Biblick¨¦ postavy (22): Abram (III. ?as?)
Zdá sa, ?e zaka?dým, ke? sa Abram odvrátil od sebectva, ktorým je takpovediac poznamenaná ?genetická výbava¡° jeho rodu, stal sa schopným zachyti? Bo?í hlas. V dvanástej kapitole knihy Genezis Abram poslúchol Bo?iu výzvu: ?Odí? z svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu...¡° (Gen 12,1). Ke? to Abram urobil a do?iel do krajiny Kanaán, oslovil ho Pán znovu s prís?ubom: ?Túto krajinu dám tvojmu potomstvu¡° (Gen 12,7). Podobne i po tom, ?o v trinástej kapitole poskytol synovcovi Lotovi mo?nos? slobodne si vybra? preferovaný podiel, Abram opä? od Pána po?ul: ?Zdvihni o?i a z miesta na ktorom si, h?a? na sever a na juh, na východ i na západ, lebo celú zem, ktorú vidí?, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky¡° (Gen 13,14-15). I po tom, ako Abram ve?koryso pomohol ohrozenému Lotovi a odolal paktovaniu s miestnymi krá?mi (Gen 14), znovu ho oslovuje Pán.
Tentokrát sa v?ak medzi Pánom a Abramom odvíja skuto?ný dialóg. Abram u? nie je len pasívny posluchá?, ale aj aktívne reaguje na to, ?o mu Pán hovorí. Z rozhovoru je pritom zrejmé, ?e Abram e?te nie je v cieli. Povyrástol, ale e?te potrebuje rás?. Zreje, ale e?te celkom nedozrel. Podnikol u? nejeden krok dobrým smerom, ale e?te stále podlieha poku?eniu urputne sa zameriava? na seba.
Pán sa prihovára Abramovi takto: ?Neboj sa, Abram, ja som tvoj ?tít. Tvoja odmena bude ve?mi ve?ká!¡° Abram odpovedá: ?Pane, Bo?e, ?o?e mi dá??¡° (porov. Gen 15,1-2). Pán ponúka Abramovi predov?etkým osobný vz?ah. Abrama ale zaujíma, ?o dostane. Pán hovorí o ve?kej odmene. Abram je ale urputne zah?adený na nedostatok, ktorý pre?íva: ?Ve? ja odídem bezdetný...¡° Neregistruje bohatstvo, ktoré u? dostal, ba dokonca nazhroma?dil i v?aka svojej nekorektnosti v Egypte, ale upína sa k tomu, ?o mu chýba. Vyslovuje na Pánovu adresu dokonca i trpkú vý?itku: ?Ve? si mi nedal potomstvo...¡° (Gen 15,3). Pán sa ale zjavne nenecháva odradi? a pozýva Abrama, aby sa narovnal zo svojej egocentrickej zakrivenosti do seba: ?Pozri na nebo a spo?ítaj hviezdy...¡° (Gen 15,5).
Text nás neinformuje, ?i Abram naozaj pozdvihol hlavu a uprel o?i na nebo, ale uvádza pozoruhodnú vetu: ?Abram uveril Bohu a to sa mu po?ítalo za spravodlivos?¡° (Gen 15,8). Tradícia, ktorá je zrejmá i z Pavlovho odkazu na toto miesto v Liste Rimanom (Rim 4,3), zjavne po?íta s tým, ?e hodnotite?om spravodlivosti je Boh, pri?om Abram je nosite?om tejto kvality. Hebrejský text tu ale vôbec nie je jednozna?ný. Z gramatického h?adiska je veta otvorená i úplne inej interpretácii. Mo?no jej rozumie? i tak, ?e Abram uveril Pánovi a zapo?ítal Pánovi za spravodlivos?, teda vyhodnotil ako prejav Pánovej priazne to, ?o mu práve Pán pris?úbil. Z tohto poh?adu to paradoxne nie je Pán, kto vyhodnocuje Abramove postoje, ale Abram hodnotí Pána... a rozhodne sa mu uveri?.
Pán to nijako nekomentuje, ale potvrdzuje svoj prís?ub, pri?om prezrádza pozoruhodný detail: ?Ja som Pán. Ja som ?a vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.¡° Na za?iatku celého Abramovho príbehu ¨C v jedenástej kapitole knihy Genezis ¨C sa predsa do?ítame, ?e ?Táre vzal svojho syna Abrama, svojho vnuka Lota, aj svoju nevestu Sarai a vyviedol ich z Chaldejského Uru¡° (porov. Gen 11,31). Teraz Pán tvrdí, ?e to urobil on. Kto teda vyviedol Abrama z Chaldejského Uru? Bol to jeho majetnícky otec, alebo sám Pán? Text nám umo?¨¾uje usudzova?, ?e Abram je Bohom pozvaný ?íta? i nepochopite?né a ?a?ké epizódy vo svojom ?ivote ako pôsobenie Bo?ej Prozrete?nosti.
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
