杏MAP导航

Milí posluchá膷i,

v tomto prázdninovom 膷ase sa v na拧ich potulkách po Ríme budeme venova钮 umeleckému dedi膷stvu v podobe fresiek. Hoci sa v Ríme východný, resp. byzantský vplyv prejavil u啪 v 5. storo膷í, ako o tom sved膷ia mozaiky na triumfálnom oblúku Baziliky Santa Maria Maggiore, medzi koncom 6. a 8. storo膷ím tento vplyv 膷oraz výraznej拧ie rástol a prejavoval sa najmä v objavovaní nových ikonografických typov s obrazmi zodpovedajúcimi rímskej tradícii. Tento jav bol spôsobený vysokým po膷tom gréckych pápe啪ov a prílevom gréckych a orientálnych obyvate木ov do Ve膷ného mesta.

Prostredníctvom exarchátu v Ravenne sa v 膷ase Justiniána orientálne umenie 膷oraz viac presadzovalo v Ríme. Nielen Taliansko, ale celý Západ bol do istej miery ovplyvnený odrazom byzantskej slávy. Na druhej strane kres钮anský Východ bol takmer nútený ovplyv艌ova钮 Západ v dôsledku tlaku Arabov v 7. storo膷í a neskôr po膷as ikonoklazmu v 8. storo膷í. Tento vplyv pokra膷oval aj v 9. a啪 11. storo膷í. Bolo to obdobie, ke膹 grécka a orientálna komunita v Ríme neustále rástla. Najstar拧ia správa, ktorá s istotou potvrdzuje existenciu orientálnych klá拧torov v Ríme, pochádza z roku 649, ako sme si spomínali v predchádzajúcej 膷asti. V polovici 7. storo膷ia ich muselo by钮 najmenej tri, z ktorých jeden sa nachádzal na mieste mu膷eníctva svätého Pavla. Po膷as ikonoklastického prenasledovania v 8. a 9. storo膷í ich po膷et na膹alej rástol.

Dnes k najvýznamnej拧ím patrí Bazilika sv. Sávu. Najpravdepodobnej拧ia hypotéza hovorí, 啪e v Klá拧tore sv. Sávu sa okolo polovice 7. storo膷ia usadila skupina mníchov pochádzajúcich z 鈥瀗ovej laury鈥� rovnakého mena, ktorá existovala 鈥� a dodnes existuje 鈥� na kopcoch Judey. Na tomto mieste u啪 klá拧tor stál prinajmen拧om od 膷ias svätého Gregora Ve木kého. Klá拧tor sv. Sávu dlhý 膷as závisel od klá拧tora Studitov v Kon拧tantínopole. Jeden z jeho opátov, Gregor z Agrigenta, bol v roku 787 vyslancom Svätej stolice na druhom nicejskom koncile, kde sa na vyvrátenie ikonoklastických názorov a na podporu kultu obrazov citovali rímske mozaiky z Baziliky Santa Maria Maggiore.

Prvý malý chrám východných mníchov bol celý vyzdobený freskami in拧pirovanými výlu膷ne sýrsko-palestínskou kultúrou, s nápismi v gré膷tine a latin膷ine, zatia木 膷o v druhom chráme (9. 鈥� 10. storo膷ie), ktorý postavili tí istí grécki mnísi, boli zjavné architektonické úpravy prispôsobené rituálnym po啪iadavkám východnej liturgie. Zo starobylého oratória sa zachovalo nieko木ko krásnych hláv svätých z po膷iatku 8. storo膷ia, zatia木 膷o koncom toho istého storo膷ia vznikli dva ve木ké christologické výjavy (uzdravenie ochrnutého a svätý Peter zachránený z vôd), ktoré vynikajú jemnos钮ou prevedenia a vyvá啪enou kompozíciou, zrejme pod木a kvalifikovaných východných vzorov, ako potvrdzujú grécke didaktické nápisy. Mimoriadne pôsobivá je skupina s hlavami mníchov svätého Sávu, ktorú mo啪no spája钮 s prechodom od východných mníchov k benediktínom v priebehu 10. storo膷ia.

Po膷as obdobia prenasledovania zo strany ikonoklastických cisárov sa v Ríme 膷oraz viac presadzoval grécky a orientálny vplyv. Od 7. do 9. storo膷ia viacerí pápe啪i nádherne vyzdobili freskami chrám S. Maria Antiqua na Rímskom fóre, ktorý nav拧tevovali Gréci a iní orientálni veriaci. Rôzni maliari, pravdepodobne byzantského pôvodu, tu pôsobili v 膷ase, ke膹 ikonoklastická kontroverzia vrcholila. Východný pôvod 膷i vplyv viacerých z týchto ikon na stenách je zrejmý, najmä pri sérii fresiek zo 7. a 8. storo膷ia s gréckymi popismi.

Chrám S. Maria Antiqua, celý vyzdobený umením hlboko zakoreneným v starovekej Sýrii, ponúkal pútnikom na uctievanie obraz Matky Bo啪ej sediacej na tróne v majestáte, u膷ite木ov a mu膷eníkov Východu i Západu, ako odpove膹 rímskej cirkvi na ikonoklastických cisárov. Pre Grékov, ktorí v 膷ase arabských invázií emigrovali do Ríma 鈥� a ktorých u啪 v 7. storo膷í bolo ve木a, a e拧te viac po膷as ikonoklastických prenasledovaní 鈥� bola táto úcta k ich svätým zdrojom útechy a nádeje. Preto je ve木mi pravdepodobné, 啪e kult alexandrijských svätých uzdravovate木ov Kýra a Jána bol v Ríme zavedený u啪 v 7. storo膷í, teda v období silného východného vplyvu. Obaja egyptskí svätci sa objavujú na jednej z fresiek v tomto chráme z 膷ias pápe啪a Jána VII. (8. storo膷ie).

V tomto kontexte sú vyzdvihované postavy Krista, Matky Bo啪ej a svätých, ktorých obrazy boli práve v tom 膷ase ni膷ené ikonoklastami v Byzancii. Vidíme tu dlhé rady svätých po bokoch Krista sediaceho na tróne, svätcov rímskej a východnej cirkvi s gréckymi nápismi, rímskych i východných mu膷eníkov, asketických majstrov ako Eutymios 膷i svätý Sáva, uctievaný v klá拧tore svojho mena. Tieto fresky, vytvorené za pontifikátu posledného gréckeho pápe啪a Zachariá拧a, zhroma啪膹ujú svätých Východu i Západu v jednej úcte. Pápe啪 Pavol I. dal vyzdobi钮 apsidu obrovskou postavou Krista Pantokratora. Z rovnakého obdobia pravdepodobne pochádza aj freska vo výklenku zobrazujúca tri matky (Máriu, Annu a Al啪betu), 膷o je nezvy膷ajná téma so sýrskym a arménskym pôvodom.

Východná 拧tvr钮 Ríma, najmä okolo kostola S. Maria in Cosmedin, ako aj niektoré sviatky prevzaté z byzantskej liturgie, sved膷ia o silnej helenizácii mesta. Pápe啪 Zachariá拧, posledný z gréckych a sýrskych pápe啪ov 7. a 8. storo膷ia, dokonale ovládal taliansku a byzantskú gré膷tinu. Sna啪il sa nájs钮 most medzi latinským a gréckym svetom. Prelo啪il Dialógy sv. Gregora Ve木kého do gré膷tiny, 膷o sa stalo bestsellerom a prispelo k 拧íreniu spirituality sv. Benedikta a talianskych svätcov na Východ.

V 9. storo膷í, ke膹 pápe啪 Lev Arménsky (813) obnovil prenasledovanie obrazov, sa na pápe啪a obrátil sv. Teodor Studita. Rímsky pápe啪 vtedy opä钮 prijal ve木ký po膷et východných mníchov. Pápe啪 Paschalius I. pre nich zalo啪il klá拧tor pri bazilike sv. Praxedy.

Tri kostoly, ktoré tento pápe啪 medzi rokmi 817 鈥� 824 prestaval a vyzdobil 鈥� S. Maria in Domnica na Celiu, S. Prassede na Esquilíne a S. Cecilia v Trastevere 鈥� si dodnes zachovali ú啪asné mozaiky. V S. Maria in Domnica je vplyv Východu zrejmý nielen v liturgickej architektúre s tromi apsidami, ale najmä v mozaike v hlavnej apside: Theotokos 鈥� Matka Bo啪ia 鈥� po prvý raz v Ríme zobrazená v apside ako ikona vtelenia a Cirkvi, sediaca na tróne s Die钮a钮om na prsiach, obklopená anjelmi.

Mozaika v apside odrá啪a nové ikonografické programy vzniknuté v Byzancii koncom 9. storo膷ia po druhom nicejskom koncile (787). V hornom páse triumfálneho oblúka sedí Kristus na nebeskej dúhe obklopený dvanástimi apo拧tolmi a anjelmi.

Zobrazenie nebeského Jeruzalema v bazilike sv. Praxedy nápadne pripomína grécke rukopisy z tej istej doby. Kaplnka sv. Zenóna v tejto bazilike je plná 啪iarivých mozaík na zlatom pozadí: Deésis (ve木ká prosba), Premenenie, Anastasis (zostúpenie do podsvetia) 鈥� v拧etky tieto výjavy prepájajú túto malú kaplnku s Orientom. Rimania ju nazývali 鈥瀝ajská záhrada鈥�.

Mozaikový cyklus baziliky sv. Praxedy patrí medzi najvýznamnej拧ie v rímskom umení 9. storo膷ia. V bazilike sv. Cecílie orientálny vplyv nazna膷ovala aj architektúra s bo膷nými galériami (dnes u啪 neexistujúcimi). Teofánia v apside bola adaptáciou star拧ej kompozície zo 6. storo膷ia z baziliky sv. Kozmu a Damiána, no bola spracovaná abstraktnej拧ie a v menej jasných farbách. Kristus tu u啪 nerobí gesto privítania, ale 啪ehná v gréckom 拧týle.

Pápe啪 Paschalius sa pri realizácii týchto diel pravdepodobne opieral o zmie拧anú 鈥� grécku a rímsku 鈥� pracovnú silu, no byzantský vplyv je neprehliadnute木ný. Vplyv kres钮anského Východu, najmä v Ríme, bol podstatnou sú膷as钮ou vývoja sakrálneho umenia stredoveku.

A to je na dnes v拧etko, milí posluchá膷i. V najbli啪拧ej augustovej 膷asti si povieme nie膷o o východných ikonách a ich prítomnosti v Ríme.