Biblické postavy (24): Abram/Abrahám (V. časť)
Pán zostáva verný, hoci Abramova cesta za ním nie je rýchla a priamočiara, ale pomalá a krivolaká. Vtedy, keď by sa mal Abram spoľahnúť na Pána, vyvíja nenáležitú iniciatívu. A naopak, vtedy, keď by mal zaujať rozhodný postoj, zostáva pasívny. V jednu chvíľu s bázňou padá na tvár v Pánovej prítomnosti (porov. Gen 17,3.17). Vzápätí sa ale dokáže na Pánových prísľuboch skepticky smiať (porov. Gen 17,17). Biblický text ho predstavuje ako takmer storočného starca (porov. Gen 17,24), pričom Abramove postoje prezrádzajú jeho nezrelosť, nedôslednosť a nestálosť. Ako môže Abram konečne dozrieť? Pán má na túto otázku odpoveď. Vyzýva Abrama k potvrdeniu zmluvy prijatím obriezky. Abramova cesta k dokonalosti (porov. Gen 17,1) vedie – paradoxne – práve cez prijatie i fyzické potvrdenie nedokonalosti. Prostredníctvom obriezky sa má u Abrama zvrátiť nerovnováha, ktorú do vzťahu medzi mužom a ženou vniesol Adam. Adam pri pohľade na ženu majetnícky zvolal: „To je kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa... z muža bola vzatá“ (porov. Gen 2,23). Adam odmietol uznať, že mu niečo chýba. Poprel svoju neúplnosť. Neprijal ženu ako tú, ktorá mu bola daná. Vnímal ju len ako to, čo mu bolo vzaté (porov. Gen 2,23). Abram má znamením obriezky zvrátiť tento stav. Je vyzvaný uznať svoju neúplnosť a potvrdiť i fyzickým znamením na svojom tele, doslova na svojom „mäse“, že to, čo mu chýba, dostane od Pána. Obaja, Abram i Sarai dostávajú nové mená – Abrahám a Sára, lebo sú pozvaní stať sa novým Adamom a novou Evou, teda novými ľuďmi, ktorí uznávajú svoje hranice a rešpektujú odlišnosť i dôstojnosť toho druhého.
Zakaždým, keď človek ustúpi od svojej nutkavej potreby potvrdzovať sám seba, dostane sa mu potvrdenie od Pána. Vtedy, keď prijíma svoje limity a pripúšťa svoju neschopnosť, rastie jeho schopnosť vnímať prítomnosť tých druhých. Tak je tomu i u Abraháma, keď napriek ťaživej horúčave uprostred dňa rozpoznáva v hosťoch, ktorí sa pri terebintoch Mamreho blížia k jeho stanu, návštevu samého Pána (Gen 18).
Keď Abrahám berie zo svojich zásob tie najlepšie potraviny, dáva ich svojim hosťom a oni pod stromom jedia, biblický príbeh evokuje situáciu, keď Eva vzala ovocie zo zakázaného stromu, dala svojmu mužovi a obaja z neho jedli. Stvoriteľ sa po incidente v záhrade Eden vydal človeka hľadať a pýtal sa: „Kde si?“ I tajuplná návšteva pri terebintoch Mamreho ešte niekoho hľadá a pýta sa Abraháma: „Kde je tvoja žena Sára?“
Abrahám sa má stať požehnaním pre všetky pokolenia zeme (porov. Gen 12,3; 18,18). Tento Pánov zámer stále platí. Abrahám spolupracuje na jeho uskutočňovaní vtedy, keď sa odvracia od chamtivej a egocentrickej logiky prarodičov, ktorí podľahli klamstvu, že samoobslužným sebapotvrdzovaním budú ako Boh. Akonáhle sa Abrahám prestane fixovať na svoju sebarealizáciu, Pán môže realizovať i to, čo je ľudsky neuskutočniteľné.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.