杏MAP导航

To, 啪e Abram naozaj e拧te potrebuje dozrieva钮, je zrejmé i z 膹al拧ieho pokra膷ovania rozhovoru, ktorý sa medzi ním a Pánom odohráva v pätnástej kapitole knihy Genezis. Ak Abram  naozaj uveril Pánovi, pre膷o sa e拧te pýta: 鈥濸od木a 膷oho poznám, 啪e budem vlastni钮 túto krajinu?鈥� (porov. Gen 15,8). Pán nedáva Abramovi indikácie, pod木a 膷oho pozná splnenie prís木ubu. Miesto toho reaguje prekvapivým príkazom: 鈥濾ezmi pre m艌a trojro膷nú kravu, trojro膷nú kozu, trojro膷ného barana, hrdli膷ku a holubicu!鈥� (Gen 15,9). Nedodáva ni膷 膹al拧ieho. Neupres艌uje, 膷o má Abram so zvieratami podniknú钮. Zdá sa, 啪e Pán je ochotný prepo膷u钮 Abramovu trúfalú otázku a dáva Abramovi 拧ancu disponova钮 sa k v膹a膷nému prijatiu pris木úbených darov. Logicky by sa toti啪 dalo o膷akáva钮, 啪e Abram mô啪e prinies钮 spomínané zvieratá ako obetu, 膷ím potvrdí svoju vieru, vyjadrí ochotu prija钮, 膷o mu Pán ponúka, a prejaví mu v膹a膷nos钮.

Abram ale volí iný postup. Nestavia oltár a nepripravuje ohe艌, ako by to bolo potrebné pri obete. Miesto toho delí ve木ké zvieratá na polovicu a kladie vtáky oproti sebe tak, ako sa to robí pri uzatváraní bilaterálnej zmluvy. Obidvaja zmluvní partneri by mali prejs钮 pomedzi rozpolené zvieratá a tým da钮 najavo, 啪e by pred poru拧ením zmluvy uprednostnili neblahý osud týchto zvierat. 膶o啪e? Miesto toho aby Abram priniesol Pánovi obetu, vyzýva ho k uzatvoreniu zmluvy? Biblický text je tejto mo啪nosti otvorený. Abram koná z vlastnej iniciatívy, bez Pánovho výslovného príkazu a do啪aduje sa zmluvy, ktorou by Pán potvrdil svoje prís木uby.

Pán sa tejto výzve nebráni. Berie oh木ad na stupe艌 Abramovej zrelosti. Re拧pektuje úrove艌 Abramovej oddanosti, ktorá e拧te z膹aleka nie je bezpodmiene膷ná a pristáva na Abramov implicitný návrh. Zostáva v拧ak zvrchovaným Pánom celej situácie. Nestáva sa Abramovým rovnocenným  partnerom. Ak uzavretie vzájomnej zmluvy iniciuje Abram, mal by i on vzia钮 na seba príslu拧né záväzky a prejs钮 pomedzi rozpolené zvieratá. To sa v拧ak nestane. A naviac, v tom najdôle啪itej拧om momente dolieha na Abrama hrôza, tma a tvrdý spánok (porov. Gen 15,12). Je teda otázne, 膷i je spiaci Abram vôbec schopný zachyti钮 slová, ktoré mu Pán hovorí.

Abram sa domáhal poznania: 鈥濸od木a 膷oho poznám, 啪e budem vlastni钮 túto krajinu?鈥� A Pán reaguje presne na túto jeho 啪iados钮. V na拧om preklade sa Bo啪ia odpove膹 za膷ína výrazom 鈥瀌obre si uvedom鈥� (Gen 15,13), no v origináli sa opakuje slovo 鈥瀙oznaj鈥�. Av拧ak 鈥� paradoxne 鈥� namiesto jasného poznania toho, 膷o Pán hovorí, Abram spí. Ani ten, ktorý bol povolaný sta钮  sa nosite木om po啪ehnania pre v拧etky pokolenia zeme (porov. Gen 12,3), nevidí Pánovi do kariet. Musí sa e拧te stále u膷i钮, 啪e nosite木om po啪ehnania sa nestane svojou sebarealizáciou, ale bezvýhradnou odovzdanos钮ou do Pánovej vôle.

Skuto膷nos钮, 啪e Abram e拧te stále potrebuje dozrieva钮, vystupuje na svetlo i v 膹al拧om pokra膷ovaní biblického príbehu, ke膹 za Abramom prichádza jeho 啪ena Sarai s vlastným rie拧ením svojej neplodnosti. Ak Abram naozaj uveril Pánovi, pre膷o proti návrhu svojej man啪elky ni膷 nenamieta? Plán, ktorý mu Sarai predkladá, sa ve木mi podobá na Abramovu stratégiu pred vstupom do Egypta. Vtedy Abram navrhol Sarai, aby sa k jeho prospechu vydávala za jeho sestru. Teraz Sarai s víziou svojho prospechu ponúka Abramovi svoju otroky艌u za man啪elku. V oboch prípadoch sa 木udská osoba pou啪íva ako nástroj k dosiahnutiu sebeckého cie木a. Ak sa Abram, ktorý tak ve木mi tú啪i vedie钮, ako Pán naplní svoj prís木ub, naozaj pou膷il zo svojej skúsenosti v Egypte, teraz by sa mal svojím poznaním sta钮 po啪ehnaním i pre Sarai. Abram v拧ak k tomu e拧te nedospel. Pri návrhu svojej man啪elky Sarai nielen pasívne ml膷í, ale i jedná pod木a jej in拧trukcií. Dopú拧钮a sa tak dvoch zásadných chýb. Popiera dôveru v Pána, ke膹啪e zveruje uskuto膷nenie Pánových prís木ubov 木udským machináciám. Odopiera Sarai mo啪nos钮, aby sa stala zrelou 啪enou vo vz钮ahu ku svojmu mu啪ovi, ke膹 súhlasí s jej kompenza膷ným rie拧ením.

Povolanie, ktorého sa Abramovi dostalo, nie je automatickou zárukou okam啪itej dokonalosti. Aj Abram dozrieva postupne, pri膷om na jeho ceste nechýbajú ani pády a zlyhania.