Príhovor pápe?a Franti?ka pri stretnutí so ?idovskou komunitou na Slovensku
Drahí bratia a sestry, dobrý ve?er!
?akujem vám za va?e slová privítania a za svedectvá, ktoré ste povedali. Som tu ako pútnik, aby som sa dotkol tohto miesta a aby sa ono dotklo mňa. Námestie, na ktorom sa nachádzame, je pre va?u komunitu ve?mi významné. Udr?iava ?ivú spomienku na bohatú minulos?: po?as stáro?í bolo sú?as?ou ?idovskej ?tvrte: tu pracoval slávny rabín Chatam Sofer. Tu bola synagóga, hne? ved?a korunova?nej katedrály. Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spoluna?ívanie dvoch komunít, vzácny symbol ve?kého významu, ú?asný znak jednoty v mene Boha na?ich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu ?vyzu? si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste po?ehnanom bratstvom ?udí v mene Najvy??ieho.
Následne, v?ak, bolo Bo?ie meno zneuctené: v ?ialenstve nenávisti, po?as druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac ne? stotisíc slovenských ?idov. A ke? sa potom chceli zmaza? stopy komunity, bola tu zbúraná synagóga. Je napísané: ?Nevezme? meno Pána, svojho Boha, nadarmo!“ (Ex 20, 7). Bo?ie meno, teda jeho samotná osobná skuto?nos?, sa vyslovuje nadarmo, ke? sa poru?uje jedine?ná a neopakovate?ná dôstojnos? ?loveka, stvoreného na jeho obraz. Tu bolo Bo?ie meno zneuctené, lebo najhor?ie rúhanie, akého sa mu mô?e dosta?, je pou?i? ho na vlastné ú?ely, namiesto re?pektovania a milovania druhých. Tu, pred dejinami ?idovského národa, pozna?enými touto tragickou a neopísate?nou konfrontáciou, sa hanbíme to prizna?: ko?kokrát bolo pou?ité nevyslovite?né meno Najvy??ieho na neopísate?né ?iny ne?udskosti! Ko?ko utlá?ate?ov vyhlásilo: ?Boh je s nami“; ale pritom oni neboli s Bohom.
Drahí bratia a sestry, va?e dejiny sú na?imi dejinami, va?e bolesti sú na?imi boles?ami. Pre niektorých z vás je tento pamätník holokaustu jediným miestom, kde si mô?ete ucti? pamiatku va?ich drahých. Aj ja sa k vám pripájam. Na pamätníku je po hebrejsky napísané ?Zachor“: ?Pamätaj!“ Pamä? nemô?e a nesmie ustúpi? zabudnutiu, lebo trvalý úsvit bratstva nebude bez toho, aby sa spolu najskôr nepre?ila a nezahnala temnota noci. Aj pre nás zaznieva otázka proroka: ?Strá?ca, ako je s nocou?“ (Iz 21, 11). Toto je pre nás ten ?as, kedy u? nesmieme zatemni? Bo?í obraz, ktorý ?iari v ?lovekovi. Pomô?me si v tom. Lebo ani dnes nechýbajú márne a falo?né modly, ktoré zneuc?ujú meno Najvy??ieho. Modla moci a peňazí vládne nad ?udskou dôstojnos?ou, modla ?ahostajnosti obracia zrak inam, modla manipulácií, ktoré pou?ívajú nábo?enstvo ako svoj nástroj a robia z neho zále?itos? nadvlády alebo ho redukujú na nepodstatnos?. ?alej je to zabudnutie na minulos?, neznalos?, ktorá v?etko ospravedlňuje, hnev a nenávis?. Zdôrazňujem, ?e sme zjednotení v odsúdení ka?dého násilia, ka?dej formy antisemitizmu a v snahe, aby u? nikdy nebol sprofanovaný Bo?í obraz v ?udskej bytosti.
Ale toto námestie, drahí bratia a sestry, je aj miestom, kde ?iari svetlo nádeje. Tu prichádzate ka?dý rok zapáli? prvé svetlo na svietniku Chanukia. Takto sa v temnote objavuje posolstvo, ?e nie zni?enie a smr? majú posledné slovo, ale obnova a ?ivot. A ak bola synagóga na tomto mieste zbúraná, komunita je tu stále prítomná. Je ?ivá a otvorená na dialóg. Tu sa na?e dejiny znova stretávajú. Tu spolu pred Bohom dosved?ujeme vô?u pokra?ova? v ceste zbli?ovania sa a priate?stva.
V tejto súvislosti si uchovávam ?ivú spomienku na stretnutie v Ríme v roku 2017 s predstavite?mi va?ich ?idovských a kres?anských komunít. Som rád, ?e následne bola ustanovená Komisia pre dialóg s Katolíckou cirkvou a ?e ste spolu vydali dôle?ité dokumenty. Je dobré zdie?a? a komunikova? si to, ?o nás spája. Je dobré pokra?ova? v pravde a úprimnosti na bratskej ceste o?is?ovania pamäti, aby sa uzdravili minulé rany, ako aj v spomienke na prijaté a ponúknuté dobro. Pod?a Talmudu kto zni?í jedného ?loveka, zni?í celý svet, a kto zachráni jedného ?loveka, zachráni celý svet. Ka?dý sa po?íta a ve?mi zavá?i to, ?o robíte prostredníctvom vá?ho vzácneho zdie?ania sa. ?akujem vám za dvere, ktoré ste otvorili z obidvoch strán.
Svet potrebuje otvorené dvere. Sú znakmi po?ehnania pre ?udstvo. Otcovi Abrahámovi Boh povedal: ?V tebe budú po?ehnané v?etky pokolenia zeme!“ (Gn 12, 3). Je to refrén, ktorý pozna?uje ?ivoty otcov (porov. Gn 18, 18; 22, 18; 26, 4). Jakubovi, teda Izraelovi, Boh povedal: ?Tvojho potomstva bude ako prachu zeme a ty sa roz?íri? na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú po?ehnané v?etky pokolenia zeme“ (Gn 28, 14). Tu, v tejto slovenskej zemi, zemi stretnutí medzi východom a západom, severom a juhom, rodina synov Izraela nech na?alej rozvíja toto povolanie by? znakom po?ehnania pre v?etky pokolenia zeme. Po?ehnanie Najvy??ieho sa na nás vylieva, ke? vidí, rodinu bratov, ktorí sa re?pektujú, milujú a spolupracujú. Nech vás ?ehná V?emohúci, aby ste uprostred to?kých nezhôd, ktoré zamorujú svet, mohli by? spolo?ne v?dy svedkami pokoja. Shalom!
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.