杏MAP导航

1. Cirkevní otcovia

Cirkevní otcovia úzko spájajú bdelos? a ?istotu srdca s poznaním – gnózou. Hriech pod?a nich zatemňuje myse? a robí ju neschopnou jasne vidie? pravdu. Tak ako slne?né lú?e nepreniknú cez mraky a nemô?u dopadnú? na zem, tak ani svetlo pravdy nemô?e osvetli? du?u, ak je srdce zahalené mrakom hriechu. 

Z vlastnej skúsenosti vieme, ?o v?etko sa odohráva v na?ej mysli, ke? sme plní negatívnych emócií vo?i niekomu. V takomto vnútornom stave sa nám ?a?ko du?evne pracuje a na?a myse? je neustále vyru?ovaná. Dodnes si pamätám vyjadrenie istej ?tudentky, ktorá skú?obné obdobie na vysokej ?kole za?ínala v?dy dôkladným spytovaním svedomia a svätou spove?ou. Tvrdila, ?e po spovedi je jej myse? ove?a svie?ej?ia a lep?ie pripravená na ?túdium.

Na ?ítanie a kontempláciu Svätého písma je taktie? potrebné ?isté srdce. Ján Cassian v tejto súvislosti hovorí: ?Preniknú? do h?bky Bo?ích slov a kontemplova? jeho tajomstvá nedoká?e ?udská veda ani svetská múdros?, ale len ?isté srdce.“

Aj túto vetu do istej miery potvrdzujú na?e skúsenosti. ?túdiom, disciplínou a systematickou prácou sa dá ve?a dosiahnu?, ale geniálne objavy v oblasti vedy prichádzali vedcom akoby spontánne, náhodou – ako by sa im dostalo vliateho poznania. Takúto skúsenos? mal napríklad Newton alebo Mendelejev. Hovoria o náhode, ktorá v?ak praje iba pripravenej mysli.

Aj v duchovnej oblasti je to podobné. Pokia? pravdy viery zostanú len v rozume a nezostúpia do ná?ho srdca, objav ?ivej viery sa nikdy neuskuto?ní. Tieto objavy sa dejú ?asto v tichu, neo?akávane, akoby silou zhora. Sú v?ak pripravené ?istotou srdca.

Svätý Benedikt poznamenáva: ?Nebudeme vypo?utí pre mnohé slová, ale pre ?istotu srdca a pokánie sprevádzané slzami.“ Ako voda zmýva telesné ne?istoty z najrôznej?ích plôch a predmetov, tak slzy pokánia a úprimná ?útos? nad vykonaným zlom o?is?ujú srdce ?loveka.

Svätý Franti?ek z Assisi ?asto povzbudzoval: ?Modlite sa v?dy s ?istým srdcom.“ A komentujúc blahoslavenstvo hovorí: ?Skuto?ne ?istí srdcom sú tí, ktorí nevidia len povrch pozemských vecí, ale v?aka o?iam ?istého srdca neprestávajú vidie? ?ivého Boha v tomto svete.“

Andrej Sládkovi? to vyjadril inými, viac poetickými slovami: Beda ?loveku, ?o v kameni vidí iba kameň. Chcel tým poveda?, ?e ?lovek, ktorý nevidí v stvorených veciach Stavite?a, je ochudobnený, preto?e nevidí to podstatné. Úmyselne pritom pou?íva silnej?í výraz ?beda“. Tento výraz sa vz?ahuje na srdce ?loveka, ktoré je zakalené hriechom a preto nevidí, ?o by malo vidie?.

2. Liturgia

Mnohí z nás sa denne zú?astňujú na svätej om?i, no jej symbolická re? nám ?asto uniká. O?is?ovanie za?ína samotným vstupom do Bo?ieho chrámu, ke? sa pre?ehnáme svätenou vodou. Tento úkon nám pripomína krst, ktorým sme boli o?istení od hriechu a znovuzrodení v Kristovi. Je to zároveň znak o?istenia srdca pred vstupom do posvätného priestoru. Gesto namá?ania prstov do svätenej vody a znamenie krí?a sú znakom prijatia milosti a po?ehnania.

V?etky tieto symboly, slová a úkony o?istenia majú ?loveka pripravi? na stretnutie s Bohom prostredníctvom liturgickej modlitby. Hne? v úvode svätej om?e je úkon kajúcnosti ako dôle?itá príprava na liturgiu slova a liturgiu eucharistie. Známe formuly Confiteor – Vyznávam v?emohúcemu Bohu... alebo Kyrie eleison – Pane, zmiluj sa... sú vyznaním hriechov a prosbou o odpustenie – teda vnútorným o?istením pred slávením Eucharistie.

Pri slávnostných liturgiách pou?ívame aj kadidlo. Dym kadidla symbolizuje modlitby stúpajúce k Bohu, ale aj o?istenie a posvätenie priestoru, oltára, darov i celého zhroma?denia. Taktie? umývanie rúk kňaza pred eucharistickou modlitbou má tento symbolický význam. Kňaz si potichu umýva ruky a modlí sa: ?Pane, zmy zo mňa moju vinu a o?is? ma od hriechov.“ Je to vonkaj?í symbol, ktorý v?ak znamená vnútorné o?istenie Bo?ieho slu?obníka, ktorý má pristúpi? k sláveniu tajomstva viery – Eucharistie.

Aj samotné premenenie má silne o?istný charakter. Prijímanie Tela a Krvi Kristovej o?is?uje du?u, posilňuje jednotu s Kristom a udr?iava ?loveka v milosti. V Je?i?ových slovách, ktoré kňaz recituje po?as premenenia, silne dominuje o?istenie: ?Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 28).

3. Na?e skúsenosti

Bdelos? a ?istota srdca v osobnom ?ivote má rôzne fázy a za?ína poh?adom do vlastného vnútra. Ke? si ?lovek nájde ?as na úprimnú reflexiu svojich pocitov, my?lienok a tú?ob, ?asto je prekvapený, ?o v?etko sa v jeho vnútri nachádza.

V du?i ?loveka by nemal chýba? neustály proces o?is?ovania, ktorý má rôzne fázy a podoby. Prvou fázou je vedomie pominute?nosti vonkaj?ích vecí a vä??ia koncentrácia na duchovné hodnoty. Tento posun v hierarchii hodnôt oby?ajne neprichádza bez ?a?kostí. Ná? nezdravý vz?ah k veciam – a niekedy i k osobám – treba o?isti? od príli?nej naviazanosti a závislosti.

Mimoriadne ú?inným prostriedkom o?is?ovania sú na?e ka?dodenné krí?e a ?a?kosti. ?asto majú podobu prijímania a stato?ného zná?ania ne?ahkých situácií, ktoré priná?a be?ný ?ivot a ktoré súvisia s na?ím povolaním, postavením ?i povinnos?ami. Do oblasti o?is?ovania patrí aj prekonávanie duchovných kríz a období suchoty, ktoré mo?no neraz pova?ova? za istý druh skú?ok zo strany Pána. Aj stereotyp ka?dodenných ?inností mô?e by? formou krí?a, ktorý o?is?uje.

Prirodzene sa bránime poní?eniu a nebolo by dobré pestova? si mentalitu submisívnosti ?i ústup?ivosti. No pokorné prijatie ur?itých poni?ujúcich situácií, ktoré nám odha?ujú pravdu o nás samých, mô?e by? práve tým ?asom, ktorý nás o?is?uje a vedie k bdelosti srdca.

Milí priatelia, nech sa nám po?as tohto mesiaca júna, ktorý je venovaný úcte Najsvätej?iemu Srdcu Je?i?ovmu, podarí vo vä??ej miere bdie? nad ?istotou ná?ho vlastného srdca – a tak napredova? v na?om duchovnom ?ivote.