Umenie rozlišovať – júlový úmysel Svätého Otca
Dovolenkové rozhodnutia niekedy robíme hravo. Život nás však núti rozlišovať v serióznych a náročných voľbách. Manželstvo, povolanie, výchova detí, bývanie, zamestnanie, vyriešenie majetkovej situácie. Ale aj každodenné rozhodnutia, z ktorých pozostáva svätosť. To všetko je pole, na ktorom sa nezaobídeme bez správneho rozlišovania v spojení s Bohom. Na našich životných rázcestiach potrebujeme správne rozlíšiť, či daná myšlienka je od Boha, alebo je len pokušením, ktoré nás nepovedie k cieľu. Voliť si na križovatkách správny smer je umenie, ktoré si môžeme pestovať ako cnosť, čiže dobrý návyk.
V stále zložitejšom svete si človek potrebuje cibriť schopnosť rozlišovať aj preto, lebo životné rozhodnutia za nás niekedy chce robiť niekto iný. Nesmieme to dopustiť. Musíme si dať pozor aj na isté prefabrikované riešenia, ktoré nám podsúva umelá inteligencia. Doba je náročná a tak sa naozaj potrebujeme modliť za schopnosť správne rozlišovať. V Božej škole života sa rozlišovaním cvičíme a zdokonaľujeme, aby sme boli autenticky sami sebou.
Rozlišovanie patrí k silným témam duchovného odkazu Svätého Otca Františka. Jeho katechézy o rozlišovaní z prelomu rokov 2022 - 2023 vyšli aj v slovenčine pod titulom Srdce nám hovorí o Bohu. Rozlišovanie v dnešnej dobe. Všimnime si teraz, čo o rozlišovaní napísal v apoštolskom liste Radujte sa a jasajte (Gaudete et exsultate) o povolaní k svätosti v súčasnom svete v roku 2018:
„Ako rozpoznať, či niečo pochádza od Ducha Svätého, alebo je pôvod tej veci v duchu sveta či duchu diablovom? Jediný spôsob je rozlišovanie, ktoré nepredpokladá len dobrú schopnosť uvažovania alebo zdravý rozum. Je to aj dar, o ktorý treba prosiť. Ak oň s dôverou prosíme Ducha Svätého, a zároveň sa snažíme rozvíjať ho modlitbou, uvažovaním, čítaním a dobrou radou, určite môžeme v tejto duchovnej schopnosti rásť.“ (GE 166)
„To je mimoriadne dôležité, keď sa v našom živote objaví niečo nové, a zároveň treba rozlíšiť, či je to nové víno pochádzajúce od Boha, alebo len klamlivá novosť ducha sveta či ducha diabla. Pri iných príležitostiach nastáva pravý opak, pretože sily zla nás vedú k tomu, aby sme nič nemenili, aby sme nechali veci tak ako sú, a rozhodli sa pre strnulosť alebo nepoddajnosť. A tak bránime, aby mohlo pôsobiť vanutie Ducha. Sme slobodní so slobodou Ježiša Krista, ale on nás povoláva, aby sme skúmali to, čo máme vo svojom vnútri – túžby, úzkosti, strachy, očakávania – i to, čo sa deje mimo nás – „znamenia čias“ – aby sme spoznali cesty plnej slobody: „Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!“ (1 Sol 5,21)
Rozlišovanie je potrebné nielen vo výnimočných okamihoch, keď treba riešiť vážne problémy, alebo keď treba urobiť zásadné rozhodnutie. Je to nástroj boja o lepšie nasledovanie Pána. Potrebujeme ho vždy, aby sme boli disponovaní spoznať časy Boha a jeho milosti, aby sme nepremárnili inšpirácie Pána, aby sme si nenechali ujsť jeho pozvanie na rast. Mnohokrát sa toto deje v malom; v tom, čo sa zdá nepodstatné, pretože veľkodušnosť sa ukazuje v jednoduchých a každodenných veciach. Ide o to neklásť limity veľkému, lepšiemu a krajšiemu, ale zároveň sa sústrediť aj na drobnosť, na to, čo treba urobiť dnes. Preto prosím všetkých kresťanov, aby nikdy neprestali v dialógu s Pánom, ktorý nás miluje, robiť si každý deň úprimné spytovanie svedomia. Zároveň nás rozlišovanie vedie k spoznaniu konkrétnych prostriedkov, ktoré Pán pripravuje vo svojom tajomnom pláne lásky – aby sme sa nezastavili len pri dobrých úmysloch.“ (GE 168 - 169)
Toľko pápež František v liste Radujte sa a jasajte. Zopakujme si aktuálny úmysel Apoštolátu modlitby, ktorý vybral ešte on a Lev XIV. ho potvrdil:
„Modlime sa, aby sme sa viac učili rozlišovať, správne si voliť životné cesty a odmietať všetko, čo nás vzďaľuje od Krista a evanjelia.“
Pápež Lev v prvých mesiacoch pontifikátu dal jasne najavo, že kráča v štýle synodality, na ktorú dal dôraz jeho predchodca. Týka sa to aj rozlišovania. Rozlišovanie má hlboký osobný rozmer, ale dôležité je aj spoločné rozlišovanie. Rozlišovanie v spoločenstve, načúvanie skúsenostiam a perspektívam iných, obohacuje náš vlastný proces rozlišovania a pomáha nám rozpoznať pôsobenie Ducha Svätého v živote spoločenstva. To je typické pre synodálny štýl.
Keď sa v Ríme stretla v roku 2018 synoda venovaná mladým ľuďom, viere a rozlišovaniu povolania, pápež František takto vysvetlil, čo má na mysli pod rozlišovaním:
„Rozlišovanie ... je vnútorným postojom, ktorý je zakorenený v úkone viery. Rozlišovanie je metódou a súčasne cieľom, ktorý si pred seba kladieme: zakladá sa na presvedčení, že Boh koná v dejinách sveta, v udalostiach života, v osobách, ktoré stretávam a ktoré sa mi prihovárajú. Preto sme schopní zaujať postoj počúvania toho, čo nám vnuká Duch, spôsobom a v smeroch často nepredvídateľných. Rozlišovanie si vyžaduje priestor a čas.“ (Príhovor na začiatku synody o mladých, 3. októbra 2018)
V súvislosti s obrovským významom rozlišovania si spomeňme aj na veľké gesto pápeža Benedikta XVI., keď sa rozhodol odstúpiť. Ako sám povedal, rozlišovať znamená správne vidieť. „Kto verí, vidí“ - to sú slová encykliky Svetlo viery (Lumen fidei) z roku 2013, ktorú Benedikt pripravil a František dokončil. Tam čítame, že kto verí, „vidí svetlom, ktoré osvecuje celú životnú cestu, pretože k nám prichádza od vzkrieseného Krista, rannej hviezdy, ktorá nikdy nezapadá“ (Lumen fidei, 1).
Čo je teda tou správnou optikou na rozlišovanie? Je to vnímanie Božej lásky. To sú Božie okuliare správneho videnia. „Porozumenie viery sa rodí vtedy, keď prijímame veľkú Božiu lásku, ktorá nás vnútorne premieňa a dáva nám nový zrak, aby sme videli realitu“ (Lumen fidei, 26).
Modlime sa teda so Svätým Otcom, aby sme sa viac učili rozlišovať, správne si voliť životné cesty a odmietať všetko, čo nás vzďaľuje od Krista a evanjelia.
Pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.