杏MAP导航

Drahí posluchá?i,

Naposledy sme si predstavili osemnástu kapitolu Knihy zjavenia, ktorá hovorila o odsúdení neverného Babylonu. Devätnásta kapitola, ktorej sa dnes budeme venova?, sa skladá z dvoch oddelených ?astí. V prvej ?ítame o radostnej reakcii na Kristov súd nad zhýralým mestom, v druhej o tom, ako Kristus, znázornený prostredníctvom obraznej re?i, ví?azí nad mocnos?ami temna.

Celá kapitola za?ína nádhernou nebeskou symfóniou, ktorá je reakciou na odsúdenie neverného Babylonu, ktorý kazil zem a zvádzal ?udí k nevernosti vo?i Bohu. Zaznieva hlasité ?Aleluja!“ a oslava Boha zo strany ve?kého nebeského zástupu, na ktoré reagujú dvadsiati ?tyria starci a ?tyri ?ivé bytosti hlbokou poklonou pred Bohom sediacim na tróne, Pánom celého sveta. Aj oni sa pridávajú k jeho oslave svojím: ?Amen. Aleluja!“ Hlas vychádzajúci od trónu povzbudzuje k oslave v?etkých ?udí, ktorí milujú Boha a patria mu, slovami: ?Chvá?te ná?ho Boha, v?etci jeho slu?obníci, aj vy, ?o sa ho bojíte, malí i ve?kí!“

Následne po?u?, ako ve?ký zástup ohlasuje dve skuto?nosti: Bo?ie univerzálne kra?ovanie, ktoré v?ak neza?ína touto udalos?ou, ale je ve?né, a svadbu Krista-Baránka s jeho Nevestou – Cirkvou, ktorá poukazuje na dokonalé spolo?enstvo ich vzájomnej lásky. Na tento slávnostný okamih sa Nevesta – Cirkev po?as svojho pozemského putovania pripravuje skrá??ovaním, a to tak, ?e koná skutky lásky.

Anjel, ktorý sprevádza Jána danou víziou, mu hovorí: ?Napí?: Blahoslavení sú tí, ?o sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ A dodáva: ?Tieto Bo?ie slová sú pravdivé.“ Ján na to reaguje hlbokou poklonou pred ním, no anjel ho zastavuje slovami: ?Pozor, nerob to! Som spoluslu?obník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Je?i?ovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Je?i?ovo svedectvo je duch proroctva.“

Tento ver? by sa nám mohol javi? ako vhodný koniec knihy, av?ak po ňom e?te nasledujú viaceré vízie, z ktorých prvá hne? Jána vracia k téme boja medzi dvoma tábormi – Je?i?ovým a Satanovým.

Ako tomu bolo na za?iatku Knihy zjavenia pri Jánovej prvej vízii, aj teraz sa otvára nebo a na scéne sa ukazuje jazdec na bielom koni, ktorý sa volá Verný a Pravdivý, alebo – ako ?ítame o pár riadkov ?alej – Bo?ie slovo, Krá? krá?ov a Pán pánov. Ide o znázornenie Krista, ktorý prichádza na konci ?asov ako ví?az nad zlom. Jeho odev je skropený krvou, nie v?ak krvou jeho nepriate?ov, ale jeho vlastnou krvou, ktorou vykúpil celé ?udstvo. Nasleduje ho nebeské vojsko jeho verných, ktorí aktívne nebojujú, iba sa ho prid??ajú ako svojho Pána. Celý boj vedie a vyhráva Kristus – Bo?ie slovo, no svojim nasledovníkom dáva ú?as? na tomto ví?azstve.

Po symbolickom opise ví?aza celého boja anjel stojaci v slnku volá na v?etky vtáky neba, aby sa zhroma?dili nad telami ?oskoro porazených Kristových nepriate?ov. Je pozoruhodné, ?e sa to deje e?te pred vypuknutím závere?ného zápasu. Je to preto, lebo hoci sa e?te neza?al, ka?dý u? presne vie, ako sa skon?í. S tým, ktorý je Krá?om nad krá?mi a Pánom nad pánmi, sa nedajú mera? sily – ani ke? ide o celé démonické sprisahanie. Potvrdzuje to aj skuto?nos?, ?e samotný boj nie je vôbec opísaný – celé je to o okam?itom porazení Kristových nepriate?ov. Po tom, ako sa na scéne zoradí obrovské nepriate?ské vojsko, nasleduje ihne? dodatok: ?Ale ?elmu zajali a s ňou aj falo?ného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, ?o prijali znak ?elmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za?iva do ohnivého jazera, horiaceho sírou. Ostatní boli pobití me?om vychádzajúcim z úst toho, ?o sedel na koni. A v?etky vtáky sa nasýtili ich telami.“ ?itate? mô?e vidie?, ?e napriek v?etkému úpornému sna?eniu zo strany nepriate?ských síl nie je mo?né vzoprie? sa ví?aznému Kristovi a premôc? ho.

Tento desivý obraz závere?ného boja sa nám mô?e zda? ve?mi krutý a ?a?ko spojite?ný s Je?i?ovou láskou, no treba dobre porozumie? tomu, o ?o tu vlastne ide. Nejde o zni?enie ?loveka za to, ?e sa v nie?om previnil, ale o potrestanie a definitívne zne?kodnenie nepriate?ských síl, ktoré doteraz spôsobovali odpad ?udí od Boha, a teda ich ve?nú záhubu. Kristus je vo svojom súde rázny a neoblomný, preto?e je garantom práva, lásky a dobra. Kým ?as do jeho druhého slávneho príchodu je príle?itos?ou na pokánie, tí, ktorí neoblomne zotrvajú vo svojom nepriate?stve vo?i Bohu, budú definitívne porazení a odsúdení.

Tento obraz má by? motiváciou pre ?lenov cirkevných komunít, aby nevkladali svoje nádeje do tohto sveta plného neprávosti, a tie? aby sa odpútali od jeho hrie?neho systému, ktorý sa riadi nenávis?ou, pýchou a zmyselnos?ou. Oznámenie odsúdenia týchto síl spriahnutých so Satanom – o ktorého zni?ení sa budeme zamý??a? nabudúce – je povzbudením pre kres?anov prechádzajúcich prítomnými príkoriami a dáva im pevnú nádej, ?e Boh sa ich zastane a obráni ich právo.