杏MAP导航

V Abrahámovom rozhovore s Pánom o osude Sodomy a Gomory (Gen 18) sa ukázalo, ?e Abrahám u? dozrel nielen vekom, ale i svojím vnútorným nastavením. O to prekvapivej?ia je teda udalos? v Gerare v dvadsiatej kapitole knihy Genezis. Abrahám sa opä? vracia kamsi na za?iatok svojej cesty, ke? – podobne ako kedysi v Egypte – predstavuje Sáru ako svoju sestru. Hoci Abrahám potvrdil zmluvu, ktorou ho Pán zaviazal jedna? so Sárou ako s rovnocennou partnerkou, opä? s ňou zaobchádza ako s predmetom, ktorým mo?no ?ubovo?ne disponova?. Ve? – na rozdiel od incidentu v Egypte – Abrahám tu dokonca Sáru ani priamo neosloví.

Mu?, ktorý sa na základe Abrahámovho podvodu Sáry zmocňuje, nie je nikto iný, ne? gerarský krá?. Jeho meno – Abimelech – pritom v hebrej?ine znamená ?môj otec je krá?“. A vskutku, Abrahámova nekorektná taktika prezrádza, ?e tento Pánov vyvolený sa e?te stále úplne nevymanil z podru?ia majetníckej logiky, ktorou boli poznamenané vz?ahy v klane jeho otca Táreho. Áno, Abrahámovi e?te stále vnútorne kra?uje, ba dokonca komanduje jeho otec Táre, ktorý disponoval v?etkými ?lenmi rodiny, ako keby boli jeho majetkom.

Z Pánovho rozhovoru s Abimelechom vychádza najavo, ?e Abrahámovo povolanie sta? sa otcom stojí a padá práve na jeho vz?ahu k Sáre. Ke? Pán Abimelecha vo sne informuje o tom, ?e Sára má mu?a (porov. Gen 20,3), ozna?uje Sáru výrazom, ktorý mo?no chápa? i v tom zmysle, ?e Sára prinále?í svojmu mu?ovi ako pánovi a majite?ovi – Sára podlieha svojmu vlastníkovi. Vzápätí Pán vyzýva Abimelecha k náprave (Gen 20,7), ale pou?íva pritom iné slová. Tie u? nehovoria o vlastnení ?eny mu?om, ale nazna?ujú rovnocenný partnerský vz?ah medzi mu?om a ?enou. Pán teda vyzýva Abimelecha k tomu, aby doslova ?obrátil“ Abraháma z vlastníka ?eny na man?ela man?elky.

Potrebu Abrahámovho obrátenia dosved?uje aj jeho nemotorný rozhovor s Abimelechom. Podobne, ako kedysi v Egypte, i v Gerare Abrahám apriori po?íta s tým, ?e miestni obyvate?a sú zlí ?udia, u ktorých niet nijakej Bo?ej bázne (porov. Gen 20,11). Okrem tejto ne?ikovnej výhovorky ?itate? nachytá Abraháma i pri dvoch klamstvách. To prvé klamstvo je hne? zrejmé. Sára toti? nie je Táreho dcéra (porov. Gen 11,27.31), ako to Abrahám uvádza. Tú druhú lo? ná? slovenský preklad trochu maskuje, lebo vkladá Abrahámovi do úst slová ?Boh ma vyviedol z otcovského domu do neznáma“ (porov. Gen 20,13). V hebrejskom origináli v?ak Abrahámovo tvrdenie znie trochu inak. Mô?e tie? znamena?: ?bohovia ma vylákali z otcovho domu a nechali ma blúdi?.“ ?itate? pritom vie, ?e Abraháma vyzval k odchodu Pán (porov. Gen 12,1). Abrahámove klamlivé výhovorky sú v?ak paradoxne i pravdivým vyznaním a priznaním jeho slabých miest. Abrahám naozaj stále blúdi práve preto, ?e e?te nedoká?e skuto?ne vnútorne opusti? dom svojho otca a jeho majetnícku logiku. Namiesto Pána ho ?asto vedú falo?ní bohovia strachu, nedôvery, sebectva a egocentrickej sebarealizácie. Na?epkávajú mu, ?e v záujme svojho blaha musí manipulova? druhými  ?u?mi, ako keby boli jeho majetkom. Tak zostáva Abrahám stále uväznený v bludnom kruhu neplodnosti.

Skuto?ne ú?inným liekom na Abrahámovu nezrelos? opä? nie je ni? iné, ako Pánovo milosrdenstvo a Pánova ve?korysos?. Ich nástrojom je tentokrát gerarský krá? Abimelech, ktorý uskuto?ňuje v?etko, o ?o ho Pán vo sne po?iadal. Ke? Abimelech spolu s hojnými darmi vracia Sáru jej mu?ovi (porov. Gen 20,14-16), umo?ňuje Abrahámovo vnútorné obrátenie a uzdravuje Abraháma z jeho nedôvery vo?i cudzincom i vo?i samotnému Pánovi.

Abrahámov pre??ap v Gerare ukrýva pre ?itate?a knihy Genezis nejedno dôle?ité posolstvo: Pán sa nikdy nevzdáva svojich vyvolených, ani vtedy, ke? je ich dozrievanie pomalé a opakovane sa dopú??ajú záva?ných chýb. Medzi Bo?ími výchovnými metódami v?ak nedominujú údery a tresty, ale naopak trpezlivos? a ve?korysos?, pri?om ich nástrojmi mô?u by? i postavy, o ktorých by to nikto nepredpokladal.