杏MAP导航

Andrea Tornielli – Vatican News

?Ako kres?ania musíme da? o sebe vedie?, by? zjednotení, tak ako to urobili na?i bratia“ a ?musíme tie? preukáza? pevnú vô?u k spravodlivosti, lebo bez spravodlivosti nie je mier“. Aj takto hovorí patriarcha Bartolomej v rozhovore pre vatikánske médiá, spomína tie? pápe?a Franti?ka a hovorí o Levovi XIV., pri?om zdôrazňuje, ?e prvá cesta nového rímskeho biskupa bude do Turecka, kde oslávi výro?ie Nicey. V Rimini patriarcha vystúpil na konferencii o Nicejskom koncile a hovoril o spolo?nom dátume Ve?kej noci pre kres?anov a o ich svedectve vo svete su?ovanom vojnami.

Oslavujeme 1700. výro?ie ve?kého koncilu v Nicei, ktorý bol zásadný pre históriu v?etkých kres?anov a pre jednotu Cirkvi. Aké posolstvo nám dnes priná?a tento koncil?

Koncil v Nicei bol mí?nikom v celej histórii kres?anstva. Pod?a s?ubov Krista, Duch Svätý prehovoril a na?alej pôsobí v dejinách ?udstva. Otcovia z Nicey, verní kerygme Svätého písma, definovali to, ?o kres?anská cirkev u? tri storo?ia hlásala prostredníctvom krstných symbolov, a zakotvili hlásanú pravdu do kánonov. Koncil prebúdza kres?anov cirkví na?ej doby k tomu, ?e Kristus je skuto?ne Logos, ktorý sa stal telom, svetlom zo svetla, pravým Bohom z pravého Boha, Homoousios, tej istej podstaty ako Otec, lebo keby Je?i? Kristus nebol Bohom, spolu s Duchom Svätým, Trojicou jednej podstaty a nerozdelite?nou, potom by kres?anská história bola len peknou etickou filozofiou a nie dejinami spásy. Z toho vyplýva ka?dá na?a ?innos? pre dne?ok a zajtraj?ok.

V Nicei sa diskutovalo o dátume Ve?kej noci a h?adala sa dohoda. Pre?o po storo?iach kres?ania stále nemô?u slávi? tento sviatok v ten istý deň, v tú istú nede?u?

V Nicei sa rozhodlo, ?e je dôle?ité sved?i? o Kristovom zm?tvychvstaní v ten istý deň, v?ade vo vtedaj?om známom svete. Rôzne historické okolnosti v?ak, ?ia?, nedodr?ali to, ?o stanovil koncil. Nie je na nás, aby sme súdili, ?o sa stalo, ale aj dnes chápeme, ?e aby sme boli ako kres?ania dôveryhodní, musíme oslavova? Spasite?ovo zm?tvychvstanie v ten istý deň. Spolu so zosnulým pápe?om Franti?kom sme poverili komisiu, aby tento problém preskúmala. Za?ali sme dialóg. Medzi cirkvami v?ak existujú rozdiely v tradíciách, a preto je na?ou úlohou aj zabráni? novým rozdeleniam. Pre pravoslávnu cirkev mô?e to, ?o bolo stanovené ekumenickým koncilom, zmeni? len iný ekumenický koncil. V?etci sme v?ak ochotní po?úva? Ducha Svätého, ktorý nám práve tento rok ukázal, ako dôle?ité je zjednoti? dátum Ve?kej noci.

Tento rok mohli v?etci kres?ania oslavova? Ve?kú noc v ten istý deň. Ve?ká noc bola aj dňom posledného verejného vystúpenia pápe?a Franti?ka, jeho posledného objatia veriacich. Aké spomienky máte na pápe?a Franti?ka a ako pod?a vás prispel k ekumenickému dialógu?

Pápe? Franti?ek, v blahej pamäti, nebol len biskupom Ríma, ako o sebe hovoril. Bol bratom, s ktorým nás spájala zhoda v otázkach ve?kých problémov sú?asného ?loveka a hlboká vá?eň pre jednotu kres?anského sveta. Od dňa jeho zvolenia sme cítili vnútornú potrebu by? prítomní na jeho inaugurácii: bolo to po prvýkrát v histórii ekumenického patriarchátu. Spolo?ne sme bojovali za mier medzi národmi, za dialóg s ve?kými svetovými nábo?enstvami, za medzinábo?enský dialóg, za spravodlivos?, za ?ivotné prostredie, za tých posledných vo svete. Stretli sme sa mnohokrát a ka?dé na?e stretnutie bolo stretnutím milujúcich sa bratov vo viere. Pán nech ho odmení za to, ?o sved?il svojím ?ivotom a svojou prácou. Requiescat in pace.

Od 8. mája máme nového pápe?a, Leva XIV., ...

Stretol som sa s ním u? dvakrát...

Vlastne chcel som sa Vás opýta?, ako prebehli tieto prvé stretnutia a ?o Vás zaujalo na týchto prvých krokoch Va?ej misie ako biskupa Ríma a pastiera Cirkvi.

Ve?mi nás oslovila osobnos? nového pápe?a, ktorý síce koná inak ako pápe? Franti?ek, ale od za?iatku prejavil pevné presved?enie, ?e bude pokra?ova? v krokoch svojho predchodcu. Aj s ním sme si blízki a sme obzvlá?? radi, ?e jeho prvá zahrani?ná cesta bude do Ekumenického patriarchátu v Turecku, k nám, a do Nicey, kde spolo?ne sved?íme o na?om pevnom presved?ení pokra?ova? v ekumenickom dialógu a záväzku na?ich cirkví ?eli? globálnym výzvam. S ve?kým o?akávaním ho ?akáme.

Svet je su?ovaný vojnami. Je tu konflikt na Ukrajine, ktorý je bolestnou ranou aj pre cirkvi. Je tu tragédia v Gaze, kde ?udia umierajú od hladu. Sú tu aj iné vojny, o ktorých sa nehovorí. ?o mô?eme urobi?, aby sme podporili kultúru bratstva a mieru?

?ia?, vo svete je mnoho vojen, ktoré ?asto zostávajú mimo záujmu ve?kých svetových médií. A potom je tu Ukrajina, bratovra?edná vojna, pohor?enie pre kres?anský a predov?etkým pre pravoslávny svet. Je tu Gaza a celý Blízky východ, kde záujmy vzdialené od potrieb príslu?ných obyvate?ov nenabádajú k spravodlivému mieru, ale k pokra?ovaniu v bolestivej a ne?udskej vojne. Ako kres?ania musíme da? po?u? ná? hlas, zjednotení, tak ako to urobili na?i bratia, grécky patriarcha Jeruzalema Teofil a latinský patriarcha kardinál Pizzaballa. Musíme tie? sved?i? o pevnej vôli spravodlivosti, lebo bez spravodlivosti nie je mier. Ale ako kres?ania máme aj neporazite?nú zbraň, modlitbu. A na to nesmieme nikdy zabúda?.

?akujem, Va?a Svätos?, a ?akujem aj za ú?as? na tomto stretnutí za bratstvo národov, ?al?ej príle?itosti na mier.

S rados?ou som prijal pozvanie a som tu v Rimini, aby som podal svoje skromné svedectvo. Zajtra sa vrátim do Istanbulu, do svojho sídla.

Prelo?ila a spracovala Miroslava Holubíková