杏MAP导航

V trinástej kapitole knihy Genezis sa do?ítame, ?e Abram odchádza z Egypta obohatený nielen o dobytok, striebro a zlato (porov. Gen 13,2), ale aj o skúsenosti. Zdá sa, ?e to, ?o za?il, nebolo márne. Zatia? ?o pri odchode z Haranu (porov. Gen 12,5) Abram vzal Sarai i Lota, teraz sa u? správa inak. Hebrejský text doslova hovorí, ?e z Egypta odi?iel Abram, jeho ?ena a Lot (porov. Gen 13,1). Mo?no teda usudzova?, ?e Abram u? nezaobchádza s rodinnými príslu?níkmi ako s bato?inou, ktorú by bral, ako sa mu zachce. Krá?ajú ved?a neho ako slobodné bytosti, ktoré tie? smú prosperova? a rozvíja? sa (porov. Gen 13,5).

Abramov posun k lep?iemu pozna? i z jeho druhej priamej re?i, ktorú biblický príbeh uvádza. Prvýkrát (pred vstupom do Egypta) Abram prehovoril k man?elke Sarai (porov. Gen 12,11-13). Teraz (po odchode z Egypta) sa obracia na synovca Lota. Ke??e obe situácie vykazujú ur?ité obsahové i formálne podobnosti, mo?no ich ?ahko porovna? a vyhodnoti? z nich, nako?ko Abram osobnostne dozrel. V oboch prípadoch Abram krátko popisuje problém, ktorému hodlá predís?, a navrhuje tomu druhému konkrétne kroky k vyrie?eniu ohrozujúcej situácie. V tom prvom prípade sa Abram nechal vydesi? imaginárnym rizikom, ke? snoval scenáre o tom, ako sa Egyp?ania budú chcie? zmocni? jeho ?eny. Tu si uvedomuje reálny problém rastúceho napätia medzi jeho ?u?mi a Lotovými ?u?mi. V oboch situáciách sa Abram odvoláva na príbuzenský vz?ah a v záujme vyrie?enia problému ho zámerne modifikuje. Vedy man?elke Sarai navrhoval, aby sa prezentovala ako jeho sestra. Teraz sa jeho synovec Lot (porov. Gen 11,27) stáva jeho bratom. Vtedy sa druhá osoba, Sarai, mala sta? nástrojom k zabezpe?eniu Abramovho blaha. Teraz je ten druhý, Lot, Abramovým rovnocenným partnerom. ?Nech nie sú rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia!,“ hovorí Abram Lotovi (porov. Gen 13,8) a dokonca necháva Lota, aby si ako prvý vyvolil svoj podiel.

Bezdetný Abram by právom mohol do Lota vklada? nádeje ako do vysnívaného dedi?a. Nenárokuje si v?ak na to, aby disponoval Lotovým osudom. Neorganizuje Lotovu budúcnos? pod?a svojich predstáv. Nepremieta si do Lotovho ?ivota uskuto?nenie svojich vlastných snov. Ozna?ením Lota za brata, Abram dáva najavo vz?ah rovnocennosti. Tento jeho postoj dokazuje, ?e Abram sa oslobodil od logiky nezdravého majetníctva a otvára sa slobode  a ve?korysosti. Týmto k rokom sa tie? odkláňa od neblahej trajektórie, ktorú kedysi – vo ?tvrtej kapitole knihy Genezis – na?rtol Kain, ke? sa odmietol prizna? k svojmu bratovi Ábelovi. Abram si teda zjavne vzal pou?enie z neblahej skúsenosti v Egypte, a miesto toho, aby vyu?íval v?etko a v?etkých ako prostriedky k zabezpe?eniu svojho ?ivota a svojho blaha, u?í sa by? po?ehnaním pre druhých.

To, ?e Abram neustrnul, ale duchovne a osobnostne podrástol, vychádza najavo i z pomerne zlo?itej ?trnástej kapitoly knihy Genezis, ktorá referuje o vzájomných politických a vojenských ?ahaniciach miestnych krá?ov. Abram sa nezapája do ich paktovania, ale ke? sa ocitne v zajatí Lot, ktorý je tu opä? ozna?ený za jeho brata, Abram ani chví?u neváha a ponáh?a sa mu na pomoc (porov. Gen 14,14). Razantné odmietnutie pochybného spol?ovania so sodomským krá?om (porov. Gen 14,21-24) tie? dokazuje, ?e Abram u? neh?adí na to, ?o je okam?ite výhodné pre neho, ale za?ína predsa len dôverova? Najvy??iemu.