Predviano?ná katechéza pápe?a Franti?ka: Narodenie Je?i?a

笔á辫别?

Predviano?ná katechéza pápe?a Franti?ka: Narodenie Je?i?a

Pri predviano?nej generálnej audiencii v stredu 22. decembra sa Sv?t? Otec Franti?ek prihovoril pútnikom v Aule Pavla VI. v katechéze o zmysle Vianoc. Zd?raznil, ?e Je?i?ovo narodenie je tu pre ka?dého z nás. T?ka v?etk?ch ?udí, nielen veriacich, ale aj t?ch, ktorí sú nie celkom priliehavo naz?vaní ateistami.

Pápe? Franti?ek, ktorý za?al svojej stretnutie s veriacimi u? o 9. hodine, zvlá?? zdôraznil pokoru ako podmienku prístupu k tajomstvu Vianoc: ?Jedine pokora je cesta, ktorá nás vedie k Bohu, a zároveň, práve preto, ?e nás vedie k nemu, nás vedie aj k podstate ?ivota, k jeho pravému zmyslu, k najspo?ahlivej?iemu dôvodu, pre?o sa oplatí ho ?i?.“

Prijatie migrantov v Ríme je podnet pre európske krajiny

Svätý Otec v závere audiencie vyslovil výzvu týkajúcu sa migrantov a ute?encov. V audien?nej aule boli prítomní aj niektorí z tých, ktorí boli v predchádzajúcich dňoch prijatí cirkevnými organizáciami v Taliansku cez humanitárny koridor. V tejto súvislosti sa pápe? týmito slovami vrátil k svojej nedávnej apo?tolskej ceste:

?Po?as mojej cesty na Cyprus a do Grécka som sa mohol opä? vlastnou rukou dotknú? zranenej ?udskosti ute?encov a migrantov. Ako som kon?tatoval, len nieko?ko európskych krajín zná?a vä??inu dôsledkov migra?ného fenoménu v oblasti Stredozemného mora, hoci v skuto?nosti si to vy?aduje spolo?nú zodpovednos?, z ktorej sa ?iadna krajina nemô?e vymani?, preto?e ide o problém ?udstva.

Najmä v?aka ve?korysej otvorenosti talianskych autorít som mohol do Ríma privies? skupinu ?udí, ktorých som spoznal po?as svojej cesty: dnes sú niektorí z nich medzi nami. Vitajte! Budeme sa o nich v nasledujúcich mesiacoch stara? ako Cirkev. Je to malý znak, ktorý, dúfam, poslú?i ako podnet pre ostatné európske krajiny, aby umo?nili miestnym cirkevným ?truktúram uja? sa ?al?ích bratov a sestier, ktorí naliehavo potrebujú premiestnenie, sprevádzanie, podporu a integráciu.

Existuje vskutku mnoho miestnych cirkví, reho?ných spolo?enstiev a katolíckych organizácií, ktoré sú pripravené prija? ich a sprevádza? na ceste k plodnej integrácii. Sta?í otvori? dvere, dvere srdca! Nezabudnime na to ani po?as týchto Vianoc!“

Katechézu Svätého Otca uviedlo biblické ?ítanie z Luká?ovho evanjelia:

«Anjel im povedal: ?Nebojte sa! Zvestujem vám ve?kú rados?, ktorá bude patri? v?etkým ?u?om: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasite?, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete die?atko zavinuté do plienok a ulo?ené v jasliach» (Lk 2,10-12).

Katechéza pápe?a Franti?ka: Vianoce sú u? blízko

Aula Pavla VI., 22. decembra 2021

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes, len pár dní pred Vianocami, by som si chcel spolu s vami pripomenú? udalos?, ktorú dejiny nemô?u necha? bokom: narodenie Je?i?a.

Aby splnili nariadenie cisára Augusta, pod?a ktorého sa mali zaregistrova? na matrike v meste svojho pôvodu, sa Jozef a Mária vyberú z Nazareta do Betlehema. Hne? po príchode rýchlo h?adajú ubytovanie, preto?e pôrod je na spadnutie, no ?ia? ?iadne nenájdu, a tak je Mária nútená porodi? v ma?tali (porov. Lk 2,1-7).

Zamyslime sa: Stvorite? vesmíru... Jemu nebolo dané miesto, kde by sa narodil! Mo?no to bola anticipácia toho, ?o hovorí evanjelista Ján: «Pri?iel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali» (1,11); a toho, ?o povie sám Je?i?: «Lí?ky majú svoje skrý?e a nebeské vtáky hniezda, ale Syn ?loveka nemá kde hlavu skloni?» (Lk 9,58).

Bol to anjel, kto oznámil Je?i?ovo narodenie, a to pokorným pastierom. A bola to hviezda, ktorá ukázala mudrcom cestu do Betlehema (porov. Mt 2,1.9-10). Anjel je Bo?í posol. Hviezda nám pripomína, ?e Boh stvoril svetlo (Gn 1,3) a ?e Die?a bude ?svetlom sveta“, ako on sám seba definuje (porov. Jn 8,12.46), «pravé svetlo, ktoré osvecuje ka?dého ?loveka» (Jn 1,9), ktoré «vo tmách svieti, a tmy ho neprijali» (v. 5).

Pastieri stelesňujú chudobných Izraela, pokorných ?udí, ktorí vnútorne ?ijú s vedomím vlastnej nedostato?nosti, a práve preto dôverujú Bohu viac ne? ostatní. Sú to oni, kto ako prví vidia Bo?ieho Syna, ktorý sa stal ?lovekom, a toto stretnutie ich hlboko mení. Evanjelium poznamenáva, ?e sa vrátili «oslavujúc a chváliac Boha za v?etko, ?o po?uli a videli» (Lk 2,20).

Okolo novonarodeného Je?i?a sú aj mudrci (porov. Mt 2,1-12). Evanjeliá nám nehovoria, ?e by to boli králi, ani ich po?et, ani ich mená. S istotou vieme len to, ?e sa z ?alekej krajiny na Východe (mô?eme myslie? na Babylóniu, Arábiu alebo vtedaj?iu Perziu) vydali na cestu h?ada? ?idovského krá?a, ktorého vo svojich srdciach stoto?ňujú s Bohom, preto?e hovoria, ?e sa mu chcú klaňa?. Mudrci predstavujú pohanské národy, osobitne v?etkých tých, ktorí po?as stáro?í h?adajú Boha a vydávajú sa na cestu, aby ho na?li. Predstavujú aj bohatých a mocných, av?ak len tých, ktorí nie sú otrokmi vlastníctva, ktorí nie sú opantaní vecami, o ktorých si myslia, ?e ich vlastnia.

Posolstvo evanjelií je jasné: Je?i?ovo narodenie je univerzálna udalos?, ktorá sa týka v?etkých ?udí.

Drahí bratia a sestry, jedine pokora je cesta, ktorá nás vedie k Bohu, a zároveň, práve preto, ?e nás vedie k nemu, nás vedie aj k podstate ?ivota, k jeho pravému zmyslu, k najspo?ahlivej?iemu dôvodu, pre?o sa oplatí ho ?i?.

Iba pokora nás roztvára skúsenosti pravdy, skuto?nej radosti, poznania, ktoré sa ráta. Bez pokory sme ?odrezaní mimo“, odrezaní od pochopenia Boha, od pochopenia seba samých. Je potrebné by? pokorným, aby sme pochopili seba samých, a e?te viac pre pochopenie Boha. Mudrci mohli by? i ve?kí pod?a logiky sveta, no oni sa urobili mali?kými, pokornými, a práve preto doká?u nájs? Je?i?a a rozpozna? ho. Akceptujú pokoru h?adania, vydania sa na cestu, pýtania sa, riskovania, robenia chýb...

Ka?dý ?lovek je v h?bke svojho srdca povolaný h?ada? Boha: my v?etci máme ten nepokoj a na?ou úlohou nie je tento nepokoj stlmi?, ale necha? ho rás?, preto?e je to nepokoj h?adania Boha; a v?aka milosti jeho samého ho mô?e nájs?. Osvojme si modlitbu svätého Anzelma (1033-1109): ?Pane, nau? ma h?ada? ?a. Uká? sa, ke? ?a h?adám. Nemô?em ?a h?ada?, ak ma to nenau?í?, ani ?a nájs?, ak sa neuká?e?. Nech ?a h?adám tým, ?e po tebe tú?im, a nech tú?im po tebe tým, ?e ?a h?adám! Nech ?a nájdem, ke? ?a h?adám, a nech ?a milujem, ke? ?a nájdem!“ (Proslogion, 1).

Drahí bratia a sestry, chcel by som pozva? v?etkých mu?ov a ?eny do betlehemskej jaskynky, aby adorovali Bo?ieho Syna, ktorý sa stal ?lovekom. Ka?dý z nás nech pristúpi k jasli?kám, ktoré nájde vo svojom dome, v kostole alebo na inom mieste, a pokúsi sa urobi? akt adorácie vo svojom vnútri: ?Verím, ?e ty si Boh, ?e toto die?a je Boh. Prosím, daj mi milos? pokory, aby som to mohol pochopi?.“

Do prvého radu v prístupe k jasli?kám a v modlitbe by som chcel postavi? chudobných, ktorých - ako nabádal svätý Pavol VI. - «musíme milova?, preto?e sú istým spôsobom sviatos?ou Krista; s nimi - hladnými, smädnými, vyhnanými, nahými, chorými, uväznenými - sa chcel mysticky stoto?ni?. Musíme im pomáha?, musíme s nimi trpie? a musíme ich aj nasledova?, preto?e chudoba je najistej?ia cesta k plnému vlastníctvu Bo?ieho krá?ovstva» (Homília, 1. mája 1969).

Preto si musíme vyprosova? pokoru ako milos?: Pane, nech nie som py?ný, nech si nechcem vysta?i? sám, nech si nenamý??am, ?e ja som stred vesmíru. Urob ma pokorným. Daj mi milos? pokory. A s touto pokorou nech ?a mô?em nájs?. Je to jediná cesta, bez pokory nenájdeme Boha nikdy: nájdeme nás samých. Preto?e ?lovek, ktorý nemá pokoru, nemá pred sebou horizont, má iba zrkadlo: h?adí na seba samého. Prosme Pána, aby rozbil zrkadlo a mohli sme h?adie? ?alej, na horizont, kde je On. Ale toto musí urobi? On: da? nám milos? a rados? pokory, aby sme mohli ís? po tejto ceste.

A potom, bratia a sestry, by som chcel sprevádza? do Betlehema, tak ako hviezda sprevádzala mudrcov, v?etkých tých, ktorí nemajú vnútorný nábo?enský nepokoj, ktorí sa nezamý??ajú nad otázkou Boha, alebo dokonca bojujú proti nábo?enstvu, v?etkých tých, ktorí sú nesprávne nazývaní ateistami. Chcel by som im zopakova? posolstvo Druhého vatikánskeho koncilu: «Cirkev tvrdí, ?e uznáva? Boha vôbec nie je v rozpore s dôstojnos?ou ?loveka, lebo táto dôstojnos? má práve v Bohu svoj základ a zav??enie. [...] Cirkev ve?mi dobre vie, ?e jej posolstvo je v súlade s najskrytej?ími tú?bami ?udského srdca» (Gaudium et spes, 21).

Nesme si cestou domov ?elanie anjelov: «Pokoj na zemi ?u?om, ktorých miluje». A v?dy majme na pamäti: «Nie my sme milovali Boha, ale on miloval nás [...]. On prvý miloval nás» (1 Jn 4,10.19), on nás h?adal. Na toto nezabudnime.

Toto je dôvod na?ej radosti: sme milovaní, sme vyh?adávaní, Pán nás h?adá, aby nás na?iel, aby nás e?te viac miloval. Toto je dôvod radosti: vedie?, ?e sme boli milovaní bez akejko?vek zásluhy, ?e nás Boh v?dy predchádza v láske, v láske takej konkrétnej, ?e sa stala telom a pri?la prebýva? medzi nás, v tom Die?ati, ktoré vidíme v jasli?kách. Táto láska má meno a tvár: Je?i? je meno a tvár lásky, ktorá je základom na?ej radosti.

Bratia a sestry, prajem vám radostné Vianoce, po?ehnané a sväté. A chcel by som, aby - áno, zaiste tu budú vin?e, rodinné stretnutia, toto je v?dy nádherné – ale nech je tu tie? vedomie, ?e Boh prichádza ?kvôli mne“. Ka?dý nech to povie: Boh prichádza pre mňa. [Nech je tu] vedomie, ?e na h?adanie Boha, na nájdenie Boha, na prijatie Boha treba pokoru: vníma? s pokorou tú milos? rozbitia zrkadla márnosti, pýchy, zah?adenosti do seba. H?a?me na Je?i?a, h?a?me na horizont, h?a?me na Boha, ktorý prichádza k nám a ktorý sa dotýka srdca tým nepokojom, ktorý nás privádza k nádeji. Radostné a po?ehnané Vianoce!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, mh, jb-