杏MAP导航

«Kvôli svojim bratom a priate?om budem hovori?: ?Pokoj s tebou!“» (? 122,8).

Bo?e milosrdenstva a Pán dejín, k tebe dvíhame svoj zrak z tohto miesta, kri?ovatky smrti a ?ivota, porá?ky a znovuzrodenia, utrpenia a piety.

Po mnohých mu?och a ?enách, ich snoch a nádejach, uprostred blýskania sa a ohňa, tu nezostalo viac ne? tieň a ticho. Sta?il iba okamih a v?etko pohltila ?ierna diera de?trukcie a smrti. Z toho priepastného ticha e?te aj dnes mo?no po?u? silné výkriky tých, ktorí u? nie sú medzi nami. Pochádzali z rôznych miest, mali rôzne mená, niektorí z nich hovorili odli?nými jazykmi. V?etkých ich zjednotil spolo?ný osud, v tej hroznej hodine, ktorá nav?dy pozna?ila nielen dejiny tejto krajiny, ale aj tvár ?udstva.

Pripomínam si tu v?etky obete a skláňam sa pred silou a dôstojnos?ou tých, ktorí po tom ako v tých prvých chví?ach zostali na?ive, dlhé roky niesli na vlastnom tele ostro doliehajúce utrpenie a vo svojich mysliach zárodky smrti, ktoré ich ustavi?ne oberali o ?ivotnú energiu.

Cítil som povinnos? prís? na toto miesto ako pútnik pokoja, aby som zotrval v modlitbe pamätajúc na nevinné obete to?kého násilia, nesúc v srdci aj prosby a tú?by mu?ov a ?ien na?ej doby, zvlá?? mladých ?udí, ktorí tú?ia po mieri, pracujú preň a obetujú sa zaň. Pri?iel som sem na toto miesto plné pamäte i nádeje na budúcnos?, priná?ajúc so sebou výkrik chudobných, ktorí sú stále tými najbezbrannej?ími obe?ami nenávisti a konfliktov.

Tú?im v pokore sa sta? hlasom tých, ktorí sú bez hlasu a ktorí s nepokojom a úzkos?ou sledujú rastúce napätia, ktoré sa tiahnu na?ou dobou, neakceptovate?né nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré ohrozujú ?udské spoluna?ívanie, záva?nú neschopnos? postara? sa o ná? spolo?ný domov, ustavi?né a k??ovité uchy?ovanie sa k zbraniam, ako keby tie mohli zaru?i? pokojnú budúcnos?.

S presved?ením chcem zdôrazni?, ?e pou?itie atómovej energie na ú?ely vojny je dnes viac ne? kedyko?vek zlo?inom, nielen proti ?loveku a jeho dôstojnosti, ale aj proti nádeji na budúcnos? ná?ho spolo?ného domova. Pou?itie jadrovej energie na ú?el vojny je nemorálne, tak ako je rovnako nemorálne vlastnenie jadrových zbraní, ako som to u? povedal pred dvoma rokmi. Budeme za to súdení. Nové generácie odsúdia na?e zlyhanie, ak sme hovorili o mieri, no neuskuto?nili ho na?imi ?inmi medzi národmi sveta. Ako mô?eme hovori? o mieri, ak stále vyrábame nové a stra?nej?ie vojnové zbrane? Ako mô?eme hovori? o mieri, ak pritom ospravedlňujeme nezákonné ?iny re?ami plnými diskriminácie a nenávisti?

Som presved?ený, ?e mier nie je viac ne? prázdne slovo, ak sa nezakladá na pravde, ak sa nebuduje pod?a spravodlivosti, ak nie je preniknutý láskou a ak sa neuskuto?ňuje v slobode (porov. Ján XXIII., Encyklika Pacem in terris, 18).

Budovanie mieru v pravde a spravodlivosti znamená uvedomovanie si toho, ?e ??udia sa medzi sebou ve?mi ?asto a v zna?nej miere lí?ia ?o do vzdelania, cností, nadania a majetkov“ (Tamtie?, 49 [33]); av?ak to nikdy nemô?e ospravedlni? úmysel nanúti? iným vlastné záujmy. Naopak, toto v?etko mô?e by? dôvodom pre vä??iu zodpovednos? a re?pekt. Rovnako politické spolo?enstvá, ktoré sa mô?u oprávnene medzi sebou lí?i? v stupni kultúry alebo ekonomického rozvoja, sú pozvané k úsiliu pracova? ?pre spolo?ný rast“, pre dobro v?etkých (porov. tamtie?, 49-50 [33-34]).

Ak toti? chceme skuto?ne budova? spravodlivú a bezpe?nú spolo?nos?, musíme zbrane pusti? z rúk: ?nemo?no milova? s úto?nými zbraňami v hrsti“ (Sv. Pavol VI., Príhovor v OSN, 4. októbra 1965, 5). Ak sa poddáme logike zbraní a vz?a?ujeme sa od dialógu, tragicky zabúdame na to, ?e zbrane, ?aleko pred tým ako spôsobia obete a ni?enie, sú schopné spôsobova? no?né mory, ?vy?adujú si enormné výdavky, brzdia projekty solidárnosti a potrebnej práce, prekrúcajú psychológiu národov“ (Tamtie?, 5).

Ako mô?eme navrhova? mier, ak neustále pou?ívame hrozbu atómovej vojny ako legitímny prostriedok rie?enia konfliktov? Kie? je nám táto priepas? utrpenia pripomienkou hraníc, ktoré nemo?no nikdy prekro?i?. Pravý mier je len ten bez zbraní. Naviac, ?mier nie je iba bezvojnový stav […]; ale treba ho budova? nepretr?ite“ (II. vatikánsky koncil, Pastorálna kon?titúcia Gaudium et spes, 78). Je ovocím spravodlivosti, rozvoja, solidarity, pozornosti vo?i ná?mu spolo?nému domovu a napomáhaním spolo?nému dobru, u?iac sa z lekcií dejín.

Pamäta?, spolo?ne krá?a?, chráni?. To sú tri morálne po?iadavky, ktoré práve tu v Hiro?ime nadobúdajú e?te vä??í a univerzálnej?í význam a sú schopné nastoli? skuto?nú cestu mieru. Preto nemô?eme dovoli?, aby sú?asné i budúce generácie zabudli na to, ?o sa udialo, aby stratili spomienky, ktoré sú garanciou a stimulom budovania spravodlivej?ej a viac bratskej budúcnosti; je to pripomienka, ktorá sa ?íri, aby burcovala svedomie v?etkých mu?ov a ?ien, najmä tých, ktorí dnes plnia osobitnú úlohu v rozhodovaní o osude národov; ?ivá pamä?, ktorá pomô?e ka?dej generácii poveda?: u? nikdy viac!

Práve kvôli tomuto sme povolaní krá?a? zjednotení, s chápavým a odpú??ajúcim poh?adom, otvorení nádeji a priná?ajúc lú? svetla doprostred toho mno?stva mrakov, ktoré dnes zastierajú nebo. Otvorme sa nádeji, staňme sa nástrojmi zmierenia a pokoja. Bude to v?dy mo?né, ak budeme schopní ochraňova? sa navzájom a pova?ova? sa za bratov, ktorých spája spolo?ný osud. Ná? svet, ktorý je vnútorne prepojený nielen globalizáciu, ale od úplného za?iatku spolo?nou existenciou na jednej planéte, sa dnes viac ako v ktorejko?vek inej dobe domáha toho, aby sa dali bokom exkluzívne záujmy len ur?itých skupín ?i sektorov a dospelo sa k ve?kosti tých, ktorí spoluzodpovedne bojujú za zaru?enie spolo?nej budúcnosti.

V jednotnej prosbe vo?i Bohu a smerom k v?etkým mu?om a ?enám dobrej vôle, v mene v?etkých obetí bombardovaní, atómových experimentov a v?etkých konfliktov, z h?bky srdca pozdvihnime svoje volanie: U? nikdy viac vojnu, nikdy viac rin?anie zbraní, nikdy viac to?ké utrpenie! Nech zavíta mier do na?ich dní, do tohto ná?ho sveta. Bo?e, ty si nám to pris?úbil: ?Milosrdenstvo a vernos? sa stretnú navzájom. Spravodlivos? a pokoj sa pobozkajú. Vernos? vyrastie zo zeme a spravodlivos? zhliadne z neba“ (? 84,11-12).

Prí?, Pane, lebo sa zve?erieva, a tam, kde vládla skaza, nech dnes prekypuje nádej, ?e je mo?né písa? a uskuto?ňova? nové, odli?né dejiny. Prí?, Pane, Knie?a pokoja, urob nás nástrojmi a odbleskom tvojho pokoja!

«Kvôli svojim bratom a priate?om budem hovori?: ?Pokoj s tebou!“» (? 122,8)

(Preklad: Slovenská redakcia VR / Martina Korytiaková)

-jb-