Biblické postavy (27): Abrahám (VIII. časť)
Abrahámov proces dozrievania je postupný a pomalý. Ani praotec Abrahám sa nevyhol chybám a pádom. Zdá sa však, že pri narodení prisľúbeného syna Izáka vzťah medzi Abrahámom a Sárou konečne dosahuje doposiaľ nevídanú rovnováhu. Izákov otec i jeho matka sú konečne každý na svojom mieste a vzájomne sa dopĺňajú. Abrahám pri obriezke dáva synovi meno, ale je to Sára, kto vysvetľuje jeho význam. V knihe Genezis obvykle dáva dieťaťu meno jeden rodič, buď otec alebo matka, pričom tá istá osoba tiež objasňuje dôvody a okolnosti, ktoré k výberu mena viedli. Izák je jediné meno, na ktorom sa podieľajú obidvaja rodičia. Aj napriek výnimočnosti tejto chvíle však čitateľ tuší, že Abrahám ešte stále nie je v cieli svojej cesty. Radostná správa o Izákovom narodení totiž až trikrát zdôrazňuje, že syn sa narodil Abrahámovi a s podozrivou nástojčivosťou opakuje privlastňovacie zámená „svoj“ alebo „jeho“. „Abrahám nazval svojho syna,“... „obrezal svojho syna“ ... „keď sa mu narodil jeho syn Izák“. Tieto subtílnosti naznačujú, že Abrahám sa ešte stále musí mať na pozore pred nezdravou majetníckou logikou, ktorú i on sám zažil u svojho otca. Akým otcom bude Abrahám?
Kým sa čitateľ dostane k možným náznakom odpovede na túto otázku, zaujme ho ešte jedna skutočnosť. Pán síce vychováva Abraháma skôr veľkorysosťou a štedrosťou ako ranami a trestami, avšak chybné rozhodnutia majú svoje dôsledky, ktoré nemožno len tak prehliadnuť či vygumovať. Zdá sa, že v Abrahámovom príbehu Pán zakaždým zasiahol v pravý čas, takže patriarchove prešľapy nestihli spôsobiť katastrofu. Avšak vo chvíli, keď sa Abram mlčky podrobil sebeckým machináciám svojej manželky, ktorá za každú cenu potrebovala uspokojiť svoju túžbu po synovi i nenáležitým manipulovaním so slúžkou Agar, vtedy Pán mlčal. Abram už vtedy na základe skúsenosti v Egypte vedel, že vlastnícke disponovanie druhou osobou nie je dobrá cesta. Keď mu teda Sarai ponúkla slúžku Agar, ako nástroj na dosiahnutie cieľa, mal príležitosť v záujme dobra sa tomuto sebectvu vzoprieť. Neurobil to. Pán nikoho zo zúčastnených nepotrestal. Naopak, i v dôsledku nenáležitých machinácií sa Abramovi narodil syn Izmael (Gen 16). Trpké plody sebectva však niekedy dozrievajú dlhú dobu. Abrahám takýto plod ochutnáva tiež až po niekoľkých rokoch; paradoxne práve v radostnej chvíli oslavy. Sára plná žiarlivosti voči Agar žiada Abraháma, aby egyptskú slúžku i jej syna vyhnal. Abrahámovi sa táto Sárina žiadosť nepáči, veď Izmael je predsa aj jeho synom (porov. Gen 21,11). V tejto chvíli však Boh radí Abrahámovi, aby Sáru poslúchol, a hovorí: „Netráp sa nad chlapcom...“ (porov. Gen 21,12). Hoci ide o Abrahámovho syna, Pán už nehovorí ani o dieťati, ani o synovi, nepoužíva žiadne privlastňovacie zámená, neupresňuje, komu tento potomok patrí, ale nazýva Izmaela chlapcom. Pán tak znovu pozýva Abraháma vymaniť sa z neblahého dedičstva svojho otca Táreho, ktorý diktátorsky rozhodoval o osudoch členov svojej rodiny. Abrahám má vo svojom synovi Izmaelovi vidieť chlapca, teda predovšetkým človeka, ktorý je schopný žiť svoj vlastný život. Abrahám síce musí niesť dôsledky svojho nešťastného kroku, ku ktorému sa kedysi nechal zmanipulovať, avšak má hľadieť dopredu, nie do minulosti, lebo aj z Izmaela povstane veľký národ (porov. Gen 21,13).
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.