MAP

Ilustračná snímka Ilustračná snímka  (©Renáta Sedmáková - stock.adobe.com)

Spoznávanie Jánovej apokalypsy (20): Božia moc a kraľovanie jeho verných

Prinášame dvadsiatu časť rubriky o biblickej knihe Zjavenie apoštola Jána, ktorú pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News pripravuje duchovný otec SSLic. Peter Olas. Autor pracuje na dizertačnej práce z biblickej teológie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme a je duchovným správcom Slovenskej misie v Ríme.
P. Olas: Božia moc a kraľovanie jeho verných

Drahí poslucháči,

Naše posledné úvahy nad devätnástou kapitolou Knihy zjavenia vyvrcholili porážkou a zvrhnutím dvoch šeliem, ktoré boli posluhovačmi Draka – Satana, ako aj porážkou vojska, ktoré bojovalo na ich strane. Toto všetko vykonal Kristus, ktorý je Pán pánov a Kráľ kráľov. V tomto opise porážky nám však mohlo čosi alebo niekto chýbať. Kde sa podel Drak, znázorňujúci Satana – hlavného Božieho protivníka? Prečo sa o ňom autor nezmienil ani slovom?

V skutočnosti sa v niektorých starobylých gréckych rukopisoch kapitola nekončila tam, kde dnes v našich prekladoch, ale pokračovala až po prvé tri verše dvadsiatej kapitoly, v ktorých sa hovorí o tom, ako anjel zostupuje z neba a zväzuje Draka na tisíc rokov, po ktorých mu má byť na krátky čas umožnené pôsobiť a skúšať vernosť národov. Ak by sme teda vzali do úvahy toto pôvodné rozdelenie kapitol, prítomné napríklad u Andreja z Cézarey, vidíme, že zvrhnutie nepriateľských postáv je úplné. Je tu však malý háčik: kým odsúdenie šeliem a ich nasledovníkov sa vzťahuje na posledný súd, odsúdenie Draka – Satana zatiaľ nie. Nejde o pokračovanie predchádzajúceho opisu, ale príbeh sa vracia trochu späť – na Golgotu, kde Kristus porazil Satana, no umožnil mu ešte obmedzené pôsobenie vo svete, kým trvá čas putovania jeho Cirkvi na zemi.

Dvadsiatu kapitolu, tak ako ju dnes máme ohraničenú vo svojich Bibliách, by sme mohli rozdeliť na štyri striedavé časti:

1.    prvá porážka Satana,

2.    kraľovanie mučeníkov,

3.    definitívna porážka Satana a

4.    Boží posledný súd.

Ako vidíme, prvá časť kapitoly poukazuje na to, že odstránenie Draka – Satana prebieha postupne. Už v dvanástej kapitole sme čítali o tom, ako ho Michal a jeho vojská porazili a zvrhli z neba. Zo zeme je v tomto momente zvrhnutý do priepasti a po jeho krátkom uvoľnení bude definitívne odsúdený a uvrhnutý do ohnivého jazera.

Po spútaní Draka – Satana a jeho uvrhnutí do priepasti – čo možno stotožniť s udalosťou Kristovej smrti a zmŕtvychvstania – nasleduje tisícročné kráľovstvo Božích svedkov, ktorí kraľujú spolu s Kristom. Je to čas Cirkvi, v ktorom Boží verní majú účasť na Kristovom kráľovskom úrade. To, že si Cirkev uvedomuje túto výsadu, čítame už na začiatku Knihy zjavenia, keď tí, čo počúvajú posolstvo Apokalypsy, volajú: „Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.“ (Zjv 1, 5–6)

Ján hovorí o týchto Božích verných ako o tých, ktorí v prípade potreby neváhajú obetovať za Krista svoj život, no predovšetkým sú to tí, ktorí sa odmietajú klaňať šelme a neprijímajú jej znak. Ide o „prvé vzkriesenie“ Kristových svedkov, ktoré v symbolickej reči Apokalypsy znamená duchovné znovuzrodenie v krste, zatiaľ čo druhé vzkriesenie nastáva až po fyzickej smrti. Časové ohraničenie vlády Kristových verných nemožno brať doslovne, pretože význam čísel v Jánovej Apokalypse je vždy symbolický. Ide o čas Cirkvi, ktorá putuje po zemi až do Kristovho druhého slávneho príchodu.

Na konci tohto obdobia – putovania a kraľovania Cirkvi – má byť Satan na krátky čas uvoľnený, aby mohol s plnou silou rozpútať boj o spojenectvo, keď sa bude usilovať presvedčiť a zviesť národy, aby sa postavili na jeho stranu. Celé napätie medzi dvoma tábormi, ktoré možno v Apokalypse vnímať, vrcholí práve v tejto kapitole – vo chvíli, keď diabol so svojím vojskom, početným ako piesok v mori, obkľúči „vojsko svätých“, teda kresťanov, a myslí si, že nastal čas jeho konečného víťazstva. Boží ľud je však zachránený „zhora“, pretože jeho Pánom je sám Boh. V momente najväčšej úzkosti zostúpi oheň z neba – z Božej sféry – a pohltí nepriateľov. Toto je historický moment, keď je diabol definitívne uvrhnutý do ohnivého jazera, kde sa k nemu pripájajú jeho spojenci – šelmy.

Po tom, ako bolo zlo definitívne porazené, Ján opäť vidí Boha sedieť na tróne, tak ako ho už videl vo svojej prvej vízii v nebi. Tentoraz ho pozoruje, ako na základe Knihy života súdi všetkých ľudí. Každý, kto nie je v nej zapísaný, má byť uvrhnutý so svojimi diabolskými spojencami do ohnivého jazera, ktoré symbolizuje úplnú absenciu plnosti života, možnej len v Bohu. Je to slávnostný moment Božieho súdu, keď sú všetky mocnosti – vrátane negatívnych síl ako more, Smrť a Podsvetie – úplne podriadené Bohu. Vydávajú mŕtvych, ktorí sú potom súdení podľa svojich skutkov.

Ako vidíme, Boh sa v dvadsiatej kapitole Jánovej Apokalypsy zjavuje ako zvrchovaný vládca nad svetom a ako sudca, ktorý je zárukou spravodlivosti pre celý svet. Všetci, ktorí sa rozhodli pre plnosť života prameniacu z Boha, môžu v tejto plnosti pokračovať naveky. Naopak, tí, ktorí si už za života zvolili smrť pochádzajúcu od Satana, zotrvajú v tejto voľbe po celú večnosť. Ide o naplnenie času, ktorý bol daný celému svetu ako príležitosť na pokánie a návrat k Bohu. Keď sa tento čas naplní, už nie je možný prechod z jedného tábora do druhého – každý zostáva vo svojej voľbe naveky.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

25 mája 2025, 10:24