杏MAP导航

Milí posluchá膷i,

srde膷ne vás v拧etkých pozdravujem a prajem príjemné po膷úvanie Rubriky východných Cirkví Vatikánskeho rozhlasu v týchto horúcich augustových d艌och. Dnes si povieme nie膷o bli啪拧ie o prítomnosti cenných ikon a rukopisov na území Ríma. 

Zatia木 膷o v 4. storo膷í bola úcta veriacich zameraná hlavne na krí啪 a relikvie, v nasledujúcom storo膷í sa v Ríme i v celom kres钮anskom svete roz拧írila úcta k ikonám. Tie boli vyvá啪ané zo svätých miest Palestíny, ako o tom sved膷í drevená schránka na relikvie zo Svätej zeme, uchovávaná vo Vatikánskej apo拧tolskej kni啪nici, na ktorej veku sú nama木ované scény zo 啪ivota Krista. V Ríme, v prostredí silne ovplyvnenom gréckou kultúrou, je pou啪ívanie ikon dolo啪ené u啪 od dávnych 膷ias a zachovalo sa z nich e拧te mnoho exemplárov. Tieto rímske ikony sú ma木ované enkaustikou na drevených doskách, podobne ako ich sú膷asné náprotivky uchovávané v klá拧tore sv. Kataríny na vrchu Sinaj.

Mnohým obrazom sa pripisuje zázra膷ný pôvod, 膷o dokazuje, 啪e boli predmetom osobitného kultu. Najznámej拧í bol obraz Spasite木a uchovávaný v Sancta Sanctorum, teda v pápe啪skej kaplnke Lateránskeho paláca, nazývaný 鈥濧cheropita鈥� 鈥� doslova 鈥瀗evytvorený 木udskou rukou鈥�. Dodnes je ve木mi obdivovanou ikonou, uctievanou veriacimi v nám známej kaplnke Svätých schodov, ktoré dala prenies钮 z Jeruzalema do Ríma sv. Helena, matka cisára Kon拧tantína. Po ne木ahkom výstupe po kolenách sa zrak veriaceho na vrchole schodov upiera na Krista zobrazeného na tejto ikone.

膸al拧ou acheropitou ikonou Krista, spojenou s obrazom z Edessy (dne拧nej Urfy), je tá, ktorá bola kedysi uctievaná v kostole S. Silvestro in Capite a ktorá sa dnes nachádza v Pápe啪skej sakristii vo Vatikáne. Raz do roka je vystavená k verejnej úcte v Bazilike sv. Petra.

Tieto dve ikony Krista patria bezpochyby medzi najvzácnej拧ie a najhodnotnej拧ie nielen pre kres钮anský Východ, ale aj pre celý svet.

Popri ikonách Krista boli za 鈥瀉cheropité鈥�, teda 鈥瀗evytvorené 木udskou rukou鈥�, pova啪ované aj niektoré mariánske ikony, ktoré sa dodnes uctievajú v Ríme. Najznámej拧ou je obraz Panny Márie Odighitrie, nazývaný aj ikonou svätého Luká拧a, preto啪e sa pripisuje evanjelistovi Luká拧ovi. Na 艌om Mária dr啪í die钮a v 木avej ruke. Medzi najvýznamnej拧ie obrazy uchovávané v rímskych kostoloch patrí ikona v chráme S. Francesca Romana (na Rímskom fóre). Pochádza zo S. Maria Antiqua, kostola gréckej diakónie v Ríme. Zachovaný exemplár predstavuje Pannu Máriu Dexiokratousu, ktorá dr啪í die钮a na pravom ramene; je to jemné dielo, ktorého 拧týl kladie dôraz na 膷aro hlbokého poh木adu ve木kých modrých o膷í. Ide o slávnu Imago antiqua, ktorej datovanie do 6. storo膷ia z nej robí sná膹 najstar拧iu ikonu Panny Márie. Panna Odighitria z Pantheonu bola pravdepodobne vytvorená v roku 609, ke膹 bol staroveký chrám premenený na kostol S. Maria ad Martyres (Matky mu膷eníkov). 鈥濵adona, ktorá sa prihovára鈥�, dnes uchovávaná v kostole S. Maria del Rosario (Ru啪encovej Panny Márie), pravdepodobne sýrsko-palestínskeho pôvodu, je datovaná do 7. storo膷ia. Nadväzuje na obraz Panny Márie známej ako Hagiosoritissa, uctievanej v Kon拧tantínopole.

膸al拧ou ve木mi známou ikonou Bohorodi膷ky je ikona v bazilike Santa Maria in Trastevere 鈥� Madonna della Clemenza (Matka milosrdenstva), sediaca v majestáte s die钮a钮om na kolenách (8. storo膷ie), zobrazená s korunou na hlave.

Asi najznámej拧ou ikonou v Ríme je ikona Panny Márie Salus populi romani, ktorú si osobitne ob木úbil pápe啪 Franti拧ek a ktorá je uchovávaná v bazilike Santa Maria Maggiore. Napriek viacerým re拧taurátorským zásahom v 12. a 13. storo膷í je v 木udovej tradícii spájaná s rukou svätého Luká拧a. Mnohé z týchto ikon boli neskôr v stredoveku kopírované a uctievané v kostoloch v Ríme i v celom Laziu.

Jedna z miestností Pinakotéky Vatikánskych múzeí ponúka pozoruhodnú zbierku gréckych, krétskych, benátsko-krétskych, ruských a rôznych balkánskych ikon, niektorých vo vysokej umeleckej kvalite. Spolu s po膷etnými gréckymi a orientálnymi rukopismi z Vatikánskej apo拧tolskej kni啪nice, ako aj predmetmi z múzea a pokladnice svätého Petra tvoria vzácne pamiatky byzantského a východného kres钮anstva, ktoré pápe啪i po膷as storo膷í starostlivo uchovávali a roz拧irovali. Vä膷拧inou ide o dary, ktoré pri拧li do Ríma.

Okrem ikon uchováva toto ve膷né mesto aj obrovský kni啪ný fond. Grécky a orientálny bibliografický fond Vatikánu prevy拧uje dokonca aj ikonografický fond, pokia木 ide o vzácnos钮, mno啪stvo i význam. Sú膷asná Vatikánska apo拧tolská kni啪nica vznikla za pápe啪a Mikulá拧a V. okolo roku 1450 a bola právne zalo啪ená pápe啪om Sixtom IV. v roku 1475. Jadro gréckej zbierky tvoria autentické dokumenty Druhého nicejského koncilu v gré膷tine spolu s latinskou verziou, ktoré pápe啪 Hadrián I. (771 鈥� 795) zabezpe膷il pre starú lateránsku kni啪nicu. 膸al拧ie grécke rukopisy pri拧li do Ríma v膹aka byzantským klerikom a mníchom, ktorí ich zachránili pred ikonoklastickou zúrivos钮ou. Za viac ako pä钮 storo膷í svojej existencie Vatikánska kni啪nica nazhroma啪dila tisíce rukopisov pochádzajúcich zo v拧etkých cirkví kres钮anského Východu. Pápe啪i od Mikulá拧a V. cez Kalixta III. a Sixta IV. a啪 po Pia XI. nakupovali tla膷ené zväzky, rukopisy, listy a rôzne dokumenty o dejinách východných Cirkví. Spomeniem aspo艌 niektoré z najznámej拧ích rukopisov:

Významné grécke rukopisy:

·         Papyrus Bodmer VIII. Desa钮 listov tohto papyrusového kódexu, kopírovaného v Egypte v 3. storo膷í, obsahuje dva listy svätého Petra z Nového zákona 鈥� najstar拧ie zachované svedectvá.

·         Vatikánsky grécky 1209, z prvej polovice 5. storo膷ia. Známy ako 鈥瀔ódex B鈥� alebo 鈥瀡atikánsky kódex鈥� Biblie, je jednou z najstar拧ích kompletných gréckych Biblií. Bol skopírovaný v polovici 4. storo膷ia v Egypte (Alexandria?) alebo v Cézarei v Palestíne. V druhom prípade by mohlo ís钮 o jednu z 50 Biblií, ktoré dal cisár Kon拧tantín vyhotovi钮 pre biskupa Eusébia z Cézarey.

·         Barberiniano greco 336, pochádzajúci z Kalábrie a datovaný do 8. storo膷ia. Dokument mimoriadneho významu pre poznanie dejín byzantskej liturgie.

·         Vaticano greco 1613 (koniec 10. storo膷ia). Slávny Menologion Bazila II. s nádhernými miniatúrami.

Okrem týchto sú vo Vatikánskej kni啪nici uchovávané aj rukopisy sýrske, arabské, etiópske, koptské, arménske a iné.

A to je na dnes v拧etko. V nasledujúcej 膷asti si povieme nie膷o o východných pamiatkach Ríma v druhom tisícro膷í.