杏MAP导航

Andrea Tornielli 鈥� Vatican News

鈥濧ko kres钮ania musíme da钮 o sebe vedie钮, by钮 zjednotení, tak ako to urobili na拧i bratia鈥� a 鈥瀖usíme tie啪 preukáza钮 pevnú vô木u k spravodlivosti, lebo bez spravodlivosti nie je mier鈥�. Aj takto hovorí patriarcha Bartolomej v rozhovore pre vatikánske médiá, spomína tie啪 pápe啪a Franti拧ka a hovorí o Levovi XIV., pri膷om zdôraz艌uje, 啪e prvá cesta nového rímskeho biskupa bude do Turecka, kde oslávi výro膷ie Nicey. V Rimini patriarcha vystúpil na konferencii o Nicejskom koncile a hovoril o spolo膷nom dátume Ve木kej noci pre kres钮anov a o ich svedectve vo svete su啪ovanom vojnami.

Oslavujeme 1700. výro膷ie ve木kého koncilu v Nicei, ktorý bol zásadný pre históriu v拧etkých kres钮anov a pre jednotu Cirkvi. Aké posolstvo nám dnes priná拧a tento koncil?

Koncil v Nicei bol mí木nikom v celej histórii kres钮anstva. Pod木a s木ubov Krista, Duch Svätý prehovoril a na膹alej pôsobí v dejinách 木udstva. Otcovia z Nicey, verní kerygme Svätého písma, definovali to, 膷o kres钮anská cirkev u啪 tri storo膷ia hlásala prostredníctvom krstných symbolov, a zakotvili hlásanú pravdu do kánonov. Koncil prebúdza kres钮anov cirkví na拧ej doby k tomu, 啪e Kristus je skuto膷ne Logos, ktorý sa stal telom, svetlom zo svetla, pravým Bohom z pravého Boha, Homoousios, tej istej podstaty ako Otec, lebo keby Je啪i拧 Kristus nebol Bohom, spolu s Duchom Svätým, Trojicou jednej podstaty a nerozdelite木nou, potom by kres钮anská história bola len peknou etickou filozofiou a nie dejinami spásy. Z toho vyplýva ka啪dá na拧a 膷innos钮 pre dne拧ok a zajtraj拧ok.

V Nicei sa diskutovalo o dátume Ve木kej noci a h木adala sa dohoda. Pre膷o po storo膷iach kres钮ania stále nemô啪u slávi钮 tento sviatok v ten istý de艌, v tú istú nede木u?

V Nicei sa rozhodlo, 啪e je dôle啪ité sved膷i钮 o Kristovom zm艜tvychvstaní v ten istý de艌, v拧ade vo vtedaj拧om známom svete. Rôzne historické okolnosti v拧ak, 啪ia木, nedodr啪ali to, 膷o stanovil koncil. Nie je na nás, aby sme súdili, 膷o sa stalo, ale aj dnes chápeme, 啪e aby sme boli ako kres钮ania dôveryhodní, musíme oslavova钮 Spasite木ovo zm艜tvychvstanie v ten istý de艌. Spolu so zosnulým pápe啪om Franti拧kom sme poverili komisiu, aby tento problém preskúmala. Za膷ali sme dialóg. Medzi cirkvami v拧ak existujú rozdiely v tradíciách, a preto je na拧ou úlohou aj zabráni钮 novým rozdeleniam. Pre pravoslávnu cirkev mô啪e to, 膷o bolo stanovené ekumenickým koncilom, zmeni钮 len iný ekumenický koncil. V拧etci sme v拧ak ochotní po膷úva钮 Ducha Svätého, ktorý nám práve tento rok ukázal, ako dôle啪ité je zjednoti钮 dátum Ve木kej noci.

Tento rok mohli v拧etci kres钮ania oslavova钮 Ve木kú noc v ten istý de艌. Ve木ká noc bola aj d艌om posledného verejného vystúpenia pápe啪a Franti拧ka, jeho posledného objatia veriacich. Aké spomienky máte na pápe啪a Franti拧ka a ako pod木a vás prispel k ekumenickému dialógu?

Pápe啪 Franti拧ek, v blahej pamäti, nebol len biskupom Ríma, ako o sebe hovoril. Bol bratom, s ktorým nás spájala zhoda v otázkach ve木kých problémov sú膷asného 膷loveka a hlboká vá拧e艌 pre jednotu kres钮anského sveta. Od d艌a jeho zvolenia sme cítili vnútornú potrebu by钮 prítomní na jeho inaugurácii: bolo to po prvýkrát v histórii ekumenického patriarchátu. Spolo膷ne sme bojovali za mier medzi národmi, za dialóg s ve木kými svetovými nábo啪enstvami, za medzinábo啪enský dialóg, za spravodlivos钮, za 啪ivotné prostredie, za tých posledných vo svete. Stretli sme sa mnohokrát a ka啪dé na拧e stretnutie bolo stretnutím milujúcich sa bratov vo viere. Pán nech ho odmení za to, 膷o sved膷il svojím 啪ivotom a svojou prácou. Requiescat in pace.

Od 8. mája máme nového pápe啪a, Leva XIV., ...

Stretol som sa s ním u啪 dvakrát...

Vlastne chcel som sa Vás opýta钮, ako prebehli tieto prvé stretnutia a 膷o Vás zaujalo na týchto prvých krokoch Va拧ej misie ako biskupa Ríma a pastiera Cirkvi.

Ve木mi nás oslovila osobnos钮 nového pápe啪a, ktorý síce koná inak ako pápe啪 Franti拧ek, ale od za膷iatku prejavil pevné presved膷enie, 啪e bude pokra膷ova钮 v krokoch svojho predchodcu. Aj s ním sme si blízki a sme obzvlá拧钮 radi, 啪e jeho prvá zahrani膷ná cesta bude do Ekumenického patriarchátu v Turecku, k nám, a do Nicey, kde spolo膷ne sved膷íme o na拧om pevnom presved膷ení pokra膷ova钮 v ekumenickom dialógu a záväzku na拧ich cirkví 膷eli钮 globálnym výzvam. S ve木kým o膷akávaním ho 膷akáme.

Svet je su啪ovaný vojnami. Je tu konflikt na Ukrajine, ktorý je bolestnou ranou aj pre cirkvi. Je tu tragédia v Gaze, kde 木udia umierajú od hladu. Sú tu aj iné vojny, o ktorých sa nehovorí. 膶o mô啪eme urobi钮, aby sme podporili kultúru bratstva a mieru?

沤ia木, vo svete je mnoho vojen, ktoré 膷asto zostávajú mimo záujmu ve木kých svetových médií. A potom je tu Ukrajina, bratovra啪edná vojna, pohor拧enie pre kres钮anský a predov拧etkým pre pravoslávny svet. Je tu Gaza a celý Blízky východ, kde záujmy vzdialené od potrieb príslu拧ných obyvate木ov nenabádajú k spravodlivému mieru, ale k pokra膷ovaniu v bolestivej a ne木udskej vojne. Ako kres钮ania musíme da钮 po膷u钮 ná拧 hlas, zjednotení, tak ako to urobili na拧i bratia, grécky patriarcha Jeruzalema Teofil a latinský patriarcha kardinál Pizzaballa. Musíme tie啪 sved膷i钮 o pevnej vôli spravodlivosti, lebo bez spravodlivosti nie je mier. Ale ako kres钮ania máme aj neporazite木nú zbra艌, modlitbu. A na to nesmieme nikdy zabúda钮.

膸akujem, Va拧a Svätos钮, a 膹akujem aj za ú膷as钮 na tomto stretnutí za bratstvo národov, 膹al拧ej príle啪itosti na mier.

S rados钮ou som prijal pozvanie a som tu v Rimini, aby som podal svoje skromné svedectvo. Zajtra sa vrátim do Istanbulu, do svojho sídla.

Prelo啪ila a spracovala Miroslava Holubíková