杏MAP导航

Bo?ie slovo nám dnes hovorí o múdrosti, svedectve a prís?uboch.

Múdros? sa v týchto krajoch pestovala od najstar?ích ?ias. Jej h?adanie v?dy ?loveka fascinuje; ?asto v?ak ten, kto má viac prostriedkov, mô?e získa? viac poznatkov a ma? viac príle?itostí, zatia??o ten, kto má menej, je odsunutý nabok. Je to neprijate?ná nerovnos?, ktorá sa dnes preh?bila. Ale Kniha Múdrosti nás prekvapuje a obracia perspektívu. Hovorí, ?e «drobný ?lovek si zasluhuje odpustenie z po?utovania, ale mocní budú mocne trestaní» (Múdr 6,6). Pre svet ten, kto má menej, je odpisovaný a kto má viac, je privilegovaný. Pre Boha nie: kto má viac moci, je podrobený prísnej skú?ke, zatia??o tí poslední sú Bohom privilegovaní.

Je?i?, zosobnená Múdros?, dovr?uje toto oto?enie v evanjeliu: nie v hocakom momente, ale na za?iatku svojej prvej re?i, pri blahoslavenstvách. Prevrátenie je totálne: chudobní, tí, ktorí pla?ú, prenasledovaní, sú nazvaní blahoslavenými. Ako je to mo?né? Blahoslavení - pre svet - sú bohatí, mocní, slávni! Nie?o znamená ten, kto má, kto nie?o zmô?e, kto zavá?i! Pre Boha nie: nie je vä??í ten, kto má, ale ten, kto je chudobný v duchu; nie ten, kto mô?e v?etko vo?i druhým, ale ten, kto je tichý vo?i v?etkým; nie ten, kto je oslavovaný davmi, ale ten, kto je milosrdný vo?i bratovi.

V tomto bode mô?e prís? pochybnos?: ak ?ijem tak, ako Je?i? ?iada, ?o z toho budem ma?? Neriskujem, ?e mi druhí budú "stúpa? po hlave"? Vyplatí sa Je?i?ova ponuka? Alebo je stratová? Nie je stratová, ale múdra.

Je?i?ova ponuka je múdra, preto?e láska, 

ktorá je srdcom blahoslavenstiev, aj ke? sa zdá slabou v o?iach sveta, v skuto?nosti ví?azí. Na krí?i sa ukázala mocnej?ia ako hriech, v hrobe porazila smr?. Je to tá istá láska, ktorá dala mu?eníkom zví?azi? v skú?ke: a ko?ko ich bolo za ostatné storo?ie, viac, ne? za tie predchádzajúce! Láska je na?ou silou, silou mnohých bratov a sestier, ktorí aj tu za?ili predsudky a urá?ky, zlé zaobchádzanie a prenasledovanie pre Je?i?ovo meno. No zatia??o moc, sláva a márnos? tohto sveta sa pomíňajú, láska zostáva: ako nám povedal apo?tol Pavol, ?nikdy nezanikne“ (1 Kor 13,8). ?i? blahoslavenstvá teda znamená robi? ve?ným to, ?o sa pomíňa. Znamená to priná?a? nebo na zem.

Ako sa v?ak blahoslavenstvá uvádzajú do praxe? Ne?iadajú od nás, aby sme robili výnimo?né veci, aby sme uskuto?ňovali podujatia, ktoré presahujú na?e schopnosti. ?iadajú si ka?dodenné svedectvo. Blahoslavený, kto ?ije v tichosti, kto praktizuje milosrdenstvo tam, kde sa nachádza, kto si udr?iava ?isté srdce tam, kde ?ije. Aby sme sa stali blahoslavenými, netreba by? hrdinami raz za ?as, ale svedkami ka?dý deň.

Svedectvo je cesta pre vtelenie Je?i?ovej múdrosti. Takto sa mení svet: nie mocou a nie silou, ale blahoslavenstvami. Preto?e tak to urobil Je?i?: ?il a? do konca to, ?o povedal na za?iatku. V?etko spo?íva vo svedectve o Je?i?ovej láske, o tej istej dobro?innej láske, ktorú svätý Pavol nádherne opisuje v dne?nom druhom ?ítaní. Pozrime sa na to, ako ju predstavuje.

Po prvé, hovorí, ?e «láska je trpezlivá» [v tal. preklade «ve?kodu?ná»] (v. 4). Neo?akávali by sme toto prídavné meno. Láska sa zdá by? synonymom dobroty, ?tedrosti, dobro?innosti, a predsa svätý Pavol hovorí, ?e láska je predov?etkým trpezlivá. Je to slovo, ktoré v Biblii opisuje Bo?iu trpezlivos?. Po?as celých dejín ?lovek opakovane zrádzal zmluvu s Ním, padal do zvy?ajných hriechov, a Pán, namiesto toho, aby sa unavil a odi?iel, v?dy zostal verný, odpú??al, za?ínal odznova.

Trpezlivos? za?ína? v?dy znovu je prvou kvalitou lásky, 

preto?e láska sa neznechutí, ale v?dy znova za?ína. Nezakrnie, ale ide odznova; nestratí odvahu, ale zostáva tvorivou. Pred zlom sa nevzdá, nerezignuje. Kto miluje, neuzatvorí sa do seba, ke? veci nejdú dobre, ale odpovedá na zlo dobrom, pamätajúc na ví?aznú múdros? krí?a. Takto to robí Bo?í svedok: nie je pasívny, fatalistický, ne?ije v podru?í okolností, pudu, okamihu, ale je v?dy plný nádeje, preto?e je zalo?ený na láske, ktorá «v?etko zná?a, v?etko verí, v?etko dúfa, v?etko vydr?í» (v. 7).

Mô?eme sa pýta?: a ja, ako reagujem, na situácie, v ktorých sa nedarí? Pri protivenstvách sú v?dy dve poku?enia. Prvým je útek: ujs?, oto?i? sa chrbtom, nechcie? o tom viac vedie?. Druhým je reagova? s hnevom, silou. To sa prihodilo u?eníkom v Getsemani: pri ohromení sa mnohí dali na útek a Peter siahol po me?i. Ale ani útek, ani me? ni? nevyrie?ili. Je?i?, naopak, zmenil dejiny. Ako? Pokornou silou lásky, svojím trpezlivým svedectvom. Tak sme povolaní kona? aj my; tak Boh uskuto?ňuje svoje prís?uby.

Prís?uby. Je?i?ova múdros?, ktorá sa vte?uje do blahoslavenstiev, si ?iada svedectvo a ponúka odmenu obsiahnutú v Bo?ích pris?úbeniach. Vskutku, vidíme, ?e po ka?dom blahoslavenstve nasleduje prís?ub: kto ich ?ije, bude ma? nebeské krá?ovstvo, bude pote?ený, nasýtený, uvidí Boha... (porov. Mt 5,3-12). Bo?ie pris?úbenia zabezpe?ujú s ni?ím neporovnate?nú rados? a nesklamú. Ale ako sa uskuto?ňujú? Prostredníctvom na?ich slabostí. Boh blahoslaví tých, ktorí krá?ajú a? do konca po ceste ich vnútornej chudoby. Toto je cesta, niet inej.

Pozrime na patriarchu Abraháma. Boh mu s?ubuje ve?ké potomstvo, ale on a Sára sú u? starí a nemajú deti. Práve v ich trpezlivej, dôverujúcej starobe Boh koná divy a daruje im syna. Pozrime na Moj?i?a: Boh mu s?úbil, ?e oslobodí ?ud z otroctva, a preto ho ?iada, aby hovoril s faraónom. Moj?i? namieta, ?e je neistý v re?i; a predsa Boh uskuto?ňuje prís?ub prostredníctvom jeho slov. Pozrime na Pannu Máriu, ktorá práve vtedy, ke? pod?a zákona nemohla ma? deti, je povolaná, aby sa stala matkou. A pozrime na Petra: zaprie Pána Je?i?a, a Je?i? práve jeho povoláva, aby upevňoval svojich bratov.

Drahí bratia a sestry, niekedy sa mô?eme cíti? neschopní, neu?ito?ní. Neverme tomu, preto?e Boh chce uskuto?ňova? znamenia práve prostredníctvom na?ich slabostí.

On rád takto koná, a dnes ve?er nám dobrých osem krát 

povedal ?ū产’ā [blahoslavení], aby sme pochopili, ?e s Ním takí naozaj sme. Iste, sme skú?aní, ?asto padáme, ale nesmieme zabudnú?, ?e s Je?i?om sme blahoslavení. ?o nám svet berie, nie je ni?ím v porovnaní s ne?nou a trpezlivou láskou, s ktorou Pán nap?ňa svoje prís?uby.

Drahá sestra, drahý brat, mo?no h?adí? na svoje ruky a zdajú sa ti prázdne, mo?no sa ti v srdci ?íri malomyse?nos? a necíti? sa ocenený ?ivotom. Ak je to tak, neboj sa: blahoslavenstvá sú pre teba, pre teba, ktorý si sk?ú?ený, vyhladovaný, vysmädnutý po spravodlivosti, prenasledovaný. Pán ti s?ubuje, ?e tvoje meno je zapísané v jeho srdci, v nebesiach! A ja mu dnes ?akujem s vami a za vás, preto?e tu, kde pradávno pri?la na svet múdros?, v týchto ?asoch povstali mnohí svedkovia, ?asto prehliadaní správami, ale vzácni v Bo?ích o?iach; svedkovia, ktorí ?ijúc blahoslavenstvá, pomáhajú Bohu uskuto?ňova? jeho prís?uby pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martin Kramara)

-jb-