杏MAP导航

To, ?e Abram naozaj e?te potrebuje dozrieva?, je zrejmé i z ?al?ieho pokra?ovania rozhovoru, ktorý sa medzi ním a Pánom odohráva v pätnástej kapitole knihy Genezis. Ak Abram  naozaj uveril Pánovi, pre?o sa e?te pýta: ?Pod?a ?oho poznám, ?e budem vlastni? túto krajinu?“ (porov. Gen 15,8). Pán nedáva Abramovi indikácie, pod?a ?oho pozná splnenie prís?ubu. Miesto toho reaguje prekvapivým príkazom: ?Vezmi pre mňa trojro?nú kravu, trojro?nú kozu, trojro?ného barana, hrdli?ku a holubicu!“ (Gen 15,9). Nedodáva ni? ?al?ieho. Neupresňuje, ?o má Abram so zvieratami podniknú?. Zdá sa, ?e Pán je ochotný prepo?u? Abramovu trúfalú otázku a dáva Abramovi ?ancu disponova? sa k v?a?nému prijatiu pris?úbených darov. Logicky by sa toti? dalo o?akáva?, ?e Abram mô?e prinies? spomínané zvieratá ako obetu, ?ím potvrdí svoju vieru, vyjadrí ochotu prija?, ?o mu Pán ponúka, a prejaví mu v?a?nos?.

Abram ale volí iný postup. Nestavia oltár a nepripravuje oheň, ako by to bolo potrebné pri obete. Miesto toho delí ve?ké zvieratá na polovicu a kladie vtáky oproti sebe tak, ako sa to robí pri uzatváraní bilaterálnej zmluvy. Obidvaja zmluvní partneri by mali prejs? pomedzi rozpolené zvieratá a tým da? najavo, ?e by pred poru?ením zmluvy uprednostnili neblahý osud týchto zvierat. ?o?e? Miesto toho aby Abram priniesol Pánovi obetu, vyzýva ho k uzatvoreniu zmluvy? Biblický text je tejto mo?nosti otvorený. Abram koná z vlastnej iniciatívy, bez Pánovho výslovného príkazu a do?aduje sa zmluvy, ktorou by Pán potvrdil svoje prís?uby.

Pán sa tejto výzve nebráni. Berie oh?ad na stupeň Abramovej zrelosti. Re?pektuje úroveň Abramovej oddanosti, ktorá e?te z?aleka nie je bezpodmiene?ná a pristáva na Abramov implicitný návrh. Zostáva v?ak zvrchovaným Pánom celej situácie. Nestáva sa Abramovým rovnocenným  partnerom. Ak uzavretie vzájomnej zmluvy iniciuje Abram, mal by i on vzia? na seba príslu?né záväzky a prejs? pomedzi rozpolené zvieratá. To sa v?ak nestane. A naviac, v tom najdôle?itej?om momente dolieha na Abrama hrôza, tma a tvrdý spánok (porov. Gen 15,12). Je teda otázne, ?i je spiaci Abram vôbec schopný zachyti? slová, ktoré mu Pán hovorí.

Abram sa domáhal poznania: ?Pod?a ?oho poznám, ?e budem vlastni? túto krajinu?“ A Pán reaguje presne na túto jeho ?iados?. V na?om preklade sa Bo?ia odpove? za?ína výrazom ?dobre si uvedom“ (Gen 15,13), no v origináli sa opakuje slovo ?poznaj“. Av?ak – paradoxne – namiesto jasného poznania toho, ?o Pán hovorí, Abram spí. Ani ten, ktorý bol povolaný sta?  sa nosite?om po?ehnania pre v?etky pokolenia zeme (porov. Gen 12,3), nevidí Pánovi do kariet. Musí sa e?te stále u?i?, ?e nosite?om po?ehnania sa nestane svojou sebarealizáciou, ale bezvýhradnou odovzdanos?ou do Pánovej vôle.

Skuto?nos?, ?e Abram e?te stále potrebuje dozrieva?, vystupuje na svetlo i v ?al?om pokra?ovaní biblického príbehu, ke? za Abramom prichádza jeho ?ena Sarai s vlastným rie?ením svojej neplodnosti. Ak Abram naozaj uveril Pánovi, pre?o proti návrhu svojej man?elky ni? nenamieta? Plán, ktorý mu Sarai predkladá, sa ve?mi podobá na Abramovu stratégiu pred vstupom do Egypta. Vtedy Abram navrhol Sarai, aby sa k jeho prospechu vydávala za jeho sestru. Teraz Sarai s víziou svojho prospechu ponúka Abramovi svoju otrokyňu za man?elku. V oboch prípadoch sa ?udská osoba pou?íva ako nástroj k dosiahnutiu sebeckého cie?a. Ak sa Abram, ktorý tak ve?mi tú?i vedie?, ako Pán naplní svoj prís?ub, naozaj pou?il zo svojej skúsenosti v Egypte, teraz by sa mal svojím poznaním sta? po?ehnaním i pre Sarai. Abram v?ak k tomu e?te nedospel. Pri návrhu svojej man?elky Sarai nielen pasívne ml?í, ale i jedná pod?a jej in?trukcií. Dopú??a sa tak dvoch zásadných chýb. Popiera dôveru v Pána, ke??e zveruje uskuto?nenie Pánových prís?ubov ?udským machináciám. Odopiera Sarai mo?nos?, aby sa stala zrelou ?enou vo vz?ahu ku svojmu mu?ovi, ke? súhlasí s jej kompenza?ným rie?ením.

Povolanie, ktorého sa Abramovi dostalo, nie je automatickou zárukou okam?itej dokonalosti. Aj Abram dozrieva postupne, pri?om na jeho ceste nechýbajú ani pády a zlyhania.