杏MAP导航

Pán zostáva verný, hoci Abramova cesta za ním nie je rýchla a priamo?iara, ale pomalá a krivolaká. Vtedy, ke? by sa mal Abram spo?ahnú? na Pána, vyvíja nenále?itú iniciatívu. A naopak, vtedy, ke? by mal zauja? rozhodný postoj, zostáva pasívny. V jednu chví?u s bázňou padá na tvár v Pánovej prítomnosti (porov. Gen 17,3.17). Vzápätí sa ale doká?e na Pánových prís?uboch skepticky smia? (porov. Gen 17,17). Biblický text ho predstavuje ako takmer storo?ného starca (porov. Gen 17,24), pri?om Abramove postoje prezrádzajú jeho nezrelos?, nedôslednos? a nestálos?. Ako mô?e Abram kone?ne dozrie?? Pán má na túto otázku odpove?. Vyzýva Abrama k potvrdeniu zmluvy prijatím obriezky. Abramova cesta k dokonalosti (porov. Gen 17,1) vedie – paradoxne – práve cez prijatie i fyzické potvrdenie nedokonalosti. Prostredníctvom obriezky sa má u Abrama zvráti? nerovnováha, ktorú do vz?ahu medzi mu?om a ?enou vniesol Adam. Adam pri poh?ade na ?enu majetnícky zvolal: ?To je kos? z mojich kostí a mäso z môjho mäsa... z mu?a bola vzatá“ (porov. Gen 2,23). Adam odmietol uzna?, ?e mu nie?o chýba. Poprel svoju neúplnos?. Neprijal ?enu ako tú, ktorá mu bola daná. Vnímal ju len ako to, ?o mu bolo vzaté (porov. Gen 2,23). Abram má znamením obriezky zvráti? tento stav. Je vyzvaný uzna? svoju neúplnos? a potvrdi? i fyzickým znamením na svojom tele, doslova na svojom ?mäse“, ?e to, ?o mu chýba, dostane od Pána. Obaja, Abram i Sarai dostávajú nové mená – Abrahám a Sára, lebo sú pozvaní sta? sa novým Adamom a novou Evou, teda novými ?u?mi, ktorí uznávajú svoje hranice a re?pektujú odli?nos? i dôstojnos? toho druhého.

Zaka?dým, ke? ?lovek ustúpi od svojej nutkavej potreby potvrdzova? sám seba, dostane sa mu potvrdenie od Pána. Vtedy, ke? prijíma svoje limity a pripú??a svoju neschopnos?, rastie jeho schopnos? vníma? prítomnos? tých druhých. Tak je tomu i u Abraháma, ke? napriek ?a?ivej horú?ave uprostred dňa rozpoznáva v hos?och, ktorí sa pri terebintoch Mamreho blí?ia k jeho stanu, náv?tevu samého Pána (Gen 18).

Ke? Abrahám berie zo svojich zásob tie najlep?ie potraviny, dáva ich svojim hos?om a oni pod stromom jedia, biblický príbeh evokuje situáciu, ke? Eva vzala ovocie zo zakázaného stromu, dala svojmu mu?ovi a obaja z neho jedli. Stvorite? sa po incidente v záhrade Eden vydal ?loveka h?ada? a pýtal sa: ?Kde si?“ I  tajuplná náv?teva pri terebintoch Mamreho e?te niekoho h?adá a pýta sa Abraháma: ?Kde je tvoja ?ena Sára?“

Abrahám sa má sta? po?ehnaním pre v?etky pokolenia zeme (porov. Gen 12,3; 18,18). Tento Pánov zámer stále platí. Abrahám spolupracuje na jeho uskuto?ňovaní vtedy, ke? sa odvracia od chamtivej a egocentrickej logiky prarodi?ov, ktorí pod?ahli klamstvu, ?e samoobslu?ným sebapotvrdzovaním budú ako Boh. Akonáhle sa Abrahám prestane fixova? na svoju sebarealizáciu, Pán mô?e realizova? i to, ?o je ?udsky neuskuto?nite?né.