杏MAP导航

Milí posluchá?i,

v tomto prázdninovom ?ase sa v na?ich potulkách po Ríme budeme venova? umeleckému dedi?stvu v podobe fresiek. Hoci sa v Ríme východný, resp. byzantský vplyv prejavil u? v 5. storo?í, ako o tom sved?ia mozaiky na triumfálnom oblúku Baziliky Santa Maria Maggiore, medzi koncom 6. a 8. storo?ím tento vplyv ?oraz výraznej?ie rástol a prejavoval sa najmä v objavovaní nových ikonografických typov s obrazmi zodpovedajúcimi rímskej tradícii. Tento jav bol spôsobený vysokým po?tom gréckych pápe?ov a prílevom gréckych a orientálnych obyvate?ov do Ve?ného mesta.

Prostredníctvom exarchátu v Ravenne sa v ?ase Justiniána orientálne umenie ?oraz viac presadzovalo v Ríme. Nielen Taliansko, ale celý Západ bol do istej miery ovplyvnený odrazom byzantskej slávy. Na druhej strane kres?anský Východ bol takmer nútený ovplyvňova? Západ v dôsledku tlaku Arabov v 7. storo?í a neskôr po?as ikonoklazmu v 8. storo?í. Tento vplyv pokra?oval aj v 9. a? 11. storo?í. Bolo to obdobie, ke? grécka a orientálna komunita v Ríme neustále rástla. Najstar?ia správa, ktorá s istotou potvrdzuje existenciu orientálnych klá?torov v Ríme, pochádza z roku 649, ako sme si spomínali v predchádzajúcej ?asti. V polovici 7. storo?ia ich muselo by? najmenej tri, z ktorých jeden sa nachádzal na mieste mu?eníctva svätého Pavla. Po?as ikonoklastického prenasledovania v 8. a 9. storo?í ich po?et na?alej rástol.

Dnes k najvýznamnej?ím patrí Bazilika sv. Sávu. Najpravdepodobnej?ia hypotéza hovorí, ?e v Klá?tore sv. Sávu sa okolo polovice 7. storo?ia usadila skupina mníchov pochádzajúcich z ?novej laury“ rovnakého mena, ktorá existovala – a dodnes existuje – na kopcoch Judey. Na tomto mieste u? klá?tor stál prinajmen?om od ?ias svätého Gregora Ve?kého. Klá?tor sv. Sávu dlhý ?as závisel od klá?tora Studitov v Kon?tantínopole. Jeden z jeho opátov, Gregor z Agrigenta, bol v roku 787 vyslancom Svätej stolice na druhom nicejskom koncile, kde sa na vyvrátenie ikonoklastických názorov a na podporu kultu obrazov citovali rímske mozaiky z Baziliky Santa Maria Maggiore.

Prvý malý chrám východných mníchov bol celý vyzdobený freskami in?pirovanými výlu?ne sýrsko-palestínskou kultúrou, s nápismi v gré?tine a latin?ine, zatia? ?o v druhom chráme (9. – 10. storo?ie), ktorý postavili tí istí grécki mnísi, boli zjavné architektonické úpravy prispôsobené rituálnym po?iadavkám východnej liturgie. Zo starobylého oratória sa zachovalo nieko?ko krásnych hláv svätých z po?iatku 8. storo?ia, zatia? ?o koncom toho istého storo?ia vznikli dva ve?ké christologické výjavy (uzdravenie ochrnutého a svätý Peter zachránený z vôd), ktoré vynikajú jemnos?ou prevedenia a vyvá?enou kompozíciou, zrejme pod?a kvalifikovaných východných vzorov, ako potvrdzujú grécke didaktické nápisy. Mimoriadne pôsobivá je skupina s hlavami mníchov svätého Sávu, ktorú mo?no spája? s prechodom od východných mníchov k benediktínom v priebehu 10. storo?ia.

Po?as obdobia prenasledovania zo strany ikonoklastických cisárov sa v Ríme ?oraz viac presadzoval grécky a orientálny vplyv. Od 7. do 9. storo?ia viacerí pápe?i nádherne vyzdobili freskami chrám S. Maria Antiqua na Rímskom fóre, ktorý nav?tevovali Gréci a iní orientálni veriaci. Rôzni maliari, pravdepodobne byzantského pôvodu, tu pôsobili v ?ase, ke? ikonoklastická kontroverzia vrcholila. Východný pôvod ?i vplyv viacerých z týchto ikon na stenách je zrejmý, najmä pri sérii fresiek zo 7. a 8. storo?ia s gréckymi popismi.

Chrám S. Maria Antiqua, celý vyzdobený umením hlboko zakoreneným v starovekej Sýrii, ponúkal pútnikom na uctievanie obraz Matky Bo?ej sediacej na tróne v majestáte, u?ite?ov a mu?eníkov Východu i Západu, ako odpove? rímskej cirkvi na ikonoklastických cisárov. Pre Grékov, ktorí v ?ase arabských invázií emigrovali do Ríma – a ktorých u? v 7. storo?í bolo ve?a, a e?te viac po?as ikonoklastických prenasledovaní – bola táto úcta k ich svätým zdrojom útechy a nádeje. Preto je ve?mi pravdepodobné, ?e kult alexandrijských svätých uzdravovate?ov Kýra a Jána bol v Ríme zavedený u? v 7. storo?í, teda v období silného východného vplyvu. Obaja egyptskí svätci sa objavujú na jednej z fresiek v tomto chráme z ?ias pápe?a Jána VII. (8. storo?ie).

V tomto kontexte sú vyzdvihované postavy Krista, Matky Bo?ej a svätých, ktorých obrazy boli práve v tom ?ase ni?ené ikonoklastami v Byzancii. Vidíme tu dlhé rady svätých po bokoch Krista sediaceho na tróne, svätcov rímskej a východnej cirkvi s gréckymi nápismi, rímskych i východných mu?eníkov, asketických majstrov ako Eutymios ?i svätý Sáva, uctievaný v klá?tore svojho mena. Tieto fresky, vytvorené za pontifikátu posledného gréckeho pápe?a Zachariá?a, zhroma??ujú svätých Východu i Západu v jednej úcte. Pápe? Pavol I. dal vyzdobi? apsidu obrovskou postavou Krista Pantokratora. Z rovnakého obdobia pravdepodobne pochádza aj freska vo výklenku zobrazujúca tri matky (Máriu, Annu a Al?betu), ?o je nezvy?ajná téma so sýrskym a arménskym pôvodom.

Východná ?tvr? Ríma, najmä okolo kostola S. Maria in Cosmedin, ako aj niektoré sviatky prevzaté z byzantskej liturgie, sved?ia o silnej helenizácii mesta. Pápe? Zachariá?, posledný z gréckych a sýrskych pápe?ov 7. a 8. storo?ia, dokonale ovládal taliansku a byzantskú gré?tinu. Sna?il sa nájs? most medzi latinským a gréckym svetom. Prelo?il Dialógy sv. Gregora Ve?kého do gré?tiny, ?o sa stalo bestsellerom a prispelo k ?íreniu spirituality sv. Benedikta a talianskych svätcov na Východ.

V 9. storo?í, ke? pápe? Lev Arménsky (813) obnovil prenasledovanie obrazov, sa na pápe?a obrátil sv. Teodor Studita. Rímsky pápe? vtedy opä? prijal ve?ký po?et východných mníchov. Pápe? Paschalius I. pre nich zalo?il klá?tor pri bazilike sv. Praxedy.

Tri kostoly, ktoré tento pápe? medzi rokmi 817 – 824 prestaval a vyzdobil – S. Maria in Domnica na Celiu, S. Prassede na Esquilíne a S. Cecilia v Trastevere – si dodnes zachovali ú?asné mozaiky. V S. Maria in Domnica je vplyv Východu zrejmý nielen v liturgickej architektúre s tromi apsidami, ale najmä v mozaike v hlavnej apside: Theotokos – Matka Bo?ia – po prvý raz v Ríme zobrazená v apside ako ikona vtelenia a Cirkvi, sediaca na tróne s Die?a?om na prsiach, obklopená anjelmi.

Mozaika v apside odrá?a nové ikonografické programy vzniknuté v Byzancii koncom 9. storo?ia po druhom nicejskom koncile (787). V hornom páse triumfálneho oblúka sedí Kristus na nebeskej dúhe obklopený dvanástimi apo?tolmi a anjelmi.

Zobrazenie nebeského Jeruzalema v bazilike sv. Praxedy nápadne pripomína grécke rukopisy z tej istej doby. Kaplnka sv. Zenóna v tejto bazilike je plná ?iarivých mozaík na zlatom pozadí: Deésis (ve?ká prosba), Premenenie, Anastasis (zostúpenie do podsvetia) – v?etky tieto výjavy prepájajú túto malú kaplnku s Orientom. Rimania ju nazývali ?rajská záhrada“.

Mozaikový cyklus baziliky sv. Praxedy patrí medzi najvýznamnej?ie v rímskom umení 9. storo?ia. V bazilike sv. Cecílie orientálny vplyv nazna?ovala aj architektúra s bo?nými galériami (dnes u? neexistujúcimi). Teofánia v apside bola adaptáciou star?ej kompozície zo 6. storo?ia z baziliky sv. Kozmu a Damiána, no bola spracovaná abstraktnej?ie a v menej jasných farbách. Kristus tu u? nerobí gesto privítania, ale ?ehná v gréckom ?týle.

Pápe? Paschalius sa pri realizácii týchto diel pravdepodobne opieral o zmie?anú – grécku a rímsku – pracovnú silu, no byzantský vplyv je neprehliadnute?ný. Vplyv kres?anského Východu, najmä v Ríme, bol podstatnou sú?as?ou vývoja sakrálneho umenia stredoveku.

A to je na dnes v?etko, milí posluchá?i. V najbli??ej augustovej ?asti si povieme nie?o o východných ikonách a ich prítomnosti v Ríme.