MAP

Ilustračná snímka Ilustračná snímka 

Teologické aspekty Jubilea (10): Ikony a rukopisy

Prinášame ďalšiu časť cyklu, ktorú pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News pripravil gréckokatolícky kňaz, archimandrita, o. Jaroslav Lajčiak, z Dikastéria pre východné cirkvi.
o. Lajčiak - Ikony a rukopisy

Milí poslucháči,

srdečne vás všetkých pozdravujem a prajem príjemné počúvanie Rubriky východných Cirkví Vatikánskeho rozhlasu v týchto horúcich augustových dňoch. Dnes si povieme niečo bližšie o prítomnosti cenných ikon a rukopisov na území Ríma. 

Zatiaľ čo v 4. storočí bola úcta veriacich zameraná hlavne na kríž a relikvie, v nasledujúcom storočí sa v Ríme i v celom kresťanskom svete rozšírila úcta k ikonám. Tie boli vyvážané zo svätých miest Palestíny, ako o tom svedčí drevená schránka na relikvie zo Svätej zeme, uchovávaná vo Vatikánskej apoštolskej knižnici, na ktorej veku sú namaľované scény zo života Krista. V Ríme, v prostredí silne ovplyvnenom gréckou kultúrou, je používanie ikon doložené už od dávnych čias a zachovalo sa z nich ešte mnoho exemplárov. Tieto rímske ikony sú maľované enkaustikou na drevených doskách, podobne ako ich súčasné náprotivky uchovávané v kláštore sv. Kataríny na vrchu Sinaj.

Mnohým obrazom sa pripisuje zázračný pôvod, čo dokazuje, že boli predmetom osobitného kultu. Najznámejší bol obraz Spasiteľa uchovávaný v Sancta Sanctorum, teda v pápežskej kaplnke Lateránskeho paláca, nazývaný „Acheropita“ – doslova „nevytvorený ľudskou rukou“. Dodnes je veľmi obdivovanou ikonou, uctievanou veriacimi v nám známej kaplnke Svätých schodov, ktoré dala preniesť z Jeruzalema do Ríma sv. Helena, matka cisára Konštantína. Po neľahkom výstupe po kolenách sa zrak veriaceho na vrchole schodov upiera na Krista zobrazeného na tejto ikone.

Ďalšou acheropitou ikonou Krista, spojenou s obrazom z Edessy (dnešnej Urfy), je tá, ktorá bola kedysi uctievaná v kostole S. Silvestro in Capite a ktorá sa dnes nachádza v Pápežskej sakristii vo Vatikáne. Raz do roka je vystavená k verejnej úcte v Bazilike sv. Petra.

Tieto dve ikony Krista patria bezpochyby medzi najvzácnejšie a najhodnotnejšie nielen pre kresťanský Východ, ale aj pre celý svet.

Popri ikonách Krista boli za „acheropité“, teda „nevytvorené ľudskou rukou“, považované aj niektoré mariánske ikony, ktoré sa dodnes uctievajú v Ríme. Najznámejšou je obraz Panny Márie Odighitrie, nazývaný aj ikonou svätého Lukáša, pretože sa pripisuje evanjelistovi Lukášovi. Na ňom Mária drží dieťa v ľavej ruke. Medzi najvýznamnejšie obrazy uchovávané v rímskych kostoloch patrí ikona v chráme S. Francesca Romana (na Rímskom fóre). Pochádza zo S. Maria Antiqua, kostola gréckej diakónie v Ríme. Zachovaný exemplár predstavuje Pannu Máriu Dexiokratousu, ktorá drží dieťa na pravom ramene; je to jemné dielo, ktorého štýl kladie dôraz na čaro hlbokého pohľadu veľkých modrých očí. Ide o slávnu Imago antiqua, ktorej datovanie do 6. storočia z nej robí snáď najstaršiu ikonu Panny Márie. Panna Odighitria z Pantheonu bola pravdepodobne vytvorená v roku 609, keď bol staroveký chrám premenený na kostol S. Maria ad Martyres (Matky mučeníkov). „Madona, ktorá sa prihovára“, dnes uchovávaná v kostole S. Maria del Rosario (Ružencovej Panny Márie), pravdepodobne sýrsko-palestínskeho pôvodu, je datovaná do 7. storočia. Nadväzuje na obraz Panny Márie známej ako Hagiosoritissa, uctievanej v Konštantínopole.

Ďalšou veľmi známou ikonou Bohorodičky je ikona v bazilike Santa Maria in Trastevere – Madonna della Clemenza (Matka milosrdenstva), sediaca v majestáte s dieťaťom na kolenách (8. storočie), zobrazená s korunou na hlave.

Asi najznámejšou ikonou v Ríme je ikona Panny Márie Salus populi romani, ktorú si osobitne obľúbil pápež František a ktorá je uchovávaná v bazilike Santa Maria Maggiore. Napriek viacerým reštaurátorským zásahom v 12. a 13. storočí je v ľudovej tradícii spájaná s rukou svätého Lukáša. Mnohé z týchto ikon boli neskôr v stredoveku kopírované a uctievané v kostoloch v Ríme i v celom Laziu.

Jedna z miestností Pinakotéky Vatikánskych múzeí ponúka pozoruhodnú zbierku gréckych, krétskych, benátsko-krétskych, ruských a rôznych balkánskych ikon, niektorých vo vysokej umeleckej kvalite. Spolu s početnými gréckymi a orientálnymi rukopismi z Vatikánskej apoštolskej knižnice, ako aj predmetmi z múzea a pokladnice svätého Petra tvoria vzácne pamiatky byzantského a východného kresťanstva, ktoré pápeži počas storočí starostlivo uchovávali a rozširovali. Väčšinou ide o dary, ktoré prišli do Ríma.

Okrem ikon uchováva toto večné mesto aj obrovský knižný fond. Grécky a orientálny bibliografický fond Vatikánu prevyšuje dokonca aj ikonografický fond, pokiaľ ide o vzácnosť, množstvo i význam. Súčasná Vatikánska apoštolská knižnica vznikla za pápeža Mikuláša V. okolo roku 1450 a bola právne založená pápežom Sixtom IV. v roku 1475. Jadro gréckej zbierky tvoria autentické dokumenty Druhého nicejského koncilu v gréčtine spolu s latinskou verziou, ktoré pápež Hadrián I. (771 – 795) zabezpečil pre starú lateránsku knižnicu. Ďalšie grécke rukopisy prišli do Ríma vďaka byzantským klerikom a mníchom, ktorí ich zachránili pred ikonoklastickou zúrivosťou. Za viac ako päť storočí svojej existencie Vatikánska knižnica nazhromaždila tisíce rukopisov pochádzajúcich zo všetkých cirkví kresťanského Východu. Pápeži od Mikuláša V. cez Kalixta III. a Sixta IV. až po Pia XI. nakupovali tlačené zväzky, rukopisy, listy a rôzne dokumenty o dejinách východných Cirkví. Spomeniem aspoň niektoré z najznámejších rukopisov:

Významné grécke rukopisy:

·         Papyrus Bodmer VIII. Desať listov tohto papyrusového kódexu, kopírovaného v Egypte v 3. storočí, obsahuje dva listy svätého Petra z Nového zákona – najstaršie zachované svedectvá.

·         Vatikánsky grécky 1209, z prvej polovice 5. storočia. Známy ako „kódex B“ alebo „vatikánsky kódex“ Biblie, je jednou z najstarších kompletných gréckych Biblií. Bol skopírovaný v polovici 4. storočia v Egypte (Alexandria?) alebo v Cézarei v Palestíne. V druhom prípade by mohlo ísť o jednu z 50 Biblií, ktoré dal cisár Konštantín vyhotoviť pre biskupa Eusébia z Cézarey.

·         Barberiniano greco 336, pochádzajúci z Kalábrie a datovaný do 8. storočia. Dokument mimoriadneho významu pre poznanie dejín byzantskej liturgie.

·         Vaticano greco 1613 (koniec 10. storočia). Slávny Menologion Bazila II. s nádhernými miniatúrami.

Okrem týchto sú vo Vatikánskej knižnici uchovávané aj rukopisy sýrske, arabské, etiópske, koptské, arménske a iné.

A to je na dnes všetko. V nasledujúcej časti si povieme niečo o východných pamiatkach Ríma v druhom tisícročí.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

25 augusta 2025, 10:41