonizáciám. Ocenil úsilie Mal?anov na ochranu ?udského ?ivota. Táto krajina je jedinou v Európe, kde je úplne zakázané vykonávanie umelého potratu:

?Povzbudzujem vás, aby ste pokra?ovali v obrane ?ivota 

od jeho za?iatku a? po jeho prirodzený koniec, ale aj v starostlivosti oň v akomko?vek momente vyra?ovania a zanedbávania“, povedal Svätý Otec a dodal, ?e osobitne myslí na dôstojnos? pracujúcich, starých a chorých ?udí, ako aj detí a mláde?e.

Jednou z pál?ivých otázok Malty, kvôli jej strategickej polohe medzi Európou a  severnou Afrikou, je otázka nelegálnych migrantov. Pápe? sa Mal?anom po?akoval za prijímanie týchto ?udí. Ako povedal, ?správny prístup ku komplexnej otázke migrácie si vy?aduje vidie? ju v ?ir?ej perspektíve ?asu a priestoru. ?o sa týka ?asu, fenomén migrácie nie je len zále?itos? tohto okamihu, ale pozna?í celú na?u epochu. Priná?a so sebou dlhy nespravodlivosti z minulosti, ve?kého vykoris?ovania, klimatických zmien, ne??astných konfliktov, ktorých následky treba zaplati?“.

?Stredozemné more potrebuje európsku spoluzodpovednos?, 

aby sa znovu stalo dejiskom solidarity a aby nebolo predsunutou pozíciou tragického stroskotania civilizácie. Mare nostrum sa nemô?e sta? najvä??ím cintorínom Európy.“

??udskos? je na prvom mieste a pred?í v?etko ostatné: tak to u?í táto krajina, ktorej dejiny mali úspech z príchodu stroskotaného apo?tola.“

?Pomáhajme si nevidie? v migrantoch hrozbu a nepod?ahnú? poku?eniu uzatvára? mosty a vzty?ova? múry. Druhý ?lovek nie je vírus, pred ktorým sa treba bráni?, ale bytos?, ktorú treba prija?...“

Spolo?né úsilie o mier

Svätý Otec v príhovore reagoval aj na vojnu na Ukrajine: ?Mysleli sme si, ?e invázie do iných krajín, brutálne boje na uliciach a hrozby atómových zbraní zostanú len temnými spomienkami vzdialenej minulosti. ... A zatia? ?o opä? nejaký mocnár, smutne uzavretý v anachronistických po?iadavkách nacionalistických záujmov, vyvoláva a podnecuje konflikty, pospolitý ?ud upozorňuje na potrebu budovania budúcnosti, ktorá bude bu? spolo?ná, alebo nebude ?iadna. Teraz, v noci vojny, ktorá za?ahla na ?udstvo, prosím, nedovo?me, aby vyprchal sen o mieri.“

Pápe? pripomenul staroveké zobrazenie mieru 

ako matky dr?iacej v náru?í die?a, ?oho príkladom je antická socha Ireny (Irene): ?Neha matiek, ktoré privádzajú na svet ?ivot, a prítomnos? ?ien sú tou pravou alternatívou k zákernej logike moci, ktorá privádza k vojne. Potrebujeme súcit a starostlivos?, nie ideologické rozdelenia a populizmus, ktoré sa ?ivia slovami nenávisti a nele?í im na srdci ?ivot konkrétneho národa, be?ných ?udí.“

V súvislosti s novou mentalitou studenej vojny pápe? pripomenul odkaz niekdaj?ieho primátora Florencie Giorgia La Piru, kandidáta blahore?enia, ktorý v roku 1960 vyvíjal mierové úsilie v oblasti Stredomoria:

?«Dejinné okolnosti, ktoré za?ívame, stret záujmov a ideológií, ktoré zmietajú ?udstvom a? k neuverite?nému infantilizmu, prinavracajú Stredomoriu rozhodujúcu zodpovednos?: znovu zadefinova? normy tej Mierky, pod?a ktorej by sa ?lovek ponechaný v delíriu a takmer nemerate?ný mohol opä? raz rozpozna?» (La Pira, Prejav na Stredomorskom kongrese o kultúre, 19. februára 1960).

Sú to aktuálne slová; mô?eme ich zopakova?, lebo majú ve?kú aktuálnos?. Ako ve?mi potrebujeme ??udskú mierku“, ke? ?elíme infantilnej a ni?iacej agresivite, ktorá nás ohrozuje, ke? stojíme pred rizikom ?roz?írenej studenej vojny“, ktorá mô?e udusi? ?ivot celých národov a generácií! Tento ?infantilizmus“, ?ia?, nevymizol. Ve?mi silno sa znovu objavuje v prí?a?livosti autokracie, nových imperializmov, v roz?irujúcej sa agresivite, v neschopnosti stava? mosty a za?a? od tých najchudobnej?ích.“

Presta? myslie? logikou vojny

?Dnes je tak ?a?ké myslie? logikou mieru. Sme nau?ení myslie? logikou vojny. Tu za?ína závan ?adového vetra vojny, ktorý aj tentokrát bol ?ivený nieko?ko rokov. Áno, vojna sa pripravuje istý ?as ve?kými investíciami a obchodom so zbraňami. Je smutné vidie? ako sa entuziazmus mieru, za?atý po Druhej svetovej vojne, v posledných desa?ro?iach oslabil, tak ako aj napredovanie medzinárodného spolo?enstva, so zopár mocnými, ktorí pokra?ujú v h?adaní priestorov a zón vplyvu vo svoj vlastný prospech. A tak nielen mier, ale mnoho iných ve?kých otázok, ako je boj proti hladu a proti nerovnostiam, boli fakticky odstránené z hlavnej politickej agendy.

Ale rie?ením na krízy jedného ?loveka 

je za?a? sa stara? o krízy v?etkých, lebo globálne problémy si vy?adujú globálne rie?enia. Pomáhajme si vedie? na?úva? smädu po mieri u ?udí, pracujme na kladení základov stále ?ir?ieho dialógu, vrá?me sa opä? k stretávaniu na medzinárodných mierových konferenciách, kde bude v centre odzbrojovanie s poh?adom obráteným na budúce generácie! A tie ohromné fondy, ktoré sú stále ur?ené na vyzbrojovanie, nech sa pou?ijú na rozvoj, v prospech zdravia a ob?ivy.”

Na záver pápe? vyzdvihol schopnos? Mal?anov vy?a?i? ú?itok zo spoluna?ívania uprostred rozdielností: ?Toto potrebuje Blízky východ: Libanon, Sýria, Jemen a ostatné regióny, ktoré sa trápia s problémami a násilím. Nech Malta, srdce Stredozemného mora, dáva na?alej pulzova? tepu nádeje, starostlivosti o ?ivot, prijímania iných, prahnutia po mieri, a to s pomocou Boha, ktorého menom je mier.“

Pápe? po stretnutí vy?iel na balkón Ve?majsterského paláca, aby udelil apo?tolské po?ehnanie ?u?om na námestí a v uliciach. Papamobilom prechádzal pomedzi jasajúcich Mal?anov a presunul sa na apo?tolskú nunciatúru, kde je po?as dvoch dní ubytovaný.

-zk, jb-