Patriarcha Bartolomej: Ako kresťania spoločne svedčíme, že nie je mier bez spravodlivosti
Andrea Tornielli – Vatican News
„Ako kresťania musíme dať o sebe vedieť, byť zjednotení, tak ako to urobili naši bratia“ a „musíme tiež preukázať pevnú vôľu k spravodlivosti, lebo bez spravodlivosti nie je mier“. Aj takto hovorí patriarcha Bartolomej v rozhovore pre vatikánske médiá, spomína tiež pápeža Františka a hovorí o Levovi XIV., pričom zdôrazňuje, že prvá cesta nového rímskeho biskupa bude do Turecka, kde oslávi výročie Nicey. V Rimini patriarcha vystúpil na konferencii o Nicejskom koncile a hovoril o spoločnom dátume Veľkej noci pre kresťanov a o ich svedectve vo svete sužovanom vojnami.
Oslavujeme 1700. výročie veľkého koncilu v Nicei, ktorý bol zásadný pre históriu všetkých kresťanov a pre jednotu Cirkvi. Aké posolstvo nám dnes prináša tento koncil?
Koncil v Nicei bol míľnikom v celej histórii kresťanstva. Podľa sľubov Krista, Duch Svätý prehovoril a naďalej pôsobí v dejinách ľudstva. Otcovia z Nicey, verní kerygme Svätého písma, definovali to, čo kresťanská cirkev už tri storočia hlásala prostredníctvom krstných symbolov, a zakotvili hlásanú pravdu do kánonov. Koncil prebúdza kresťanov cirkví našej doby k tomu, že Kristus je skutočne Logos, ktorý sa stal telom, svetlom zo svetla, pravým Bohom z pravého Boha, Homoousios, tej istej podstaty ako Otec, lebo keby Ježiš Kristus nebol Bohom, spolu s Duchom Svätým, Trojicou jednej podstaty a nerozdeliteľnou, potom by kresťanská história bola len peknou etickou filozofiou a nie dejinami spásy. Z toho vyplýva každá naša činnosť pre dnešok a zajtrajšok.
V Nicei sa diskutovalo o dátume Veľkej noci a hľadala sa dohoda. Prečo po storočiach kresťania stále nemôžu sláviť tento sviatok v ten istý deň, v tú istú nedeľu?
V Nicei sa rozhodlo, že je dôležité svedčiť o Kristovom zmŕtvychvstaní v ten istý deň, všade vo vtedajšom známom svete. Rôzne historické okolnosti však, žiaľ, nedodržali to, čo stanovil koncil. Nie je na nás, aby sme súdili, čo sa stalo, ale aj dnes chápeme, že aby sme boli ako kresťania dôveryhodní, musíme oslavovať Spasiteľovo zmŕtvychvstanie v ten istý deň. Spolu so zosnulým pápežom Františkom sme poverili komisiu, aby tento problém preskúmala. Začali sme dialóg. Medzi cirkvami však existujú rozdiely v tradíciách, a preto je našou úlohou aj zabrániť novým rozdeleniam. Pre pravoslávnu cirkev môže to, čo bolo stanovené ekumenickým koncilom, zmeniť len iný ekumenický koncil. Všetci sme však ochotní počúvať Ducha Svätého, ktorý nám práve tento rok ukázal, ako dôležité je zjednotiť dátum Veľkej noci.
Tento rok mohli všetci kresťania oslavovať Veľkú noc v ten istý deň. Veľká noc bola aj dňom posledného verejného vystúpenia pápeža Františka, jeho posledného objatia veriacich. Aké spomienky máte na pápeža Františka a ako podľa vás prispel k ekumenickému dialógu?
Pápež František, v blahej pamäti, nebol len biskupom Ríma, ako o sebe hovoril. Bol bratom, s ktorým nás spájala zhoda v otázkach veľkých problémov súčasného človeka a hlboká vášeň pre jednotu kresťanského sveta. Od dňa jeho zvolenia sme cítili vnútornú potrebu byť prítomní na jeho inaugurácii: bolo to po prvýkrát v histórii ekumenického patriarchátu. Spoločne sme bojovali za mier medzi národmi, za dialóg s veľkými svetovými náboženstvami, za medzináboženský dialóg, za spravodlivosť, za životné prostredie, za tých posledných vo svete. Stretli sme sa mnohokrát a každé naše stretnutie bolo stretnutím milujúcich sa bratov vo viere. Pán nech ho odmení za to, čo svedčil svojím životom a svojou prácou. Requiescat in pace.
Od 8. mája máme nového pápeža, Leva XIV., ...
Stretol som sa s ním už dvakrát...
Vlastne chcel som sa Vás opýtať, ako prebehli tieto prvé stretnutia a čo Vás zaujalo na týchto prvých krokoch Vašej misie ako biskupa Ríma a pastiera Cirkvi.
Veľmi nás oslovila osobnosť nového pápeža, ktorý síce koná inak ako pápež František, ale od začiatku prejavil pevné presvedčenie, že bude pokračovať v krokoch svojho predchodcu. Aj s ním sme si blízki a sme obzvlášť radi, že jeho prvá zahraničná cesta bude do Ekumenického patriarchátu v Turecku, k nám, a do Nicey, kde spoločne svedčíme o našom pevnom presvedčení pokračovať v ekumenickom dialógu a záväzku našich cirkví čeliť globálnym výzvam. S veľkým očakávaním ho čakáme.
Svet je sužovaný vojnami. Je tu konflikt na Ukrajine, ktorý je bolestnou ranou aj pre cirkvi. Je tu tragédia v Gaze, kde ľudia umierajú od hladu. Sú tu aj iné vojny, o ktorých sa nehovorí. Čo môžeme urobiť, aby sme podporili kultúru bratstva a mieru?
Žiaľ, vo svete je mnoho vojen, ktoré často zostávajú mimo záujmu veľkých svetových médií. A potom je tu Ukrajina, bratovražedná vojna, pohoršenie pre kresťanský a predovšetkým pre pravoslávny svet. Je tu Gaza a celý Blízky východ, kde záujmy vzdialené od potrieb príslušných obyvateľov nenabádajú k spravodlivému mieru, ale k pokračovaniu v bolestivej a neľudskej vojne. Ako kresťania musíme dať počuť náš hlas, zjednotení, tak ako to urobili naši bratia, grécky patriarcha Jeruzalema Teofil a latinský patriarcha kardinál Pizzaballa. Musíme tiež svedčiť o pevnej vôli spravodlivosti, lebo bez spravodlivosti nie je mier. Ale ako kresťania máme aj neporaziteľnú zbraň, modlitbu. A na to nesmieme nikdy zabúdať.
Ďakujem, Vaša Svätosť, a ďakujem aj za účasť na tomto stretnutí za bratstvo národov, ďalšej príležitosti na mier.
S radosťou som prijal pozvanie a som tu v Rimini, aby som podal svoje skromné svedectvo. Zajtra sa vrátim do Istanbulu, do svojho sídla.
Preložila a spracovala Miroslava Holubíková
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.