杏MAP导航

?Je?i?u, spomeň si na mňa, ke? príde? do svojho krá?ovstva“ (Lk 23,42).

Poslednú nede?u liturgického roka spájame na?e hlasy s hlasom zlo?inca ukri?ovaného s Je?i?om, ktorý ho uznal a prehlásil za krá?a. Tam, vo chvíli menej ví?aznej a 

oslavnej, uprostred výkrikov výsmechu a poni?ovania, bol ten zlo?inec schopný pozdvihnú? svoj hlas a urobi? vyznanie viery.

Toto sú posledné slová, ktoré Je?i? po?úva, a z jeho strany sú to posledné slová, ktoré vyslovuje pred odovzdaním sa Otcovi: ?Veru, hovorím ti: Dnes bude? so mnou v raji.“ (Lk 23,43). Krutá minulos? zlodeja sa zdá, ?e v okamihu nadobúda nový význam: sprevádza? zblízka utrpenie Pána; a tento okamih ne?iní iné, ne?, ?e potvrdzuje ?ivot Pána: ponúka? v?dy a v?ade spásu.

Kalvária, miesto zmaru a nespravodlivosti, kde nemohúcnos? a nepochopenie sú sprevádzané nevyberaným ?omraním a u?tipa?nou ?ahostajnos?ou nad smr?ou nevinného, sa premieňa v?aka postoju kajúceho zlo?inca na slovo nádeje pre celé ?udstvo. Výsmechy a pokriky ?zachráň sám seba“ pred nevinným trpiacim nebudú posledným slovom; naopak, prebudia hlas tých, ktorí pripustia dotyk vlastného srdca a vyberú si z?utovanie ako ten pravý spôsob vytvárania dejín.

Dnes si tu chceme obnovi? na?u vieru a ná? záväzok. Poznáme dobre dejiny na?ich pádov, hriechov a obmedzení, ako ten kajúci zlo?inec, ale nechceme, aby toto ur?ovalo alebo definovalo na?u prítomnos? a budúcnos?. Vieme, ?e nezriedka mô?eme upadnú? do atmosféry lenivosti, ktorá chce s jednoduchos?ou a ?ahostajnos?ou poveda? ?zachráň sám seba“, a strati? pamä? toho, ?o to znamená zná?a? utrpenie to?kých nevinných.

Tieto krajiny, ako máloktoré iné, zakúsili de?truktívnu schopnos?, k akej sa mô?e dopracova? ?udská bytos?. Preto, ako ten kajúci zlo?inec, chceme pre?íva? ten okamih, v ktorom budeme môc? pozdvihnú? na?e hlasy a vyzna? na?u vieru na obhajobu a na slu?bu Pánovi, trpiacemu Nevinnému. Chceme sprevádza? jeho utrpenie, podoprie? jeho samotu a jeho opustenos?, a po?úva? e?te raz, ?e spásou je slovo, ktoré chce Otec ponúknu? v?etkým: ?Dnes bude? so mnou v raji“.

Záchrana a istota, ktorú odvá?ne sved?ili svojím ?ivotom sv. Pavol Miki, jeho spolo?níci, ako aj tisíce mu?eníkov, ktorí sú podpísaní na va?om duchovnom dedi?stve. V ich stopách chceme krá?a?, v ich ??apajach chceme ís?, aby sme vyznávali s odvahou, ?e láska darovaná, ukri?ovaná a oslávená v Kristovi na krí?i je schopná zví?azi? nad ka?dým druhom nenávisti, egoizmu, urá?ky alebo zlomyse?ného úniku; je schopná zví?azi? nad ka?dým záha??ivým pesimizmom alebo narkotizujúcim blahobytom, ktoré by nakoniec ochromili akýko?vek dobrý ?in a rozhodnutie.

Ako nám pripomína II. vatikánsky koncil, ?aleko od pravdy sú tí, ktorí vediac, ?e tu nemáme trvalé miesto, ale sme nasmerovaní k tomu budúcemu, sa nazdávajú, ?e mô?u zanedbáva? svoje pozemské povinnosti, pri?om im uniká, ?e práve viera, ktorú vyznávame, nás e?te viac zaväzuje ich plni?, a takto dosved?ova? a preukazova? vzne?enos? povolania, ktorého sa nám dostalo (porov. Pastorálna kon?titúcia Gaudium et spes, 43).

Na?a viera je v Bohu ?ivých. Kristus je ?ivý a pôsobí uprostred nás, vedie nás v?etkých k plnosti ?ivota. Je ?ivý a chce, aby sme boli ?iví: Kristus je na?a nádej (porov. Apo?t. exhortácia Christus vivit, 1). Vyprosujeme si to ka?dodenne: prí? krá?ovstvo tvoje, Pane. A ke? to robíme, chceme, aby sa aj ná? ?ivot a na?e ?iny stali jednou chválou. Ak je na?ím poslaním ako misionárskych u?eníkov by? svedkami a poslami v?etkého, ?o príde, nedovolí nám to rezignova? zo?i-vo?i zlu a zlám, ale nás to núti by? kvasom jeho krá?ovstva kdeko?vek sme: v rodine, v práci, v spolo?nosti; podnecuje nás to by? tým malým otvorom, cez ktorý Duch na?alej veje nádej medzi ?udí.

Nebeské krá?ovstvo je na?ím spolo?ným cie?om, cie?om, ktorý nemô?e by? iba pre zajtraj?ok, ale prosíme oň a za?íname ho pre?íva? u? dnes, oproti ?ahostajnosti, ktorá ko?kokrát obklopuje a uml?iava na?ich chorých a postihnutých, starých a opustených, ute?encov a pris?ahovalcov za prácou z cudziny: oni v?etci sú ?ivou sviatos?ou Krista, ná?ho Krá?a (porov. Mt 25,31-46); preto?e «Ak sme vy?li naozaj zo sústredeného rozjímania o Kristovi, budeme ho musie? vidie? predov?etkým v tvári tých, s ktorými sa on chcel stoto?ni?» (sv. Ján Pavol II., Apo?t. exhortácia Novo millennio inuente, 49).

Vtedy na Kalvárii mnohé hlasy ml?ali, mnohé ?al?ie sa posmievali; len hlas zlo?inca sa vedel pozdvihnú? a zasta? sa trpiaceho nevinného: to je jedno odvá?ne vyznanie viery. Na ka?dom z nás je rozhodnutie, ?i budeme ml?a?, vysmieva? sa, alebo prorokova?.

Drahí bratia a sestry, Nagasaki nesie vo svojej vlastnej du?i ranu, ktorú je ?a?ké zahoji?, znak nevýslovného, nevysvetlite?ného utrpenia mnohých nevinných; obetí zasiahnutých vojnami v?eraj?ka, ale ktoré e?te i dnes trpia pre túto rozkúskovanú tretiu svetovú vojnu. Pozdvihnime tu na?e hlasy v spolo?nej modlitbe za v?etkých tých, ktorí dnes na vlastnom tele trpia následky tohto hriechu, ktorý volá do neba, a aby bolo stále viac tých, ktorí, ako ten kajúci zlo?inec, dokázali neml?a?, ani sa neposmieva?, ale prorokova? vlastným hlasom krá?ovstvo pravdy a spravodlivosti, svätosti a milosti, lásky a pokoja (porov. Modlitba prefácie zo Slávnosti Krista Krá?a).

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-