杏MAP导航

Vá?ený pán prezident republiky, ?lenovia vlády a diplomatického zboru, vá?ení nábo?enskí a spolo?enskí predstavitelia, ctení zástupcovia spolo?enského a kultúrneho sveta, vá?ené dámy a páni!

Srde?ne vás pozdravujem a ?akujem pánovi prezidentovi za úctivé slová, ktoré mi adresoval v mene v?etkých obyvate?ov. Va?i predkovia prejavili pohostinnos? apo?tolovi Pavlovi, ke? smeroval do Ríma, zaobchádzajúc s ním a s jeho spolo?níkmi na ceste ?neoby?ajne ?udsky“ (porov. Sk 28,2); teraz, ke? prichádzam ja z Ríma, aj ja za?ívam vrúcne prijatie Mal?anov, ten poklad, ktorý sa v tejto krajine odovzdáva z generácie na generáciu.

Kvôli svojej pozícii sa Malta mô?e definova? ako srdce Stredozemného mora. Av?ak nielen kvôli svojej pozícii: sple? dejinných udalostí 

a stret národov robia u? po tisícro?ia z týchto ostrovov centrum pulzujúceho ?ivota a kultúry, duchovnosti a krásy, kri?ovatku, ktorá v?dy vedela prija? a spája? vplyvy prichádzajúce z viacerých strán. Táto rôznorodos? vplyvov privádza k predstave rôznych vetrov, ktoré sú charakteristické pre túto krajinu. Nie náhodou sa ru?ica kompasu v starovekých kartografických vyobrazeniach Stredozemného mora umiestňovala blízko ostrova Malta. Chcel by som si po?i?a? práve tento obraz ru?ice kompasu, ktorý vyobrazuje prúdenie vzduchu na báze ?tyroch svetových strán, aby som tak vykreslil ?tyri základné vplyvy na spolo?enský a politický ?ivot tejto krajiny.

Vetry prúdia na ostrovy Malty preva?ne zo severozápadu. Sever odkazuje na Európu, zvlá?? na domov Európskej únie, ktorý bol vybudovaný, aby tu prebývala jedna ve?ká rodina zjednotená v prospech zachovávania mieru. Jednota a mier sú dary, ktoré maltský ?ud prosí od Boha zaka?dým, ke? spieva národnú hymnu. Modlitba napísaná Dun Karm Psaila-om toti?to znie: ?Daruj ?e, Ot?e V?emocný, múdros? a milosrdenstvo vladárovi, zdravie pracujúcemu, a  národu Malty zaisti jednotu a mier“. Mier nasleduje po jednote a pramení z nej. Z toho vyplýva dôle?itos? spolo?nej práce, uprednostňova? súdr?nos? pred rozdelením, stmeli? spolo?né korene a hodnoty, ktoré utvorili spolo?enský ?ivot na Malte jedine?ným.

Ale na garantovanie dobrého spolo?enského spoluna?ívania nesta?í len upevňova? zmysel príslu?nosti; je tie? treba posilňova? základy spolo?ného ?ivota, ktorý sa opiera o právo a zákonnos?. ?es?, spravodlivos?, zmysel pre zodpovednos? a transparentnos? sú základnými piliermi ob?iansky rozvinutej spolo?nosti. Úsilie o odstránenie nezákonnosti a korupcie nech je teda silné, ako severný vietor, ktorý búrlivo obmýva pobre?ie tejto krajiny. Nech sa tie? stále pestuje zákonnos? a transparentnos?, ktoré umo?ňujú vykoreni? podsvetie a kriminalitu, ktoré sa spojili, aby mohli kona? mimo denného svetla.

Európsky dom, ktorý sa usiluje o rozvíjanie hodnôt spravodlivosti a spolo?enskej rovnosti, je tie? v prvom rade za ochranu stále ?ir?ieho domova stvorenstva. Prostredie, v ktorom ?ijeme, je darom z neba, ako to stále hlása národná hymna, v ktorej sa Boh prosí, aby zhliadol na nádheru tejto zeme, matky ozdobenej stále vä??ím svetlom. Je to pravda, na Malte, kde ?iarivá krása u?ah?uje prekonáva? ?a?kosti, stvorenstvo sa javí ako dar, ktorý uprostred skú?ok dejín a ?ivota pripomína, ako je nádherné ?i? na zemi.

Treba aby bolo preto chránené pred dychtivou nenásytnos?ou, pred chamtivos?ou peňazí a ?pekuláciami stavite?ov, ktorá neohrozuje len scenériu, ale aj budúcnos?. Naopak starostlivos? o ?ivotné prostredie a sociálna spravodlivos? pripravujú to, ?o má prís?, a sú to tie najlep?ie spôsoby ako zapáli? mladých pre dobrú politiku, uchrániac ich tak pred poku?ením nezáujmu a pasivity.

Severný vietor sa ?asto mie?a s vetrom vanúcim zo západu. Táto európska krajina, zvlá?? vo svojej mladosti, zdie?a toti? ?týl ?ivota a zmý??ania spolu so západom. Z toho vyplývajú ve?ké dobrá – myslím napríklad na hodnoty slobody a demokracie –, ale aj riziká, vo?i ktorým treba by? ostra?itý, lebo tú?ba po pokroku neznamená odtrhnutie sa od vlastných koreňov. Malta je jedným nádherným ?laboratóriom organického rozvoja“, kde napredova? neznamená od?a? korene siahajúce do minulosti v mene falo?nej prosperity diktovanej ziskom, potrebami a konzumom, okrem práva na akéko?vek právo.

Pre zdravý rozvoj je dôle?ité zachováva? pamä? a  utvára? harmóniu medzi generáciami s re?pektom, bez toho, aby dochádzalo k umelým linajkovaniam a ideologickým kolonizáciám, ku ktorým ?asto dochádza napríklad v oblasti ?ivota, princípu ?ivota. Existujú ideologické kolonizácie, ktoré idú proti právu na ?ivot od momentu po?atia.

Základom solídneho rozvoja je ?udská osoba, re?pekt k ?ivotu a dôstojnosti ka?dého mu?a a ka?dej ?eny. Poznám úsilie Mal?anov o objatie a ochranu ?ivota. U? v Skutkoch apo?tolov ste sa vyzna?ovali tým, ?e ste zachránili mnohých ?udí. Povzbudzujem vás, aby ste pokra?ovali v obrane ?ivota od jeho za?iatku a? po jeho prirodzený koniec, ale aj v starostlivosti oň v akomko?vek momente vyra?ovania a zanedbávania. ?peciálne myslím na dôstojnos? pracujúcich, starých a chorých ?udí. A tie? na mladých ?udí, ktorí riskujú, ?e zahodia najvy??ie dobro, ktorými sú oni sami, ke? nasledujú prízraky, ktoré v nich zanechávajú iba ohromné prázdno. Práve toto vyvoláva prehnaný konzumizmus, uzavretos? pred potrebami ostatných ?udí a pliaga drog, ktoré zadú?ajú slobodu tým, ?e vytvárajú závislos?. Ochraňujme nádheru ?ivota!

Pokra?ujúc obrazom ru?ice kompasu sa teraz pozrime na juh. Odtia? prichádzajú mnohí bratia a sestry, ktorí h?adajú nádej. Chcel by som sa po?akova? vrcholným predstavite?om ?tátu i obyvate?om za prijatie týchto ?udí v mene evanjelia, v mene ?udskosti a v mene zmyslu pre pohostinnos?, typického pre Mal?anov. Pod?a fenickej etymológie, Malta znamená ?bezpe?ný prístav“. A predsa, ?eliac rastúcim prílivom ?udí v posledných rokoch, obavy a neistota vytvárajú skôr malomyse?nos? a frustráciu. Správny prístup ku komplexnej otázke migrácie si vy?aduje vidie? ju v ?ir?ej perspektíve ?asu a priestoru.

?o sa týka ?asu, fenomén migrácie nie je len zále?itos? tohto okamihu, ale pozna?í celú na?u epochu. Priná?a so sebou dlhy nespravodlivosti z minulosti, ve?kého vykoris?ovania, klimatických zmien a ne??astných konfliktov, ktorých následky treba zaplati?. Z chudobného a pre?udneného juhu sa masy ?udí presúvajú smerom na bohat?í sever: je to fakt, ktorý nemo?no poprie? anachronistickými uzávermi, lebo v izolácii nebude mo?ná prosperita a integrácia.

Je treba vzia? do úvahy aj priestor: roz?irovanie migra?nej núdze – myslime na ?udí v sú?asnosti na úteku zo su?ovanej Ukrajiny – si vy?aduje ?iroké a spolo?né odpovede. Nemô?u vzia? na seba celý problém iba niektoré krajiny, kým ostatné zostávajú ?ahostajné! Rovnako nemô?u civilizované krajiny vo svojom vlastnom záujme schva?ova? nekalé zmluvy so zlo?incami, ktorí zotro?ujú ?udí. ?ia? k tomuto dochádza. Stredozemné more potrebuje európsku spoluzodpovednos?, aby sa znovu stalo dejiskom solidarity a aby nebolo predsunutou pozíciou tragického stroskotania civilizácie. Mare nostrum sa nemô?e sta? najvä??ím cintorínom Európy.

A oh?adom stroskotania, myslím tu na sv. Pavla, ktorý po?as svojej poslednej plavby Stredozemným morom dosiahol tieto brehy ne?akaným spôsobom a bol zachránený. Potom, ke? ho uhryzla vretenica, bol pova?ovaný za zlo?inca; hne? na to bol ale pokladaný za boha, ke??e nemal nijaké následky z uhryznutia (porov. Sk 28,3-6). Medzi týmito dvomi extrémnymi zveli?eniami akosi uniká prvotná podstata: Pavol bol mu?om, ktorý potreboval prijatie. ?udskos? je na prvom mieste a pred?í v?etko ostatné: tak to u?í táto krajina, ktorej dejiny mali úspech z príchodu stroskotaného apo?tola. V mene evanjelia, ktoré on ?il a ohlasoval, si roz?írme srdce a objavíme nádheru slu?by núdznym. Pokra?ujme na tejto ceste.

Zatia? ?o dnes vo?i tým, ktorí kri?ujú Stredozemné more v snahe nájs? záchranu, prevládajú obavy a ?naratív o invázii“, a prvotným cie?om sa zdá by? záchrana vlastnej bezpe?nosti za ka?dú cenu, pomáhajme si nevidie? v migrantoch hrozbu a nepod?ahnú? poku?eniu uzatvára? mosty a vzty?ova? múry. Druhý ?lovek nie je vírus, pred ktorým sa treba bráni?, ale bytos?, ktorú treba prija?, a ?kres?anský ideál bude v?dy pozýva? na  prekonávanie podozrievavosti, trvalej nedôvery a strachu z napadnutia; teda k zmene tých obranných postojov, ku ktorým nás vedie dne?ný svet“ (Apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 88).

Nedovo?me, aby ?ahostajnos? vyhasila sen o spoluna?ívaní! Iste?e, prija? stojí námahu a vy?aduje odriekanie. Aj pre sv. Pavla to bolo tak: aby sa zachránil, bolo najskôr nutné obetova? hmotné dobrá, ktoré boli na lodi (porov. Sk 27,38). Ale odriekanie robené v záujme vä??ieho dobra, pre ?ivot ?loveka, ktorý je Bohu tak vzácny, je sväté!

Nakoniec je tu e?te vietor pochádzajúci z východu, ktorý ?asto vanie nadránom. Homér ho volal ?Euro“ (Odysea V,379.423). Ale práve z východu Európy, z Východu, odkia? vychádza svetlo ako prvé, pri?li tmy vojny. Mysleli sme si, ?e invázie do iných krajín, brutálne boje na uliciach a hrozby atómových zbraní zostanú len temnými spomienkami vzdialenej minulosti. Ale vietor vojny, ktorý priná?a len smr?, ni?enie a nenávis?, silne dopadol na ?ivoty mnohých a na dni v?etkých. A zatia? ?o opä? nejaký mocnár, smutne uzavretý v anachronistických po?iadavkách nacionalistických záujmov, vyvoláva a podnecuje konflikty, pospolitý ?ud upozorňuje na potrebu budovania budúcnosti, ktorá bude bu? spolo?ná, alebo nebude ?iadna. Teraz, v noci vojny, ktorá za?ahla na ?udstvo, prosím, nedovo?me, aby vyprchal sen o mieri.

Malta, ktorá ?iari svetlom v srdci Stredozemného mora, nás mô?e in?pirova?, lebo je nevyhnutné, aby sme prinavrátili krásu tvári ?loveka znetvorenej vojnou. Krásna socha Ireny (Irene) zo Stredomoria, pochádzajúca z obdobia nieko?kých storo?í pred Kristom, znázorňuje mier ako ?enu, ktorá dr?í v náru?í Pluta, bohatstvo. Pripomína nám, ?e mier plodí blahobyt a vojna iba chudobu. Tie? nám to umo?ňuje si uvedomi? fakt, ?e na soche sú mier a bohatstvo znázornené ako matka, ktorá dr?í v náru?í die?a. Neha matiek, ktoré privádzajú na svet ?ivot, a prítomnos? ?ien sú tou pravou alternatívou k zákernej logike moci, ktorá privádza k vojne. Potrebujeme súcit a starostlivos?, nie ideologické rozdelenia a populizmus, ktoré sa ?ivia slovami nenávisti a nele?í im na srdci ?ivot konkrétneho národa, be?ných ?udí.

Pred viac ako ?es?desiatimi rokmi sa vo?i svetu, ktorému hrozilo zni?enie, kde zákon diktovali ideologické rozpory a ?elezná logika vojnových ?íkov, zo Stredozemia zdvihol protihlas, ktorý namiesto ospevovania vlastnej strany prorocky zaznel v mene celosvetového bratstva. Bol to hlas Giorgia La Piru, ktorý povedal: ?Dejinné okolnosti, ktoré za?ívame, stret záujmov a ideológií, ktoré zmietajú ?udstvom a? k neuverite?nému infantilizmu, prinavracajú Stredomoriu rozhodujúcu zodpovednos?: znovu zadefinova? normy tej Mierky, pod?a ktorej by sa ?lovek ponechaný v delíriu a takmer nemerate?ný mohol opä? raz rozpozna?“ (Prejav na Stredomorskom kongrese o kultúre, 19. februára 1960).

Sú to aktuálne slová; mô?eme ich zopakova?, lebo majú ve?kú aktuálnos?. Ako ve?mi potrebujeme ??udskú mierku“, ke? ?elíme infantilnej a ni?iacej agresivite, ktorá nás ohrozuje, ke? stojíme pred rizikom ?roz?írenej studenej vojny“, ktorá mô?e udusi? ?ivot celých národov a generácií! Tento ?infantilizmus“, ?ia?, nevymizol. Ve?mi silno sa znovu objavuje v prí?a?livosti autokracie, nových imperializmov, v roz?irujúcej sa agresivite, v neschopnosti stava? mosty a za?a? od tých najchudobnej?ích.

Dnes je tak ?a?ké myslie? logikou mieru. Sme nau?ení myslie? logikou vojny. Tu za?ína závan ?adového vetra vojny, ktorý aj tentokrát bol ?ivený nieko?ko rokov. Áno, vojna sa pripravuje istý ?as ve?kými investíciami a obchodom so zbraňami. Je smutné vidie? ako sa entuziazmus mieru, za?atý po Druhej svetovej vojne, v posledných desa?ro?iach oslabil, tak ako aj napredovanie medzinárodného spolo?enstva, so zopár mocnými, ktorí pokra?ujú v h?adaní priestorov a zón vplyvu vo svoj vlastný prospech. A tak nielen mier, ale mnoho iných ve?kých otázok, ako je boj proti hladu a proti nerovnostiam, boli fakticky odstránené z hlavnej politickej agendy.

Ale rie?ením na krízy jedného ?loveka je za?a? sa stara? o krízy v?etkých, lebo globálne problémy si vy?adujú globálne rie?enia. Pomáhajme si vedie? na?úva? smädu po mieri u ?udí, pracujme na kladení základov stále ?ir?ieho dialógu, vrá?me sa opä? k stretávaniu na medzinárodných mierových konferenciách, kde bude v centre odzbrojovanie s poh?adom obráteným na budúce generácie! A tie ohromné fondy, ktoré sú stále ur?ené na vyzbrojovanie, nech sa pou?ijú na rozvoj, v prospech zdravia a ob?ivy.

Pozerajúc sa e?te stále na východ, chcel by som nakoniec venova? jednu my?lienku Blízkemu východu, ktorý sa odzrkad?uje v jazyku tejto krajiny, ktorý ladí s ostatnými, takmer akoby pripomínal schopnos? Mal?anov plodi? ú?itok zo spoluna?ívania, v istom druhu spoluna?ívania rozdielností. Toto potrebuje Blízky východ: Libanon, Sýria, Jemen a ostatné regióny, ktoré sa trápia s problémami a násilím. Nech Malta, srdce Stredozemného mora, dáva na?alej pulzova? tepu nádeje, starostlivosti o ?ivot, prijímania iných, prahnutia po mieri, a to s pomocou Boha, ktorého menom je mier.

Nech Boh ?ehná Maltu a Gozo!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-mk, jb-