Spoznávanie Jánovej apokalypsy (21): Nový Jeruzalem
Drahí poslucháči,
Po tom, ako sme sa venovali záverečnému Božiemu súdu, ktorým Boh odmenil svojich verných a definitívne odsúdil nepriateľské mocnosti, dostávame sa k finále nielen Jánovej apokalypsy, ale aj celej Biblie. Autor opisuje nové nebo a novú zem – spoločný život ľudí s Bohom, prirovnaný k životu vo svätom meste, v Novom Jeruzaleme.
Vo všeobecnosti sme zvyknutí na akúsi mylnú a nebiblickú predstavu o konci sveta. Možno pochádza z nesprávnej interpretácie Božieho slova – alebo s ním dokonca ani nesúvisí. Ján totiž nehovorí o zničení terajšieho sveta, ale o jeho pretvorení. Výraz „koniec sveta“ je preto úplne nepresný a vzbudzuje strach z niečoho, čo v skutočnosti nepríde, lebo to odporuje Božiemu plánu spásy a lásky k svojmu ľudu. Apokalypsa hovorí výlučne o zničení zla – svet, ktorý nasleduje po Božom súde, bude naozaj iný: plný lásky, jednoty a porozumenia, bez smrti, hriechu a nenávisti.
Kapitola sa začína slovami: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet.“ Výraz „pominuli sa“ – doslova „odišli“ – neznamená zničenie, ale odchod a príchod niečoho nového, ešte lepšieho. Nezabúdajme na Knihu Genezis a opis stvorenia: po každom stvorení Boh videl, že je to dobré. Boh teda neničí, čo je dobré ako jeho stvorenie, ale posúva ho na kvalitatívne vyššiu úroveň. Môžeme dokonca uvažovať, že po zvrhnutí zla a jeho klamstiev je pohľad na to isté nebo a zem zrazu iný – Ján ich vidí úplne novým, pravdivejším a čistejším pohľadom.
Ján vidí zostupovať z neba sväté mesto, Nový Jeruzalem, ktorý ako nevesta zostupuje vyzdobený pre svojho ženícha – Baránka. Tento zostup z neba naznačuje, že nejde o výsledok ľudského úsilia, ale o Boží výtvor. Mesto je naplnením všetkých dávnych nádejí Božieho ľudu, ktorého najväčšou túžbou po stáročia bolo vidieť Boha z tváre do tváre a prebývať s ním na jednom mieste. Celý život v tomto svätom meste možno zhrnúť do naplnenia najväčšieho prísľubu pre verný Boží ľud:
„Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom“ (Zjv 21, 7).
Jeden zo siedmich anjelov následne podrobne opisuje Jánovi toto mesto. Jeho vysoké hradby neznamenajú uzavretosť, ale bezpečie. Na všetky štyri svetové strany sú totiž nasmerované tri brány, ktoré umožňujú vstup ľuďom z celého sveta. No platia tu isté podmienky – nič nečisté doň nemôže vojsť. Po Božom súde ostalo nečisté len to, čo sa odmietlo zmeniť. Túto podmienku preto netreba chápať tak, že aby sme vošli do večného spoločenstva s Bohom, musíme byť bezchybní. Treba ju vykladať v kontexte celej knihy, ktorá stavia ľudí pred rozhodnutie – či chcú patriť Bohu, alebo Satanovi. Tí, ktorí sa rozhodnú pre zmluvu s Bohom, sú obmytí Baránkovou krvou a môžu sa tešiť z jeho blízkosti.
Slávu mesta, ktoré postaví sám Boh, nemožno vyjadriť ľudskými slovami, preto je prirovnaná k tomu najvzácnejšiemu, čo poznáme: k drahokamom a perlám. Rovnako nebeské svetlá tu už nie sú potrebné – svetlom tohto mesta bude samotná Božia sláva a Kristus, Baránok.
Na konci kapitoly je ešte raz zdôraznené, že nič nečisté nemôže byť dedičom tohto života s Bohom. Bude vyhradený výlučne pre tých, ktorí sú zapísaní v Baránkovej knihe života – teda pre tých, ktorí rátali s Bohom vo svojom živote a zvolili si ho za svojho Pána. Mesto s názvom Nový Jeruzalem je vykreslené ako príťažlivé – má čitateľov i poslucháčov Zjavenia povzbudiť, aby sa preň rozhodli a s nádejou ho očakávali. Keď sa naplno zjaví, ich vzťahu s Bohom už nič nebude stáť v ceste.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.