杏MAP导航

Drahí posluchá?i,

Na?e posledné úvahy nad devätnástou kapitolou Knihy zjavenia vyvrcholili porá?kou a zvrhnutím dvoch ?eliem, ktoré boli posluhova?mi Draka – Satana, ako aj porá?kou vojska, ktoré bojovalo na ich strane. Toto v?etko vykonal Kristus, ktorý je Pán pánov a Krá? krá?ov. V tomto opise porá?ky nám v?ak mohlo ?osi alebo niekto chýba?. Kde sa podel Drak, znázorňujúci Satana – hlavného Bo?ieho protivníka? Pre?o sa o ňom autor nezmienil ani slovom?

V skuto?nosti sa v niektorých starobylých gréckych rukopisoch kapitola nekon?ila tam, kde dnes v na?ich prekladoch, ale pokra?ovala a? po prvé tri ver?e dvadsiatej kapitoly, v ktorých sa hovorí o tom, ako anjel zostupuje z neba a zväzuje Draka na tisíc rokov, po ktorých mu má by? na krátky ?as umo?nené pôsobi? a skú?a? vernos? národov. Ak by sme teda vzali do úvahy toto pôvodné rozdelenie kapitol, prítomné napríklad u Andreja z Cézarey, vidíme, ?e zvrhnutie nepriate?ských postáv je úplné. Je tu v?ak malý há?ik: kým odsúdenie ?eliem a ich nasledovníkov sa vz?ahuje na posledný súd, odsúdenie Draka – Satana zatia? nie. Nejde o pokra?ovanie predchádzajúceho opisu, ale príbeh sa vracia trochu spä? – na Golgotu, kde Kristus porazil Satana, no umo?nil mu e?te obmedzené pôsobenie vo svete, kým trvá ?as putovania jeho Cirkvi na zemi.

Dvadsiatu kapitolu, tak ako ju dnes máme ohrani?enú vo svojich Bibliách, by sme mohli rozdeli? na ?tyri striedavé ?asti:

1.    prvá porá?ka Satana,

2.    kra?ovanie mu?eníkov,

3.    definitívna porá?ka Satana a

4.    Bo?í posledný súd.

Ako vidíme, prvá ?as? kapitoly poukazuje na to, ?e odstránenie Draka – Satana prebieha postupne. U? v dvanástej kapitole sme ?ítali o tom, ako ho Michal a jeho vojská porazili a zvrhli z neba. Zo zeme je v tomto momente zvrhnutý do priepasti a po jeho krátkom uvo?není bude definitívne odsúdený a uvrhnutý do ohnivého jazera.

Po spútaní Draka – Satana a jeho uvrhnutí do priepasti – ?o mo?no stoto?ni? s udalos?ou Kristovej smrti a zm?tvychvstania – nasleduje tisícro?né krá?ovstvo Bo?ích svedkov, ktorí kra?ujú spolu s Kristom. Je to ?as Cirkvi, v ktorom Bo?í verní majú ú?as? na Kristovom krá?ovskom úrade. To, ?e si Cirkev uvedomuje túto výsadu, ?ítame u? na za?iatku Knihy zjavenia, ke? tí, ?o po?úvajú posolstvo Apokalypsy, volajú: ?Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov a urobil nás krá?ovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.“ (Zjv 1, 5–6)

Ján hovorí o týchto Bo?ích verných ako o tých, ktorí v prípade potreby neváhajú obetova? za Krista svoj ?ivot, no predov?etkým sú to tí, ktorí sa odmietajú klaňa? ?elme a neprijímajú jej znak. Ide o ?prvé vzkriesenie“ Kristových svedkov, ktoré v symbolickej re?i Apokalypsy znamená duchovné znovuzrodenie v krste, zatia? ?o druhé vzkriesenie nastáva a? po fyzickej smrti. ?asové ohrani?enie vlády Kristových verných nemo?no bra? doslovne, preto?e význam ?ísel v Jánovej Apokalypse je v?dy symbolický. Ide o ?as Cirkvi, ktorá putuje po zemi a? do Kristovho druhého slávneho príchodu.

Na konci tohto obdobia – putovania a kra?ovania Cirkvi – má by? Satan na krátky ?as uvo?nený, aby mohol s plnou silou rozpúta? boj o spojenectvo, ke? sa bude usilova? presved?i? a zvies? národy, aby sa postavili na jeho stranu. Celé napätie medzi dvoma tábormi, ktoré mo?no v Apokalypse vníma?, vrcholí práve v tejto kapitole – vo chvíli, ke? diabol so svojím vojskom, po?etným ako piesok v mori, obk?ú?i ?vojsko svätých“, teda kres?anov, a myslí si, ?e nastal ?as jeho kone?ného ví?azstva. Bo?í ?ud je v?ak zachránený ?zhora“, preto?e jeho Pánom je sám Boh. V momente najvä??ej úzkosti zostúpi oheň z neba – z Bo?ej sféry – a pohltí nepriate?ov. Toto je historický moment, ke? je diabol definitívne uvrhnutý do ohnivého jazera, kde sa k nemu pripájajú jeho spojenci – ?elmy.

Po tom, ako bolo zlo definitívne porazené, Ján opä? vidí Boha sedie? na tróne, tak ako ho u? videl vo svojej prvej vízii v nebi. Tentoraz ho pozoruje, ako na základe Knihy ?ivota súdi v?etkých ?udí. Ka?dý, kto nie je v nej zapísaný, má by? uvrhnutý so svojimi diabolskými spojencami do ohnivého jazera, ktoré symbolizuje úplnú absenciu plnosti ?ivota, mo?nej len v Bohu. Je to slávnostný moment Bo?ieho súdu, ke? sú v?etky mocnosti – vrátane negatívnych síl ako more, Smr? a Podsvetie – úplne podriadené Bohu. Vydávajú m?tvych, ktorí sú potom súdení pod?a svojich skutkov.

Ako vidíme, Boh sa v dvadsiatej kapitole Jánovej Apokalypsy zjavuje ako zvrchovaný vládca nad svetom a ako sudca, ktorý je zárukou spravodlivosti pre celý svet. V?etci, ktorí sa rozhodli pre plnos? ?ivota prameniacu z Boha, mô?u v tejto plnosti pokra?ova? naveky. Naopak, tí, ktorí si u? za ?ivota zvolili smr? pochádzajúcu od Satana, zotrvajú v tejto vo?be po celú ve?nos?. Ide o naplnenie ?asu, ktorý bol daný celému svetu ako príle?itos? na pokánie a návrat k Bohu. Ke? sa tento ?as naplní, u? nie je mo?ný prechod z jedného tábora do druhého – ka?dý zostáva vo svojej vo?be naveky.