杏MAP导航

Milí posluchá?i,

srde?ne vás v?etkých pozdravujem a prajem príjemné po?úvanie Rubriky východných Cirkví Vatikánskeho rozhlasu v týchto horúcich augustových dňoch. Dnes si povieme nie?o bli??ie o prítomnosti cenných ikon a rukopisov na území Ríma. 

Zatia? ?o v 4. storo?í bola úcta veriacich zameraná hlavne na krí? a relikvie, v nasledujúcom storo?í sa v Ríme i v celom kres?anskom svete roz?írila úcta k ikonám. Tie boli vyvá?ané zo svätých miest Palestíny, ako o tom sved?í drevená schránka na relikvie zo Svätej zeme, uchovávaná vo Vatikánskej apo?tolskej kni?nici, na ktorej veku sú nama?ované scény zo ?ivota Krista. V Ríme, v prostredí silne ovplyvnenom gréckou kultúrou, je pou?ívanie ikon dolo?ené u? od dávnych ?ias a zachovalo sa z nich e?te mnoho exemplárov. Tieto rímske ikony sú ma?ované enkaustikou na drevených doskách, podobne ako ich sú?asné náprotivky uchovávané v klá?tore sv. Kataríny na vrchu Sinaj.

Mnohým obrazom sa pripisuje zázra?ný pôvod, ?o dokazuje, ?e boli predmetom osobitného kultu. Najznámej?í bol obraz Spasite?a uchovávaný v Sancta Sanctorum, teda v pápe?skej kaplnke Lateránskeho paláca, nazývaný ?Acheropita“ – doslova ?nevytvorený ?udskou rukou“. Dodnes je ve?mi obdivovanou ikonou, uctievanou veriacimi v nám známej kaplnke Svätých schodov, ktoré dala prenies? z Jeruzalema do Ríma sv. Helena, matka cisára Kon?tantína. Po ne?ahkom výstupe po kolenách sa zrak veriaceho na vrchole schodov upiera na Krista zobrazeného na tejto ikone.

?al?ou acheropitou ikonou Krista, spojenou s obrazom z Edessy (dne?nej Urfy), je tá, ktorá bola kedysi uctievaná v kostole S. Silvestro in Capite a ktorá sa dnes nachádza v Pápe?skej sakristii vo Vatikáne. Raz do roka je vystavená k verejnej úcte v Bazilike sv. Petra.

Tieto dve ikony Krista patria bezpochyby medzi najvzácnej?ie a najhodnotnej?ie nielen pre kres?anský Východ, ale aj pre celý svet.

Popri ikonách Krista boli za ?acheropité“, teda ?nevytvorené ?udskou rukou“, pova?ované aj niektoré mariánske ikony, ktoré sa dodnes uctievajú v Ríme. Najznámej?ou je obraz Panny Márie Odighitrie, nazývaný aj ikonou svätého Luká?a, preto?e sa pripisuje evanjelistovi Luká?ovi. Na ňom Mária dr?í die?a v ?avej ruke. Medzi najvýznamnej?ie obrazy uchovávané v rímskych kostoloch patrí ikona v chráme S. Francesca Romana (na Rímskom fóre). Pochádza zo S. Maria Antiqua, kostola gréckej diakónie v Ríme. Zachovaný exemplár predstavuje Pannu Máriu Dexiokratousu, ktorá dr?í die?a na pravom ramene; je to jemné dielo, ktorého ?týl kladie dôraz na ?aro hlbokého poh?adu ve?kých modrých o?í. Ide o slávnu Imago antiqua, ktorej datovanie do 6. storo?ia z nej robí sná? najstar?iu ikonu Panny Márie. Panna Odighitria z Pantheonu bola pravdepodobne vytvorená v roku 609, ke? bol staroveký chrám premenený na kostol S. Maria ad Martyres (Matky mu?eníkov). ?Madona, ktorá sa prihovára“, dnes uchovávaná v kostole S. Maria del Rosario (Ru?encovej Panny Márie), pravdepodobne sýrsko-palestínskeho pôvodu, je datovaná do 7. storo?ia. Nadväzuje na obraz Panny Márie známej ako Hagiosoritissa, uctievanej v Kon?tantínopole.

?al?ou ve?mi známou ikonou Bohorodi?ky je ikona v bazilike Santa Maria in Trastevere – Madonna della Clemenza (Matka milosrdenstva), sediaca v majestáte s die?a?om na kolenách (8. storo?ie), zobrazená s korunou na hlave.

Asi najznámej?ou ikonou v Ríme je ikona Panny Márie Salus populi romani, ktorú si osobitne ob?úbil pápe? Franti?ek a ktorá je uchovávaná v bazilike Santa Maria Maggiore. Napriek viacerým re?taurátorským zásahom v 12. a 13. storo?í je v ?udovej tradícii spájaná s rukou svätého Luká?a. Mnohé z týchto ikon boli neskôr v stredoveku kopírované a uctievané v kostoloch v Ríme i v celom Laziu.

Jedna z miestností Pinakotéky Vatikánskych múzeí ponúka pozoruhodnú zbierku gréckych, krétskych, benátsko-krétskych, ruských a rôznych balkánskych ikon, niektorých vo vysokej umeleckej kvalite. Spolu s po?etnými gréckymi a orientálnymi rukopismi z Vatikánskej apo?tolskej kni?nice, ako aj predmetmi z múzea a pokladnice svätého Petra tvoria vzácne pamiatky byzantského a východného kres?anstva, ktoré pápe?i po?as storo?í starostlivo uchovávali a roz?irovali. Vä??inou ide o dary, ktoré pri?li do Ríma.

Okrem ikon uchováva toto ve?né mesto aj obrovský kni?ný fond. Grécky a orientálny bibliografický fond Vatikánu prevy?uje dokonca aj ikonografický fond, pokia? ide o vzácnos?, mno?stvo i význam. Sú?asná Vatikánska apo?tolská kni?nica vznikla za pápe?a Mikulá?a V. okolo roku 1450 a bola právne zalo?ená pápe?om Sixtom IV. v roku 1475. Jadro gréckej zbierky tvoria autentické dokumenty Druhého nicejského koncilu v gré?tine spolu s latinskou verziou, ktoré pápe? Hadrián I. (771 – 795) zabezpe?il pre starú lateránsku kni?nicu. ?al?ie grécke rukopisy pri?li do Ríma v?aka byzantským klerikom a mníchom, ktorí ich zachránili pred ikonoklastickou zúrivos?ou. Za viac ako pä? storo?í svojej existencie Vatikánska kni?nica nazhroma?dila tisíce rukopisov pochádzajúcich zo v?etkých cirkví kres?anského Východu. Pápe?i od Mikulá?a V. cez Kalixta III. a Sixta IV. a? po Pia XI. nakupovali tla?ené zväzky, rukopisy, listy a rôzne dokumenty o dejinách východných Cirkví. Spomeniem aspoň niektoré z najznámej?ích rukopisov:

Významné grécke rukopisy:

·         Papyrus Bodmer VIII. Desa? listov tohto papyrusového kódexu, kopírovaného v Egypte v 3. storo?í, obsahuje dva listy svätého Petra z Nového zákona – najstar?ie zachované svedectvá.

·         Vatikánsky grécky 1209, z prvej polovice 5. storo?ia. Známy ako ?kódex B“ alebo ?vatikánsky kódex“ Biblie, je jednou z najstar?ích kompletných gréckych Biblií. Bol skopírovaný v polovici 4. storo?ia v Egypte (Alexandria?) alebo v Cézarei v Palestíne. V druhom prípade by mohlo ís? o jednu z 50 Biblií, ktoré dal cisár Kon?tantín vyhotovi? pre biskupa Eusébia z Cézarey.

·         Barberiniano greco 336, pochádzajúci z Kalábrie a datovaný do 8. storo?ia. Dokument mimoriadneho významu pre poznanie dejín byzantskej liturgie.

·         Vaticano greco 1613 (koniec 10. storo?ia). Slávny Menologion Bazila II. s nádhernými miniatúrami.

Okrem týchto sú vo Vatikánskej kni?nici uchovávané aj rukopisy sýrske, arabské, etiópske, koptské, arménske a iné.

A to je na dnes v?etko. V nasledujúcej ?asti si povieme nie?o o východných pamiatkach Ríma v druhom tisícro?í.