杏MAP导航

Drahi? bratia biskupi, drahi? kn?azi, rehol?ni?c?ky, rehol?ni?ci a seminaristi, drahí kateche?ti, sestry a bratia, dobry? den?!

Srdec?ne va?s pozdravujem a d?akujem Mons. Stanislavovi Zvolenske?mu za jeho slova?. D?akujem za pozvanie, aby som sa ci?til ako doma: pricha?dzam k va?m ako va?s? brat, a preto sa ci?tim ako jeden z va?s. Som tu, aby som s vami zdiel?al vas?u cestu, -toto je úlohou biskupa, ?i?e pápe?a-, vas?e ota?zky, oc?aka?vania a na?deje tejto cirkvi a tejto krajiny. A ke? u? hovoríme o krajine, práve som pani prezidentke povedal, ?e Slovensko je báseň! Zdie?anie, to  bol s?ty?l prvej krest?anskej komunity: jednomysel?ne zotrva?vali na modlitba?ch, kra?c?ali spoloc?ne (porov. Sk 1,12-14). Aj sa hádali, ale krá?ali spolo?ne.

To je prva? vec, ktoru? potrebujeme: Cirkev, ktora? kra?c?a spolu a precha?dza po cesta?ch z?ivota s horiacou fakl?ou Evanjelia. Cirkev nie je pevnost?ou, nie je mocenskou ?truktúrou, c?i hradom, ktory? je postavený na návr?í, hl?adiaci zhora na svet s odstupom a vystac?i? si sa?m. Tu v Bratislave hrad uz? je a je kra?sny. Ale Cirkev je spoloc?enstvo, ktore? tu?z?i pritiahnut? ku Kristovi cez radost? Evanjelia- nie je hrad; je kvasom, z ktore?ho sa vytva?ra Kra?l?ovstvo la?sky a pokoja v ceste sveta. Prosi?m va?s, nepodl?ahnime pokus?eniu oka?zalej na?dhery a svetskej vel?koleposti! Cirkev musí byt? pokorna? ako bol pokorný Jez?is?, ktory? sa zriekol vs?etke?ho (*teol.: úplné vnútorné vyprázdnenie) a stal sa chudobny?m, aby na?s obohatil (porov. 2 Kor 8,9): pris?iel, aby preby?val medzi nami a vyliec?il nas?e zranene? c?lovec?enstvo.

 Aka? kra?sna je pokorna? cirkev, ktora? sa neoddel?uje od sveta 

a nepozera? na z?ivot s odstupom, ale z?ije v jeho vnu?tri. Z?it? vo vnu?tri – nezabudnime na to: zdiel?at?, kra?c?at? spolu, prijímat? otázky a oc?aka?vania l?udi?. Toto na?m poma?ha oslobodit? sa od zameranosti na seba samy?ch: centrom Cirkvi .... Kto je centrom Cirkvi? To nie je Cirkev! A ke? sa Cirkev pozerá len na samú seba, skon?í ako ?ena v evanjeliu: zhrbená, h?adiaca na svoj pupok (porov. Lk 13, 10-13). Stredom Cirkvi nie je ona sama! Zanechajme pri?lis?ne? starosti o samých seba, o nas?e s?truktu?ry c?i o to ako sa spoloc?nost? na na?s pozera?.  A to nás nakoniec privedie k "teológii lí?enia"... Ako sa lep?ie nalí?i?...? Ponorme sa rads?ej do skutoc?ne?ho z?ivota l?udi?, reálneho z?ivota l?udi? a polo?me si tu?to ota?zku: ake? su? potreby a duchovne? oc?aka?vania na?s?ho l?udu? C?o oc?aka?vame od Cirkvi? Zda? sa mi do?lez?ite? snaz?it? sa odpovedat? na tieto ota?zky a pricha?dzaju? mi na um tri slova?.

Prve? je sloboda. Bez slobody niet pravej l?udskosti, pretoz?e l?udska? bytost? bola stvorena? slobodná a na to, aby zostala slobodna?. Dramaticke? obdobia deji?n vas?ej krajiny su? vel?ky?m ponauc?eni?m: ked? bola sloboda zranena?, zneuctena? a zabita?, l?udskos? bola zdegradovaná a vzniesli sa bu?rky na?silia, na?tlaku a odn?atia pra?v.

Zároveň sloboda vs?ak nie je automaticky?m vy?dobytkom, ktory? sa nemeni? a zosta?va raz a navz?dy. Nie! Sloboda je vz?dy cestou, niekedy t?az?kou, ktoru? treba neusta?le obnovovat?, bojova? za ňu ka?dý deň. Na to, aby ste mali skutoc?nu? slobodu, nestac?i?, aby sme boli slobodni? na vonkajs?ej rovine alebo v spoloc?ensky?ch s?truktu?rach. 

Sloboda na?s priamo vola? k zodpovednosti za svoje rozhodnutia, k rozlis?ovaniu, k tomu, aby sme rozvi?jali z?ivotne? procesy. Toto je náro?ne? a ma?me z toho strach. Niekedy je jednoduchs?ie nenechat? sa vyprovokovat? konkre?tnymi situa?ciami a kra?c?at? d?alej tak, z?e opakujeme minulost?, bez srdca, bez rizika vol?by: rads?ej sa vliect? z?ivotom a robit? to, o c?om druhi? rozhoduju? za na?s – moz?no dav alebo verejna? mienka, alebo veci ktoré nám médiá predávajú. To nie je dobré. A dnes ?asto robíme veci, o ktorých za nás rozhodujú médiá. A stratíte slobodu.

Pripomen?me si dejiny izraelske?ho na?roda: trpeli za tyranskej vla?dy farao?na, boli otrokmi; potom ich Pa?n vyslobodil, ale na to, aby dosiahli skutoc?nu? slobodu – nielen od nepriatel?ov – museli prejst? pu?s?t?ou, teda nama?havou cestou. A zac?ali premy?s?l?at?: ?Neviem, c?i na?m nebolo leps?ie predty?m; mali sme na jedenie aspon? cibul?u...“. Je to vel?ke? pokus?enie: rads?ej trochu cibule nez? na?maha a riziko su?visiace so slobodou. To je jedno z poku?ení. V?era som v rozhovore s ekumenickou skupinou spomínal Dostojevského ?Ve?kého inkvizítora“. Kristus sa v tajnosti vracia na zem a inkvizítor mu vy?íta, ?e dal ?u?om slobodu. Sta?í kúsok chleba a nie?oho iného; sta?í kúsok chleba a nie?o iné. Stále to poku?enie, poku?enie cibule. Rad?ej trochu cibule a chleba ako námaha a riziko slobody. Nechávam na vás, aby ste sa nad týmito vecami zamysleli.

Niekedy na?s ta?to predstava ohrozuje aj v Cirkvi: rads?ej mat? vs?etko vopred stanovene?, za?kony, ktore? treba dodrz?at?, bezpec?nost? a uniformnost?, nez? byt? zodpovedni? a dospeli? krest?ania, ktori? myslia, pýtajú sa vlastného svedomia a vedia aj spochybnit? svoje predstavy. Ma? v?etko regulované je za?iatkom kazuistickej morálky. V duchovnom a cirkevnom z?ivote ma?me pokus?enie hl?adat? falos?ny? pokoj, ktory? na?m zaruc?uje bezproble?movy? stav, namiesto evanjeliove?ho ohn?a, ktory? na?s znepokojuje, ktorý na?s premien?a. Bezpec?na? egyptska? cibul?a je pohodlnejs?ia ako nezna?me pu?s?te. Avs?ak Cirkvi, ktora? neda?va priestor dobrodruz?stvu slobody – aj v duchovnom z?ivote – hrozi? to, z?e sa stane rigidnou a zatvorenou. Niektori? su? na to mo?no zvyknuti?; ale mnohy?ch iny?ch – najma? v mlads?ích genera?ciách – nela?ka ponuka viery ktorá im nenechá vnu?tornú slobodu, nepri?ahuje ich Cirkev, kde musia vs?etci rovnako mysliet? a slepo poslu?chat?.

Moji drahi?, nebojte sa formovat? l?udi? tak, 

aby mali zrely? a slobodny? vzt?ah k Bohu. Dôle?itý je tento vz?ah. Budeme mat? moz?no pocit, z?e nema?me vs?etko pod kontrolou a z?e stra?came silu a autoritu, ale Kristova cirkev nechce ovla?dat? svedomie a obsadit? miesta; chce byt? ?fonta?nou“ na?deje v z?ivote l?udi?. Je to riziko. Je to výzva. Hovori?m to predov?etkým pastierom: vy vykonávate slu?z?bu v krajine, kde sa mnohe? veci ry?chlo zmenili a kde sa spustili mnohé demokraticke? procesy – ale sloboda je es?te sta?le krehka?. Je krehkou predovs?etky?m v srdci a v mysli l?udi?. Preto va?s povzbudzujem, aby ste ich formovali k slobode od rigidnej religiozity. Vyjs? z tohoto a nechajte ich rás? v slobode! Nech sa nik neci?ti utla?c?any?, ale kaz?dy? nech ma? moz?nost? objavit? slobodu Evanjelia a postupne vstu?pit? do vzt?ahu s Bohom; a to s do?verou c?loveka, ktory? vie, z?e pred Ni?m si mo?z?e niest? svoj pri?beh a svoje rany bez strachu a bez pretva?rok, bez starosti? o to, aby sme museli obha?jit? svoj obraz. Aby sme dokázali poveda?: ?Som hrie?nik“, ale aby sme to povedali úprimne, nie aby sme sa bili do p?s a ?alej verili, ?e sme spravodliví. Sloboda. Nech je evanjeliova? zvest? oslobodzuju?ca a nikdy nie utla?c?aju?ca. A nech je Cirkev znakom slobody a prijatia!

Som si istý, ?e sa nikdy nedozvieme, odkia? to pochádza. Poviem vám nie?o, ?o sa stalo pred nejakým ?asom. Ide o list od biskupa, v ktorom hovorí o nunciovi. Povedal: ?No, boli sme 400 rokov pod Turkami a trpeli sme. Potom 50 rokov pod komunistami a trpeli sme. Ale sedem rokov s týmto nunciom bolo hor?ích ako obe tieto veci!“ Niekedy sa sám seba pýtam: ko?ko ?udí mô?e poveda? to isté o svojom biskupovi alebo farárovi? Ko?ko ?udí? Nie, bez slobody, bez otcovstva to nejde.

Druhe? slovo, prvé bolo sloboda - tvorivost?. Ste det?mi vel?kej tradi?cie. Vas?a na?boz?enska? sku?senost? ma? po?vod v ka?zani? a v sluz?be z?iarivy?ch osobnosti? sv. Cyrila a Metoda. Oni na?s uc?ia, z?e evanjeliza?cia nie je nikdy jednoduchy?m opakovani?m minulosti. Radost?ou Evanjelia je vz?dy Kristus, ale cesty, ktory?mi sa ta?to radostna? zvest? má s?i?ri? c?asom a dejinami su? rozdielne. Cesty sú v?etky rozdielne. Cyril a Metod kra?c?ali spolu po ty?chto konc?ina?ch euro?pskeho kontinentu a zapa?leni? tu?z?bou po ohlasovani? evanjelia vymysleli novú abecedu, aby mohli preloz?it? Bibliu, liturgicke? texty a krest?ansku? na?uku. 

Tak sa stali apos?tolmi inkultura?cie viery tu u va?s. Vymysleli nove? jazyky na s?i?renie Evanjelia; boli tvorivi? v pretlmoc?eni? krest?anske?ho posolstva; boli tak bli?zko ?udu s ktorým sa stretali, z?e sa nauc?ili rozpra?vat? ich jazykom a prijali ich kultu?ru. Nepotrebuje toto iste? aj dnes?ne? Slovensko? Pýtam sa. Nie je sna?d? toto najurgentnejs?ou u?lohou Cirkvi pri dnes?ny?ch euro?pskych na?rodoch: vymysliet? nove? ?abecedy“, aby zvestovala vieru? V pozadi? ma?me bohatu? krest?ansku? tradi?ciu. V mysli mnohy?ch l?udi? je z?ial? ta?to tradi?cia dnes len v spomienkach na minulost?, ktora? uz? nehovori? a neposkytuje orienta?ciu pri z?ivotny?ch rozhodnutiach.

Zoc?i voc?i strate zmyslu pre Boha a radosti viery nepomo?z?u na?reky; neosoz?i? na?m zabarika?dovat? sa v pevnosti obranne?ho katolicizmu, su?dit? a obvin?ovat? zlý svet. Potrebujeme tvorivost? Evanjelia. Dajme pozor! Evanjelium e?te nie je uzavreté, je otvorené! Je v platnosti, je v platnosti, pokra?uje. Spomen?me si na ty?ch muz?ov, ktori? chceli priniest? ochrnute?ho c?loveka az? k Jez?is?ovi, ale nebolo miesta ani predo dvermi. Odkryli strechu a otvorom spustili lo?z?ko, na ktorom lez?al ochrnuty? (porov. Mk 2,1-5). Boli tvorivi?! Tvárou v tvár ?a?kostiam – ?Ale ako to urobíme?“ .... ?Ach, urobme to!“ - tvárou v tvár generácii, ktorá mo?no neverí, ktorá stratila zmysel pre vieru, alebo ktorá zredukovala vieru na zvyk ?i viac-menej prijate?nú kultúru, skúsme otvori? dieru a by? kreatívni! Sloboda, kreativita... Ake? kra?sne, ked? vieme na?jst? nove? cesty, spo?soby a jazyky na zvestovanie Evanjelia! A my si mô?eme pomôc? ?udskou tvorivos?ou, ka?dý z nás má aj túto mo?nos?, ale ve?kým kreatívcom je Duch Svätý! On je ten, kto nás nabáda k tvorivosti! Ak svoji?m ka?zani?m a svojou pastora?ciou uz? nedoka?z?eme vojst? dnu bez?nou cestou, snaz?me sa otvorit? ine? priestory; sku?sme iny?mi cestami.

A tu urobím jednu zátvorku. Kázanie. Ktosi mi povedal, ?e v Evangelii gaudium som sa príli? zastavil pri homílii, preto?e je to jeden z problémov tejto doby. Áno, homília nie je sviatos?, ako tvrdili niektorí protestanti, ale je to svätenina! Nie je pôstnym kázaním, nie, je to nie?o iné. Je v srdci eucharistie. A myslite na veriacich, ktorí musia po?úva? homílie trvajúce 40 minút, 50 minút, na témy, ktorým nerozumejú, ktoré sa ich nedotýkajú... Prosím vás, kňazi a biskupi, dobre si premyslite, ako pripravi? homíliu, ako ju urobi?, aby ste mali kontakt s ?u?mi a aby sa nechali in?pirova? biblickým textom.

Homília by zvy?ajne nemala by? dlh?ia ako desa? minút, preto?e ?udia po ôsmich minútach strácajú pozornos?, s výnimkou ak je ve?mi zaujímavá. ?as by v?ak mal by? 10-15 minút, nie viac. Jeden môj profesor homiletiky hovorieval, ?e homília musí ma? vnútornú súdr?nos?: my?lienku, obraz a cit; aby ?udia odchádzali s my?lienkou, obrazom a nie?ím, ?o pohlo ich srdce. Tak jednoduché je ohlasovanie evanjelia! A tak kázal, ?e Je?i? berie vtáky, berie polia, berie toto... konkrétne veci, ale aby ?udia rozumeli. Prepá?te, ak sa k tomu vrátim, ale znepokojuje ma to... [potlesk] Dovolím si zlomyse?nos?: potlesk za?ali reho?né sestry, ktoré sú obe?ami na?ich homílií!

Cyril a Metod otvorili túto novú kreativitu, tak urobili a hovoria na?m toto: Evanjelium nemo?z?e ra?st?, pokial? nie je zakorenene? v kultu?re na?roda, t.j. v jeho symboloch, ota?zkach, slova?ch a postojoch. Obaja bratia museli c?elit? mnohy?m preka?z?kam a boli prenasledovani?. Ved? to viete. Boli obvineni? z here?zy, lebo sa opova?z?ili prekladat? jazyk viery. Toto je ideolo?gia, ktora? sa rodi? z pokus?enia mat? veci uniformne?. Za snahou chcie? by? uniformný sa skrýva ideológia. Evanjeliza?cia je vs?ak procesom inkultura?cie: je u?rodny?m semenom novosti; je novost?ou Ducha, ktory? vs?etko obnovuje. ?Ro?ník seje,“ povie Je?i?, ?potom ide domov a spí. On nevstáva, aby videl, ?i rastie, ?i klí?i... To Boh dáva rast.“ V tomto zmysle ?ivot príli? nekontrolujte: nechajte ?ivot rás?, ako to robili Cyril a Metod. Je na nás, aby sme dobre zasiali a starali sa oň ako otcovia. Ro?ník sa stará, ale nechodí ka?dý deň na kontrolu, aby videl, ako rastie. Ak to robí, zabije rastlinu.

Sloboda, kreativita a napokon, dialo?g. Cirkev, ktora? formuje l?udi? v zmysle vnu?tornej a zodpovednej slobody a ktora? vie byt? tvoriva? ponoriac sa do deji?n a kultu?ry, je tiez? Cirkvou, ktora? vie viest? dialo?g so svetom – s ty?mi, ktori? vyzna?vaju? Krista, hoci nie su? ?na?i ?udia“; s ty?mi, ktori? kra?c?aju? nama?havou cestou duchovne?ho hl?adania; a tiez? s ty?mi, ktori? neveria. Nie je selektívny, nie je to dialóg s malou skupinou, ale so v?etkými: s veriacimi, s tými, ktorí sa usilujú o svätos?, s vla?nými a s neveriacimi. Hovorí s ka?dým. Je to Cirkev, ktora? – podl?a pri?kladu Cyrila a Metoda – pevne spa?ja Vy?chod a Za?pad, s ich rozlic?ny?mi tradi?ciami a citlivost?ou. Je to spoloc?enstvo, ktore? zvestovani?m Evanjelia la?sky vytva?ra spoloc?enstvo, priatel?stvo a dialo?g medzi veriacimi, medzi ro?znymi vierovyznaniami a medzi na?rodmi.

Jednota, spoloc?enstvo a dialo?g su? vz?dy krehke?, najma? vtedy, ked? ma?me za sebou bolestne? dejiny, ktore? zanechali jazvy. Spomienky na zranenia mo?z?u necha? sk?znu? k zatrpknutosti, nedo?vere, ba aj opovrhnutiu; a podnecuju? na?s, aby sme sa oddel?ovali ohradami od ty?ch, ktori? su? ini? ako my. Rany vs?ak mo?z?u byt? aj priechodmi c?i otvormi, cez ktore? napodobňujúc rany na?s?ho Pa?na umo?ňujú priechodu Boz?ieho milosrdenstva. Jeho milosti, ktora? meni? z?ivoty a robi? z na?s s?i?ritel?ov pokoja a zmierenia. Viem, z?e ma?te pri?slovie: ?Kto do teba kamen?om, ty don?ho chlebom“. Toto nás in?piruje. Je to ve?mi evanjeliove?! Je to Jez?is?ova vy?zva, aby sme prerus?ili zac?arovany? a nic?ivy? kruh na?silia, aby sme nastavili druhe? li?ce tomu kto udiera, aby sme dobrom prema?hali zlo (porov. Rim 12,21).

Zaujala ma jedna udalost? zo z?ivota kardina?la Korca. Bol to jezuitsky? kardina?l, bol prenasledovany? rez?imom, uväznený a nu?teny? tvrdo pracovat?, az? ochorel. Ked? pris?iel do Ri?ma pri pri?lez?itosti Jubilea v roku 2000, is?iel do katakomb, zapa?lil sviec?ku za svojich prenasledovatel?ov a prosil pre nich o milosrdenstvo. Toto je Evanjelium! Toto je Evanjelium! Rastie v z?ivote a v dejina?ch skrze pokornu? la?sku, skrze trpezlivu? la?sku.

Drahé a drahi?, som Bohu vd?ac?ny? za to, z?e som tu s vami; a d?akujem va?m zo srdca za to, c?o robi?te, i za to, c?i?m ste a za to, ?o urobíte in?pirovaní touto homíliou, ktorá je zároveň semienkom, ktoré zasievam... Uvidíme, ?i rastliny vyrastú! Prajem va?m, aby ste nad?alej kra?c?ali cestou evanjeliovej slobody, v tvorivosti viery a v dialo?gu, ktory? vyviera z Boz?ieho milosrdenstva. Boh na?s stvoril ako bratov a sestry a vola? na?s k tomu, aby sme boli tvorcami pokoja a svornosti. Zo srdca va?s z?ehna?m. A, prosi?m va?s, modlite sa za mn?a. D?akujem!