杏MAP导航

Modlitba k Duchu Svätému – alebo modlitba vedená Duchom Svätým – by mala v?dy sprevádza? vá?ne rozhodnutia ka?dého kres?ana. O to viac je potrebná v ?ase, ke? ide o vo?bu nového pápe?a. Skúsme si preto v?imnú? nieko?ko aspektov tejto modlitby. Pod?a ?oho mô?eme spozna?, ?e v modlitbe sme usmerňovaní Duchom Svätým? Jeho prítomnos? charakterizujú tri slová: jednota, ?ivot a svetlo.

1) Jednota

Uva?ovanie ?i reflexia nad udalos?ami minulosti alebo prítomnosti v nás vyvoláva rôzne pocity. Tie v?ak nezasahujú len citovú a afektívnu rovinu ?loveka. Ka?dou my?lienkou sa zároveň otvárame pôsobeniu rôznych duchov. Pod?a niektorých autorov existujú tri zdroje takýchto my?lienok a pocitov: mô?u pochádza? od dobrého ducha, od zlého ducha alebo od nás samotných.

Prostredníctvom modlitby sa otvárame pôsobeniu dobrého Ducha. Modlitba je prostriedkom jednoty, zbli?ovania ná?ho ducha s Duchom Bo?ím. Sv. Teofán Zatvorník bol presved?ený, ?e modlitba je akýmsi ?dýchaním Ducha Bo?ieho v nás samých“ a dodáva, ?e ?lovek musí ?istotou srdca vytvori? vhodné podmienky na jeho prítomnos?.

Hovori? s Bohom si vy?aduje ur?itý druh in?pirácie, ktorú niektorí duchovní autori stoto?ňujú s ?vedením Duchom Svätým“. O pôsobení Ducha v modlitbe sa najmä na kres?anskom Východe nikdy nepochybovalo. Duch Svätý spája na?u modlitbu s modlitbou Je?i?a Krista a dáva jej moc dosiahnu? to, o ?o prosíme. Umo?ňuje vniknú? hlb?ie do nepoznaných tajomstiev a spája modlitby jednotlivcov do jediného hlasu Cirkvi. Duch Bo?í zhroma??uje a zjednocuje rozptýlené modlitby veriacich do jediného hlasu Kristovej Cirkvi a pod?a sv. Cyrila Jeruzalemského je ako jediný lú? svetla, ktorý osvet?uje v?etko potrebné.

2) ?ivot

Druhým znakom prítomnosti Ducha Svätého v modlitbe je o?ivujúci rozmer, ktorý v latinskej verzii Kréda ozna?ujeme slovami Dominum et vivificantem. Tento výraz pod?a Irénée Hausherra znamená, ?e spomedzi mnohých duchov, ktoré pôsobia na ?loveka, je len jeden, ktorý je dobrý, zvrchovaný a autentický – ten, ktorý dáva ?ivot.

Na ?loveku je vidno, akým duchom ?ije a akým duchom sa necháva vies? ?i ovplyvňova?. Z jeho tváre mo?no ?ahko vy?íta?, ?i v jeho srdci prevláda pochmúrnos? a temnota, alebo rados? a svetlo. Na ozna?enie Ducha Svätého, ktorý dáva ?ivot, pou?ívali Gréci výraz 锄ō辞辫辞颈&辞驳谤补惫别;苍 (ζωοποι?ν), ?o znamená predov?etkým Bo?í ?ivot v nás – ?zbo??tenie“ alebo ?deifikáciu“.

Dominum et vivificantem – Pán a darca ?ivota – sa nazna?uje aj v iných výrazoch Svätého písma. Je nazývaný Te?ite?om (Jn 14, 16–17), Duchom pravdy (Jn 16, 13), Duchom múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábo?nosti a bázne Bo?ej (Iz 11, 2). Sú to jednoducho atribúty ?ivota, ktoré mô?eme v sebe modlitbou kultivova?.

Modli? sa v Duchu Svätom si vy?aduje vieru, ?e Boh v nás u? koná – ?e nás vedie aj cez váhanie, neistoty, ticho a dlhé ?akanie. V ?ase rozhodovania nejde len o správne rozhodnutie pre seba, ale o otvorenos? vo?i tomu, ?o mô?e Duch, darca ?ivota, vykona? skrze nás v slu?be druhým. Svätý Serafim Sarovský povedal: ?Získaj Ducha Svätého a okolo teba sa zachránia tisíce du?í.“

Svätý Bazil Ve?ký u?il, ?e ?bez Ducha Svätého nie je mo?né pozna? Bo?iu vô?u“. Preto modlitba k Nemu nie je iba prosbou o pomoc, ale aj prostriedkom na nahliadnutie do seba samého, na poh?ad na svet Bo?ími o?ami. Duch Svätý toti? nevstupuje do du?e ako cudzí hos?, ale ako ten, ktorý dáva ?ivot a premieňa nás zvnútra.

3) Svetlo

Ke? ?lovek stojí pred rozhodnutím, nie v?dy ide o vo?bu medzi dobrom a zlom. ?asto ide o výber medzi dvoma dobrými cestami. Práve tu vstupuje do rozhodovania dar rozli?ovania, ktorý Evagrius Pontský nazýval ?lampou du?e“. Tento dar je ovocím modlitby, ticha a dôvery. Nejde o okam?ité odpovede, ale o schopnos? du?e necha? sa vies? Duchom, ktorý skúma v?etko, aj Bo?ie hlbiny (1 Kor 2, 10).

Poznanie je akoby vnútorné svetlo, pred ktorým miznú tienisté stránky v?etkých skuto?ností, ako to vyjadruje ?alm 36: ?V tvojom svetle uvidíme svetlo“ (? 36, 10), alebo evanjelista Ján: ?Pravé svetlo, ktoré osvecuje ka?dého ?loveka, pri?lo na svet“ (Jn 1, 9).

Modlitba k Duchu Svätému je do zna?nej miery aktom odovzdanosti. Nepopiera potrebu intelektu a racionálneho uva?ovania, ale kladie dôraz na skuto?nosti, ktoré samotný intelekt presahujú. Svätý Izák Sýrsky pripomína: ?Ke? sa du?a prestane spolieha? na seba a odovzdá sa Bo?iemu Duchu, vtedy nájde pravdu.“ Skú?kou správnosti tohto rozli?ovania je pokoj, ktorý zavládne v du?i, ke? sa ?lovek pri rozhodovaní nechá vies? Duchom. V takýchto chví?ach nie je najdôle?itej?ie pýta? sa: ??o mám robi??“ alebo ?Ako sa mám rozhodnú??“, ale predov?etkým: ?Pane, aká je Tvoja vô?a?“

V Novom zákone sa na ozna?enie rozli?ovania a h?adania pravdy pou?ívajú najmä dva výrazy: 诲颈补办谤&颈补肠耻迟别;苍ō (διακρ?νω) – oddeli?, rozhodnú?, posúdi?; a 诲辞办颈尘&补补肠耻迟别;锄ō (δοκιμ?ζω) – skúma?, preverova?, rozpoznáva?. Predov?etkým tento druhý výraz si vy?aduje modlitbu, kontempláciu – vnímanie a poznávanie viac srdcom ne? intelektom. Tento druh rozli?ovania mô?e vykonáva? len zrelý ?lovek (Hebr 5, 14), ktorý vie zachyti? znamenia ?asov (Mt 16, 3). Svätý Pavol túto schopnos? zaradil medzi charizmy, ke? pí?e o daroch Ducha Svätého – ako je dar prorokova?, hovori? rôznymi jazykmi, ale aj dar rozli?ova? duchov (1 Kor 12, 8–10).

Milí priatelia, v ?ase osobných, spolo?enských ?i cirkevných rozhodnutí sa modlitba k Duchu Svätému stáva nevyhnutnou sú?as?ou ?ivota kres?ana. Nie je to len duchovné cvi?enie, ale postoj otvorenosti vo?i Bo?iemu vedeniu. Duch Svätý nás nenecháva v na?ich pochybnostiach, ale vstupuje do nich ako darca jednoty, ?ivota a svetla, ktoré ukazujú smer. Preto aj dnes – v ?ase, ke? Cirkev o?akáva nového Petrovho nástupcu, ale aj v ka?dodenných rozhodnutiach – zostáva výzvou a pozvaním znovu a znovu sa obraca? k Duchu pravdy.