杏MAP导航

1. Cirkevní otcovia

Cirkevní otcovia úzko spájajú bdelos钮 a 膷istotu srdca s poznaním 鈥� gnózou. Hriech pod木a nich zatem艌uje myse木 a robí ju neschopnou jasne vidie钮 pravdu. Tak ako slne膷né lú膷e nepreniknú cez mraky a nemô啪u dopadnú钮 na zem, tak ani svetlo pravdy nemô啪e osvetli钮 du拧u, ak je srdce zahalené mrakom hriechu. 

Z vlastnej skúsenosti vieme, 膷o v拧etko sa odohráva v na拧ej mysli, ke膹 sme plní negatívnych emócií vo膷i niekomu. V takomto vnútornom stave sa nám 钮a啪ko du拧evne pracuje a na拧a myse木 je neustále vyru拧ovaná. Dodnes si pamätám vyjadrenie istej 拧tudentky, ktorá skú拧obné obdobie na vysokej 拧kole za膷ínala v啪dy dôkladným spytovaním svedomia a svätou spove膹ou. Tvrdila, 啪e po spovedi je jej myse木 ove木a svie啪ej拧ia a lep拧ie pripravená na 拧túdium.

Na 膷ítanie a kontempláciu Svätého písma je taktie啪 potrebné 膷isté srdce. Ján Cassian v tejto súvislosti hovorí: 鈥濸reniknú钮 do h暮bky Bo啪ích slov a kontemplova钮 jeho tajomstvá nedoká啪e 木udská veda ani svetská múdros钮, ale len 膷isté srdce.鈥�

Aj túto vetu do istej miery potvrdzujú na拧e skúsenosti. 艩túdiom, disciplínou a systematickou prácou sa dá ve木a dosiahnu钮, ale geniálne objavy v oblasti vedy prichádzali vedcom akoby spontánne, náhodou 鈥� ako by sa im dostalo vliateho poznania. Takúto skúsenos钮 mal napríklad Newton alebo Mendelejev. Hovoria o náhode, ktorá v拧ak praje iba pripravenej mysli.

Aj v duchovnej oblasti je to podobné. Pokia木 pravdy viery zostanú len v rozume a nezostúpia do ná拧ho srdca, objav 啪ivej viery sa nikdy neuskuto膷ní. Tieto objavy sa dejú 膷asto v tichu, neo膷akávane, akoby silou zhora. Sú v拧ak pripravené 膷istotou srdca.

Svätý Benedikt poznamenáva: 鈥濶ebudeme vypo膷utí pre mnohé slová, ale pre 膷istotu srdca a pokánie sprevádzané slzami.鈥� Ako voda zmýva telesné ne膷istoty z najrôznej拧ích plôch a predmetov, tak slzy pokánia a úprimná 木útos钮 nad vykonaným zlom o膷is钮ujú srdce 膷loveka.

Svätý Franti拧ek z Assisi 膷asto povzbudzoval: 鈥濵odlite sa v啪dy s 膷istým srdcom.鈥� A komentujúc blahoslavenstvo hovorí: 鈥濻kuto膷ne 膷istí srdcom sú tí, ktorí nevidia len povrch pozemských vecí, ale v膹aka o膷iam 膷istého srdca neprestávajú vidie钮 啪ivého Boha v tomto svete.鈥�

Andrej Sládkovi膷 to vyjadril inými, viac poetickými slovami: Beda 膷loveku, 膷o v kameni vidí iba kame艌. Chcel tým poveda钮, 啪e 膷lovek, ktorý nevidí v stvorených veciach Stavite木a, je ochudobnený, preto啪e nevidí to podstatné. Úmyselne pritom pou啪íva silnej拧í výraz 鈥瀊eda鈥�. Tento výraz sa vz钮ahuje na srdce 膷loveka, ktoré je zakalené hriechom a preto nevidí, 膷o by malo vidie钮.

2. Liturgia

Mnohí z nás sa denne zú膷ast艌ujú na svätej om拧i, no jej symbolická re膷 nám 膷asto uniká. O膷is钮ovanie za膷ína samotným vstupom do Bo啪ieho chrámu, ke膹 sa pre啪ehnáme svätenou vodou. Tento úkon nám pripomína krst, ktorým sme boli o膷istení od hriechu a znovuzrodení v Kristovi. Je to zárove艌 znak o膷istenia srdca pred vstupom do posvätného priestoru. Gesto namá膷ania prstov do svätenej vody a znamenie krí啪a sú znakom prijatia milosti a po啪ehnania.

V拧etky tieto symboly, slová a úkony o膷istenia majú 膷loveka pripravi钮 na stretnutie s Bohom prostredníctvom liturgickej modlitby. Hne膹 v úvode svätej om拧e je úkon kajúcnosti ako dôle啪itá príprava na liturgiu slova a liturgiu eucharistie. Známe formuly Confiteor 鈥� Vyznávam v拧emohúcemu Bohu... alebo Kyrie eleison 鈥� Pane, zmiluj sa... sú vyznaním hriechov a prosbou o odpustenie 鈥� teda vnútorným o膷istením pred slávením Eucharistie.

Pri slávnostných liturgiách pou啪ívame aj kadidlo. Dym kadidla symbolizuje modlitby stúpajúce k Bohu, ale aj o膷istenie a posvätenie priestoru, oltára, darov i celého zhroma啪denia. Taktie啪 umývanie rúk k艌aza pred eucharistickou modlitbou má tento symbolický význam. K艌az si potichu umýva ruky a modlí sa: 鈥濸ane, zmy zo m艌a moju vinu a o膷is钮 ma od hriechov.鈥� Je to vonkaj拧í symbol, ktorý v拧ak znamená vnútorné o膷istenie Bo啪ieho slu啪obníka, ktorý má pristúpi钮 k sláveniu tajomstva viery 鈥� Eucharistie.

Aj samotné premenenie má silne o膷istný charakter. Prijímanie Tela a Krvi Kristovej o膷is钮uje du拧u, posil艌uje jednotu s Kristom a udr啪iava 膷loveka v milosti. V Je啪i拧ových slovách, ktoré k艌az recituje po膷as premenenia, silne dominuje o膷istenie: 鈥濼oto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov鈥� (Mt 26, 28).

3. Na拧e skúsenosti

Bdelos钮 a 膷istota srdca v osobnom 啪ivote má rôzne fázy a za膷ína poh木adom do vlastného vnútra. Ke膹 si 膷lovek nájde 膷as na úprimnú reflexiu svojich pocitov, my拧lienok a tú啪ob, 膷asto je prekvapený, 膷o v拧etko sa v jeho vnútri nachádza.

V du拧i 膷loveka by nemal chýba钮 neustály proces o膷is钮ovania, ktorý má rôzne fázy a podoby. Prvou fázou je vedomie pominute木nosti vonkaj拧ích vecí a vä膷拧ia koncentrácia na duchovné hodnoty. Tento posun v hierarchii hodnôt oby膷ajne neprichádza bez 钮a啪kostí. Ná拧 nezdravý vz钮ah k veciam 鈥� a niekedy i k osobám 鈥� treba o膷isti钮 od príli拧nej naviazanosti a závislosti.

Mimoriadne ú膷inným prostriedkom o膷is钮ovania sú na拧e ka啪dodenné krí啪e a 钮a啪kosti. 膶asto majú podobu prijímania a stato膷ného zná拧ania ne木ahkých situácií, ktoré priná拧a be啪ný 啪ivot a ktoré súvisia s na拧ím povolaním, postavením 膷i povinnos钮ami. Do oblasti o膷is钮ovania patrí aj prekonávanie duchovných kríz a období suchoty, ktoré mo啪no neraz pova啪ova钮 za istý druh skú拧ok zo strany Pána. Aj stereotyp ka啪dodenných 膷inností mô啪e by钮 formou krí啪a, ktorý o膷is钮uje.

Prirodzene sa bránime poní啪eniu a nebolo by dobré pestova钮 si mentalitu submisívnosti 膷i ústup膷ivosti. No pokorné prijatie ur膷itých poni啪ujúcich situácií, ktoré nám odha木ujú pravdu o nás samých, mô啪e by钮 práve tým 膷asom, ktorý nás o膷is钮uje a vedie k bdelosti srdca.

Milí priatelia, nech sa nám po膷as tohto mesiaca júna, ktorý je venovaný úcte Najsvätej拧iemu Srdcu Je啪i拧ovmu, podarí vo vä膷拧ej miere bdie钮 nad 膷istotou ná拧ho vlastného srdca 鈥� a tak napredova钮 v na拧om duchovnom 啪ivote.