MAP

Ilustračná snímka: Zničenie Sodomy a Gomory Ilustračná snímka: Zničenie Sodomy a Gomory 

Biblické postavy (25): Abram/Abrahám (VI. časť)

Prinášame ďalšiu časť cyklu „Biblické postavy“, ktorý pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News pripravuje sr. Anna Mátiková z Kongregácie Dcér sv. Pavla – paulínok.
Podcast: Abram/Abrahám (VI. časť)

Hneď po prijatí tajuplnej Pánovej návštevy pri terebintoch Mamreho (Gen 18) Abrahám dostáva príležitosť prejaviť, či a ako udržuje smer, ktorý dala jeho životu zmluva s Pánom potvrdená obriezkou. Pán sa totiž rozhodol odhaliť Abrahámovi svoje zámery s bezbožnými mestami Sodomou a Gomorou (porov. Gen 18,16-21).

Keď Pán pred Abrahámom vyslovuje svoje úmysly, nenúti ho k dialógu. Nepýta sa ho: „Čo si o tom myslíš? Ako situáciu v Sodome a Gomore hodnotíš ty?“ Ponecháva Abrahámovi slobodu reagovať alebo nereagovať. Abrahám môže s Pánovými zámermi súhlasiť,  ale môže s Pánom i diskutovať. Čitateľ pritom vie, že k obyvateľom skazených miest patrí i Abrahámov synovec Lót a jeho rodina. S napätím teda čaká, ako bude Abrahám reagovať. Bude u Pána intervenovať v záujme svojho synovca? Ako sa k celej záležitosti postaví?

Podľa bežnej ľudskej logiky by sa dalo predpokladať, že Abrahám sa prihovorí za nevinných a uzná oprávnenosť záhuby pre skazených. A naozaj, Abrahám začína slovami: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným?“ (porov. Gen 18,23). Pochopiteľne by sa dalo navrhnúť: „Ušetri dobrých a so zlými nalož, ako si zasluhujú.“ Avšak Abrahám – a práve tak vychádza najavo jeho veľkosť – sa neuberá touto cestou. Abrahám sa nedomáha záchrany len pre spravodlivých. On chce čosi viac. Navrhuje Pánovi možnosť ušetriť kvôli spravodlivým i bezbožných, ktorí si to nezasluhujú! „Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom?“ (Gen 18,23-24). Abrahám začína s relatívne vysokým číslom a Pán prijíma tento i všetky ďalšie návrhy. Nezjednáva kompromis, ale potvrdzuje ochotu odpustiť celému mestu. A kým Abrahám znižuje cifry, zostupuje aj po schodíkoch pokory pred Pánom. Celé vyjednávanie sa však zastaví pri šiestom návrhu. Nemal by to Abrahám skúsiť ešte raz – po siedmykrát? Prečo zostáva pri čísle desať? Nemal by ho znížiť aspoň na päť? Je možné, že Abrahámovi nejde len o momentálnu záchranu mesta pred záhubou, ale počíta s dlhodobejšou perspektívou. Desať bezúhonných by – aspoň teoreticky – mohlo predstavovať šancu k systematickej obnove spravodlivosti v skazenej spoločnosti.

S rozhovoru medzi Abrahámom a Pánom vychádza najavo, že Pánova trpezlivá výchova naozaj nebola márna. Abrahám sa na svojej ceste dozrievania naozaj posunul o veľký kus dopredu. Vôbec nespomína svojho synovca Lóta. Neargumentuje príbuzenskými väzbami. Tým dáva najavo, že ho nevedú len úzke rodinné záujmy. Naviac, neprihovára sa len za spravodlivých, ale žiada záchranu i pre bezbožných. Konečne dospel a dozrel k povolaniu byť požehnaním pre všetky národy zeme a môže ich učiť zachovávať Pánovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva (porov. Gen 18,18-19). Jeho zmysel pre spravodlivosť totiž presahuje parametre prísnej odplaty a otvára sa širokým horizontom milosrdenstva. Niekdajší Abram na začiatku svojej cesty toho ešte nebol schopný. Ako všetci Adamovi synovia i on myslel v prvom rade na seba a na svoj prospech. Vtedy by sa prihovoril maximálne za Lóta a jeho najužšiu rodinu. Vďaka Pánovej trpezlivosti a  zhovievavosti sa však terajší Abrahám už naučil byť trpezlivým a zhovievavým i voči tým, ktorí si to nezasluhujú.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

29 júna 2025, 10:22