杏MAP导航

Vá?ená pani prezidentka, vá?ení ?lenovia vlády a diplomatického zboru, predstavitelia spolo?enského a nábo?enského ?ivota, dámy a páni!

Chcem vyjadri? v?aku pani prezidentke Zuzane ?aputovej za slová privítania, ktoré mi adresovala, aj v mene vás a v?etkých ?udí. V?etkých vás pozdravujem a som rád, ?e som na Slovensku. Pri?iel som ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou, do zeme s hlbokými koreňmi, umiestnenej v srdci Európy. Naozaj sa nachádzam v ?strednej zemi“, cez ktorú u? to?kí pre?li. Tieto územia tvorili hranicu Rímskej rí?e a boli miestami vzájomného pôsobenia západného a východného kres?anstva; od Ve?kej Moravy a? po Uhorské krá?ovstvo, od ?eskoslovenskej republiky a? po dne?ok ste sa uprostred nie malého po?tu skú?ok dokázali pokojamilovným spôsobom integrova? a odlí?i?: pred dvadsiatimi ôsmymi rokmi svet obdivoval nekonfliktný zrod dvoch nezávislých krajín. A rád by som pripomenul, ?e sa to udialo bezprostredne po kanonizácii svätej Ane?ky.

Tieto dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy. A ?o v?etko nazna?uje ve?ký modrý pás na va?ej zástave, ktorý symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi. Bratstvo potrebujeme, aby sme mohli podporova? integráciu, ktorá sa stáva stále dôle?itej?ou. Je naliehavé práve teraz, vo chvíli, ke? po tvrdých mesiacoch pandémie o?akávame, spolu s mnohými ?a?kos?ami, vytú?ený nový ?tart ekonomiky, ktorému napomáhajú plány obnovy Európskej únie. Je tu v?ak riziko unáhlenia sa a pod?ahnutia poku?eniu zisku, vyvolávajúcich prechodnú eufóriu, ktorá namiesto spájania rozde?uje. Naviac samotné o?ivenie ekonomiky nie je dosta?ujúce vo svete, kde sme v?etci prepojení, kde v?etci obývame strednú zem. Kým na rôznych frontoch pokra?ujú boje o nadvládu, nech táto krajina na?alej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyzna?uje solidaritou prekra?ujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dosta? spä? do centra dejín.

Slovenské dejiny sú nezmazate?ne pozna?ené vierou, ktorá, dúfam, pomô?e prirodzeným spôsobom udr?iava? úmysly a pocity bratstva. Tie mô?ete na?erpa? z ve?kolepých ?ivotov svätých Cyrila a Metoda, ktorí ?írili evanjelium v ?ase, ke? boli kres?ania tohto kontinentu jednotní, a aj dnes spájajú vierovyznania tohto územia. Cítili sa by? pre v?etkých a h?adali spolo?enstvo so v?etkými: Slovanmi, Grékmi a Latincami. Pevnos? ich viery sa tak prejavovala v spontánnej otvorenosti. Je to dedi?stvo, ktorého ovocie ste povolaní v tejto chvíli zbiera?, aby ste boli aj v tomto ?ase znakom jednoty.

Drahí priatelia, nech z va?ich s?dc nevymizne toto povolanie k bratstvu, ale nech v?dy sprevádza sympatickú autentickos?, ktorá vás charakterizuje. Venujete ve?kú pozornos? pohostinnosti, oslovuje ma typický spôsob slovanského privítania, pri ktorom sa náv?tevníkovi ponúkne chlieb a so?. E chcel by som sa teraz in?pirova? týmito jednoduchými a vzácnymi darmi, presiaknutými evanjeliom:

Chlieb, ktorý si vybral Boh, aby sa stal prítomným medzi nami, je podstatný. Písmo nás pozýva, aby sme ho nezhroma??ovali, ale delili sa oň. Chlieb, o ktorom hovorí evanjelium, sa ?asto láme. Je to silné posolstvo pre ná? spolo?ný ?ivot: hovorí nám, ?e skuto?né bohatstvo nespo?íva v zvä??ovaní mno?stva toho, ?o máme, ale v delení sa rovnakým dielom s tými, ?o sú okolo nás. Chlieb, ktorého lámanie evokuje krehkos?, pozýva zvlá?? k starostlivosti o tých najslab?ích. Nech nikto nie je stigmatizovaný alebo diskriminovaný. Kres?anský poh?ad nevidí v tých najkrehkej?ích bremeno alebo problém, ale bratov a sestry, ktorých máme sprevádza? a opatrova?.

Nalámaný a rovnakým dielom rozdelený chlieb pripomína 

význam spravodlivosti, dáva? ka?dému príle?itos? sa realizova?. Je dôle?ité zasadi? sa o budovanie budúcnosti, v ktorej sa zákony aplikujú rovnako na v?etkých, na základe spravodlivosti, ktorá nikdy nie je na predaj. A aby spravodlivos? neostala abstraktnou ideou, ale aby bola konkrétna ako chlieb, treba vies? dôrazný boj proti korupcii a predov?etkým podporova? a presadzova? zákonnos?.

?alej sa chlieb nerozlu?ne via?e k jednému prídavnému menu: ka?dodenný (porov. Mt 6, 11). Ka?dodenný chlieb. Chlieb ka?dého dňa je práca, ktorá zaberá jeho ve?kú ?as?. Ako bez chleba nie je ob?iva, tak bez práce nie je dôstojnos?. Základom spravodlivej a bratskej spolo?nosti je právo, aby ka?dému bol vyplatený chlieb práce, aby nikto nebol marginalizovaný a donútený zanecha? rodinu a rodnú zem, aby h?adal lep?ie príle?itosti.

?Vy ste so? zeme“ (Mt 5, 13). So? je prvý symbol, ktorý Je?i? pou?íva, ke? vyu?uje svojich u?eníkov. Predov?etkým dáva chu? jedlu a evokuje nie?o, bez ?oho je ?ivot nevýrazný. Aby sa spolu?itie stalo ?udským, nesta?ia organizované a efektívne ?truktúry, treba chu?, treba chu? solidarity. A ako so? dáva chu? len vtedy, ke? sa rozpustí, tak aj spolo?nos? nájde chu? cez nezi?tnos? toho, kto sa stravuje pre druhých. Je pekné, ?e zvlá?? mladí sú v tomto motivovaní, aby sa cítili protagonistami budúcnosti krajiny a zobrali si ju k srdcu, obohatiac svojimi snami a tvorivos?ou dejiny, ktoré ich predi?li. Neexistuje obnova bez mladých, ?asto oklamaných duchom konzumizmu, v ktorom existencia bledne. Príli? mnohí v Európe sa vle?ú unavení a frustrovaní, stresovaní z frenetických rytmov, nenachádzajúc odkia? by na?erpali motiváciu a nádej. Prísada, ktorá chýba, je starostlivos? o druhých. Cíti? sa za niekoho zodpovedný dáva ?ivotu chu? a umo?ňuje objavi?, ?e to, ?o dávame, je v skuto?nosti darom pre nás samých.

Okrem toho, ?e dávala chu?, slú?ila so? v Je?i?ových ?asoch 

na konzervovanie jedla, chránila ho od skazy. ?elám vám, aby ste nikdy nedopustili, aby sa voňavé príchute va?ich najlep?ích tradícií pokazili povrchnos?ou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou. Do doby pred nieko?kými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia; dnes iný jediný spôsob myslenia vyprázdňuje jej význam, ke? spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami. Dnes, ako vtedy, so? viery nie je odpove? pod?a sveta, nespo?íva v horlivosti vies? kultúrne vojny, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Bo?ieho krá?ovstva, predov?etkým svedectvom dobro?innosti, lásky. Va?a ústava spomína tú?bu budova? krajinu na dedi?stve svätých Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Oni bez nútenia a nátlaku zúrodnili evanjeliom kultúru, ?ím podnietili blahodarné procesy. Toto je cesta: nie boj o získanie priestoru a významu, ale cesta, ktorú ukázali svätí, cesta blahoslavenstiev. Odtia?, z blahoslavenstiev, pramení kres?anská vízia spolo?nosti.

Okrem toho svätí Cyril a Metod ukázali, ?e uchova? si dobro neznamená zopakova? minulos?, ale otvori? sa na novos? bez vykorenenia sa. Va?e dejiny v sebe zah?ňajú to?kých spisovate?ov, básnikov a ?udí kultúry, ktorí boli so?ou tejto krajiny. A ako so? na ranách páli, tak aj ich ?ivoty ?asto pre?li skú?kou utrpenia. Ko?ko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vo vnútri zostali slobodní, ?ím ukázali ?iarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti! Ale predov?etkým odpustenia. Toto je so? va?ej zeme.

Pandémia je zasa skú?kou na?ich ?ias. Nau?ila nás, aké je ?ahké sa rozdrobi?, hoci sme v rovnakej situácii, a myslie? len sa seba. Za?nime teda od uznania, ?e v?etci sme krehkí a navzájom sa potrebujeme. Nikto sa nemô?e izolova?, ako jednotlivci ani ako národy. Prijmime túto krízu ako ?výzvu prehodnoti? ná? ?ivotný ?týl“ (encyklika Fratelli tutti, 33). Nemá zmysel s?a?ova? sa na minulos?, treba si vyhrnú? rukávy a spolu budova? budúcnos?. ?elám vám, aby ste to urobili s poh?adom upretým nahor, ako ke? sa pozeráte na va?e nádherné Tatry. Tam, medzi lesmi a vrcholmi, ktoré sa tý?ia k nebu, sa Boh zdá bli??í a stvorenie sa javí ako nedotknutý dom, ktorý bol po?as stáro?í domovom to?kých generácií. Va?e hory spájajú v jedinom pohorí kon?iare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozli?né národy. Rozvíjajte túto krásu, krásu celku. Vy?aduje si to trpezlivos?, vy?aduje si to námahu, odvahu a zdie?anie, vy?aduje si to elán a tvorivos?. Ale je to ?udské dielo, ktorému nebo ?ehná. Nech vás Boh ?ehná, nech ?ehná túto zem. Nech Boh ?ehná Slovensko! ?akujem.