杏MAP导航

Zuzana Klimanová, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

V nede?u popoludní pápe? Franti?ek celebroval svätú om?u zo Slávnosti Krista Krá?a na baseballovom ?tadióne v Nagasaki s 35-tisícovou ú?as?ou. Ve?er sa presunul do Hiro?imy na medzinábo?enské stretnutie za mier s pietnou spomienkou a svedectvami obetí. Tu predniesol ?al?iu dôraznú výzvu proti nukleárnym zbraniam, tentoraz pripomenul nemorálnos? nielen ich pou?itia, ale aj samotného vlastnenia.

Nagasaki – kolíska kres?anstva v Japonsku

?tyristotisícové Nagasaki le?iace na ostrove Kjú?u je jedným z najdôle?itej?ích prístavov Japonska. Dá sa poveda?, ?e ide o kolísku kres?anstva v krajine. Sem spolu s obchodníkmi zo Západu prichádzali i prví misionári zo ?panielska a Portugalska.

Kres?anstvo sa v po?iatkoch ve?mi ujímalo. V 16. storo?í 

kres?anská kultúra v Nagasaki prekvitala a bolo tu vystavaných mnoho kostolov. Mesto nazývali aj ?Malým Rímom“. Obrátení japonskí feudáli v roku 1585 vyslali do Ríma delegáciu ?tyroch mladíkov na diplomatickú misiu za pápe?om. Je zaznamenané, ?e po?as ich cesty boli na príhovor Panny Márie (Madonna dell´Orto) zázra?ne zachránení po?as náhlej búrky na mori.

V roku 1587 v?ak mocnár Toyotomi obávajúc sa vzrastajúceho kres?anstva vydal edikt, ktorým vyhnal misionárov a za?alo sa kruté prenasledovanie kres?anov. Mnoho veriacich bolo v oblasti Nagasaki umu?ených. V roku 1637 pri?lo dokonca o ?ivot spolu 37 tisíc katolíckych ro?níkov pri vzbure Shimabara.

V roku 1630 sa za?ala politika národnej izolácie Sakuko, po?as ktorej Japonci nemohli opusti? krajinu a zastavené boli v?etky obchody so zahrani?ím, s výnimkou prístavného ostrova Nagasaki nazývaného Dejima. Izolácia sa skon?ila zásahom USA v roku 1854, tzv. Dohodou z Kanagawy.

Vôbec prvý kres?anský kostol Japonska – Oura, ktorý bol postavený v roku 1864 na pamiatku 26 japonských mu?eníkov zo 16. storo?ia, sa tie? nachádza v Nagasaki.

?ierny dátum 9. augusta 1945

Nagasaki sa dostalo do novodobých dejín ako ter? atómového útoku z 9. augusta 1945. Pri explózii druhej bomby zhodenej z amerického lietadla pri?lo o ?ivot 40 tisíc ?udí priamo na mieste a mnoho ?al?ích zomrelo na následky o?iarenia. Tretina mesta bola zrovnaná so zemou.

Zni?ená bola aj dovtedy najvä??ia katolícka katedrála Urakami, známa aj pod menom Mariánska katedrála ?i Katedrála Nepo?kvrneného po?atia. V jej troskách sa na?la socha Panny Márie - drevená busta Immaculaty, ktorá zázra?ne pre?ila horú?avu výbuchu atómovej bomby. Katedrále ju daroval sv. Maximilián Kolbe v roku 1930 po?as svojej misie v Krajine vychádzajúceho slnka.

Socha Panny Márie so stopami za?adenia bola pri slávení svätej om?e pápe?a Franti?ka na baseballovom ?tadióne v Nagasaki vystavená v blízkosti oltára. Symbolom utrpenia i nádeje je aj krí? zo zni?enej nagasakskej katedrály, ktorý sa rovnako zachoval po atómovom útoku. Do katedrály, ktorá bola znovu postavená v roku 1959, sa len tento rok vrátil  z USA, kam ho po vojne s povolením odniesol istý námorník.

V Parku pokoja pápe? vyzval k jadrovému odzbrojeniu

Svätý Otec za?al svoju náv?tevu Nagasaki v Parku pokoja, pri pamätníku Atomic Bomb Hypocenter na mieste zhodenia bomby. Postavený bol v roku 1955 a jeho mramorová tabu?a nesie mená obetí. V parku s 500 stromami ?ere?ní sa nachádzajú aj ruiny katedrály Urakami, ktorá bola kedysi najvä??ou katedrálou vo východnej Ázii, no po bombardovaní bola kompletne zni?ená.

Symbolom parku je 10-metrová socha ?Modlitby za pokoj“, znázorňujúca sediaceho mu?a s o?ami privretými v modlitbovom sústredení a s rukou smerujúcou k nebu. Socha spája umelecké, my?lienkové a nábo?enské prvky Východu i Západu.

Svätého Otca v Parku pokoja privítali guvernér a primátor Nagasaki. Veniec bielych kvetov, ktorý pápe? umiestnil pred pomníkom, mu priniesli niektoré z obetí zhodenia atómovej bomby. Svätý Otec tu symbolicky zapálil sviecu a predniesol svoj apel za jadrové odzbrojenie. V príhovore okrem iného povedal:

?Tu, v tomto meste, ktoré bolo svedkom katastrofických humanitárnych a environmentálnych dôsledkov jadrového útoku, nikdy nebude dostatok ná?ho úsilia zdvihnú? hlas proti pretekom v zbrojení. Tieto preteky plytvajú vzácnymi zdrojmi, ktoré by mohli by? vyu?ité omnoho lep?ie v prospech integrálneho rozvoja národov a ochrany prírodného prostredia. V dne?nom svete, kde milióny detí a rodín ?ijú v ne?udských podmienkach, sú premrhané peniaze a majetky nahonobené prostredníctvom výroby, vývoja, údr?by a predaja stále ni?ivej?ích zbraní, do neba volajúcou bezo?ivos?ou.

Mierový svet bez jadrových zbraní je tú?bou miliónov mu?ov a ?ien na celom svete. Aby sme tento ideál pretavili do reality, je nevyhnutná anga?ovanos? v?etkých: jednotlivcov, nábo?enských komunít a ob?ianskej spolo?nosti, krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane i tých, ktoré ich nevlastnia, vojenského i súkromného sektora, aj medzinárodných organizácií. Na?a odpove? hrozbe jadrových zbraní musí by? jednotná a zosúladená, zalo?ená na zanietenom a neustálom úsilí budova? vzájomnú dôveru, ktorá skoncuje s dynamikou nedôvery, ktorá v sú?asnosti prevláda.“

Pápe?ov apel za nábo?enskú slobodu vo svete pri pamätníku mu?eníkov

Pápe? Franti?ek si ?alej v Nagasaki uctil pamiatku japonských mu?eníkov na v??ku Ni?izaka. Tu boli 5. februára 1597 zabití pre vieru jezuita sv. Pavol Miki a 25 spolo?níkov, umu?ení ukri?ovaním. Ich pamätník má podobu múru z ?ervených tehál, na ktorom sú vo forme krí?a z bronzu zobrazené postavy mu?eníkov.

Svätý Otec tu zapálil sviecu, ktorú mu podal potomok prenasledovaných kres?anov. V tichu sa pomodlil a uctil si relikvie mu?eníkov. V príhovore, ktorý na tomto mieste predniesol, pripomenul aj novodobých mu?eníkov a apeloval na celosvetové re?pektovanie nábo?enskej slobody. Vyjadril sa týmito slovami:  

?Na tomto mieste sa spájame aj s kres?anmi, ktorí dnes v mnohých ?astiach sveta trpia a za?ívajú mu?eníctvo kvôli viere. Mu?eníci 21. storo?ia, ktorí nás vyzývajú prostredníctvom ich svedectva, aby sme s odvahou nastúpili na cestu blahoslavenstiev. Modlíme sa za nich a spolu s nimi, a pozdvihujeme hlas, aby bola nábo?enská sloboda zaru?ená v?etkým a v ka?dom kúte planéty; a dvíhame hlas aj proti akejko?vek manipulácii s nábo?enstvami, konanej politikami integralizmu a rozdelenia, systémami bezoh?adného zisku i tendenciami nenávistných ideológií, ktoré manipulujú ?iny a osudy ?udí.“

Pápe? Franti?ek sa potom s prítomnými pomodlil poludňaj?iu modlitbu Anjel Pána. Tento bod nede?ného programu sprevádzalo da?divé po?asie, pred ktorým sa prítomní chránili pr?iplá??ami.

Pri pamätníku v Nagasaki sa nachádza Národná svätyňa mu?eníkov Japonska s Múzeom mu?eníkov. V roku 1981 sa na tomto mieste modlil aj sv. Ján Pavol II.

Svätá om?a s 35-tisícovou ú?as?ou na baseballovom ?tadióne

O druhej popoludní, pre nás v?ak e?te o ?iestej ráno, slávil Svätý Otec na baseballovom ?tadióne svätú om?u zo Slávnosti Krista Krá?a za 35-tisícovej ú?asti. Medzi prítomnými boli okrem katolíkov aj ?al?í, ktorí pova?ujú pápe?ovu náv?tevu za po?ehnanie.

V homílii sa pápe? Franti?ek zameral na Je?i?ove posledné momenty na krí?i a osobitne na odvá?ny a úprimný postoj kajúceho zlo?inca, ktorý napriek hlasom posmieva?ov uznal Je?i?a za krá?a: ?Je?i?u, spomeň si na mňa, ke? príde? do svojho krá?ovstva“ (Lk 23,42). Svätý Otec zakon?il homíliu týmito slovami:

?Vtedy na Kalvárii mnohé hlasy ml?ali, mnohé ?al?ie sa posmievali; len hlas zlo?inca sa vedel pozdvihnú? a zasta? sa trpiaceho nevinného: to je jedno odvá?ne vyznanie viery. Na ka?dom z nás je rozhodnutie, ?i budeme ml?a?, vysmieva? sa, alebo prorokova?.

Drahí bratia a sestry, Nagasaki nesie vo svojej vlastnej du?i ranu, ktorú je ?a?ké zahoji?, znak nevýslovného, nevysvetlite?ného utrpenia mnohých nevinných; obetí zasiahnutých vojnami v?eraj?ka, ale ktoré e?te i dnes trpia pre túto rozkúskovanú tretiu svetovú vojnu.

Pozdvihnime tu na?e hlasy v spolo?nej modlitbe za v?etkých tých, ktorí dnes na vlastnom tele trpia následky tohto hriechu, ktorý volá do neba, a aby bolo stále viac tých, ktorí, ako ten kajúci zlo?inec, dokázali neml?a?, ani sa neposmieva?, ale prorokova? vlastným hlasom krá?ovstvo pravdy a spravodlivosti, svätosti a milosti, lásky a pokoja.“ 

Veriace rodiny z diecézy Nagasaki pripravili pre Svätého Otca pri príle?itosti jeho náv?tevy spolo?ný dar?ek v podobe modlitbových úmyslov napísanými na 30 tisíc pestrofarebných lísto?koch. Do ich prípravy sa zapojilo 12 tisíc rodín.

Pápe? v Hiro?ime: Jadrové zbrane je nemorálne ?o i len vlastni?

Z Nagasaki sa ve?er Svätý Otec za hodinu presunul letecky do Hiro?imy. Pri Pamätníku mieru na mieste výbuchu atómovej bomby, kam pri?iel u? po zotmení, ho ?akali predstavitelia mesta a zástupcovia rozli?ných nábo?enstiev i nieko?ko ?ijúcich obetí tragédie zo 6. augusta 1945.

Svätý Otec pri pamätníku polo?il kyticu bielych kvetov a zapálil sviecu na striebornom svietniku s nápisom PAX, ktorý na tomto pietnom mieste zanechal ako svoj dar. Do pamätnej knihy sa podpísal ako ?pútnik pokoja“. Pred celým zhroma?dením predniesol príhovor, v ktorom ozna?il za nemorálne nielen pou?itie jadrových zbraní, ale aj ich samotné vlastnenie:

?S presved?ením chcem zdôrazni?, ?e pou?itie atómovej energie na ú?ely vojny je dnes viac ne? kedyko?vek zlo?inom, nielen proti ?loveku a jeho dôstojnosti, ale aj proti nádeji na budúcnos? ná?ho spolo?ného domova. Pou?itie jadrovej energie na ú?el vojny je nemorálne, tak ako je rovnako nemorálne vlastnenie jadrových zbraní, ako som to u? povedal pred dvoma rokmi.

Budeme za to súdení. Nové generácie odsúdia na?e zlyhanie, ak sme hovorili o mieri, no neuskuto?nili ho na?imi ?inmi medzi národmi sveta. Ako mô?eme hovori? o mieri, ak stále vyrábame nové a stra?nej?ie vojnové zbrane? Ako mô?eme hovori? o mieri, ak pritom ospravedlňujeme nezákonné ?iny re?ami plnými diskriminácie a nenávisti?

Som presved?ený, ?e mier nie je viac ne? prázdne slovo, ak sa nezakladá na pravde, ak sa nebuduje pod?a spravodlivosti, ak nie je preniknutý láskou a ak sa neuskuto?ňuje v slobode.

Budovanie mieru v pravde a spravodlivosti znamená uvedomovanie si toho, ?e ?udia sa medzi sebou ve?mi ?asto a v zna?nej miere lí?ia ?o do vzdelania, cností, nadania a majetkov; av?ak to nikdy nemô?e ospravedlni? úmysel nanúti? iným vlastné záujmy. Naopak, toto v?etko mô?e by? dôvodom pre vä??iu zodpovednos? a re?pekt. Rovnako politické spolo?enstvá, ktoré sa mô?u oprávnene medzi sebou lí?i? v stupni kultúry alebo ekonomického rozvoja, sú pozvané k úsiliu pracova? ?pre spolo?ný rast“, pre dobro v?etkých.“

Z Hiro?imy sa pápe? Franti?ek vrátil do Tokia, kde je ubytovaný na Apo?tolskej nunciatúre. V pondelok sa v Tokiu stretne s obe?ami ?ivelných pohrôm, nav?tívi cisára Naruhita, stretne sa s mláde?ou a bude slávi? Eucharistiu na krytom ?tadióne.