Spoznávanie Jánovej apokalypsy (17): Obraz neverného Božieho ľudu
Na konci šestnástej kapitoly sme si všimli krátku zmienku o potrestaní mesta Babylon. Toto mesto v Biblii predstavuje jedného z hlavných nepriateľov historického Izraela, uprostred ktorého musel žiť Boží ľud dlhé roky vo vyhnanstve, ďaleko od Jeruzalemského chrámu a obradov s ním spojených. V sedemnástej kapitole Knihy zjavenia je Babylon pre svoju zhýralosť a vzdialenosť od Boha vykreslený ako prostitútka, no v rozličných obdobiach dejín Izraela proroci označovali aj Boží ľud za nevernú ženu vo vzťahu k Bohu Ženíchovi a zdá sa, že v Jánovej Apokalypse tomu nie je inak. Boží ľud, zvyčajne znázornený svätým mestom Jeruzalem, je teraz paradoxne prirovnaný k Babylonu, aby si uvedomil svoju hriešnosť a nevernosť voči Bohu, očistil sa a stal sa Novým Jeruzalemom. Toto všetko má v ňom urobiť sila Krista Baránka.
Čo sa týka štruktúry tejto kapitoly, prvé tri verše predstavujú príchod anjela, ktorý má Jána sprevádzať celou víziou. Po nich nasleduje samotné videnie Babylonu uprostred púšte a na záver anjel-sprievodca ponúka Jánovi jeho vysvetlenie. Babylon je v gréčtine, teda v jazyku, v ktorom bola napísaná Jánova Apokalypsa, ženského rodu. Aj preto je jeho nevernosť voči Bohu-Ženíchovi ľahko prirovnaná k ženskej postave, konkrétne k postave prostitútky, kým v slovenčine jeho mužský rod robí problémy pri prekladaní týchto symbolických obrazov.
Apokalyptický Babylon sa zvyčajne kvôli svojmu opisu spájal s mestom Rím, ktorý mal v Jánovej dobe nejakým spôsobom utláčať alebo prenasledovať kresťanov, a teda bol spitý ich krvou, ako uvádza opis Babylonu v tejto kapitole. Najnovšie štúdie však ukazujú, že v čase písania Apokalypsy neprebiehalo systematické prenasledovanie kresťanov, jednalo sa iba o ojedinelé prípady, ako napríklad zavraždenie Antipasa v Pergame, kedy niekto zahynul pre svoje svedectvo vydané Kristovi. Samotný Babylon sedí na šelme, ktorá označuje pohanskú politickú moc, pre Jána Rímsku ríšu, preto je skôr obrazom mesta Jeruzalem, symbolom neverného Božieho ľudu, ktorý sa pre svoje materiálne a iné výhody spájal s pohanskými národmi a stával sa tak neverným voči Bohu a jeho príkazom. Pre možnosť spojenia mesta Jeruzalem s krvou mučeníkov stačí spomenúť Ježišov plač nad Svätým mestom, v ktorom lamentuje nad jeho zabíjaním prorokov a Božích vyslancov (Lk 13,34).
Šarlátová farba zúrivej a mocnej šelmy, na ktorej Babylon sedí, poukazuje na prepychový život Rimanov a ich násilie, kým jej rúhavé mená sú obrazom božských titulov, ktoré si rímski cisári neprávom privlastňovali. Šelmu so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi sme už v trinástej kapitole videli, ako vychádza z mora, a aj tam predstavovala Rímsku ríšu, hlavnú svetskú mocnosť Jánových čias, ktorá svojou ideológiou predstavovala veľkú hrozbu pre kresťanskú komunitu.
Žena menom Babylon je oblečená do purpuru a ozdobená zlatom a drahými kameňmi, aby pritiahla k sebe nápadníkov, čiže okolité národy, a takto poukazuje na kresťanov, ktorí sa s veľkou ľahkosťou ujímali pohanských zvykov a spoliehali sa viac na pomoc pohanskej politiky ako na Boha. Pohár ohavností a nečistoty, ktorý pije, je ďalším obrazom jej zhýralosti a jej vlastné meno na čele, ktoré je v rozpore s menom Boha a Baránka na čele ich verných, je prehlásením, že patrí len sebe a že je celá zameraná iba na seba.
Na takúto zvláštnu víziu sa aj Ján iba prizerá s údivom. Potrebuje do toho zásah z neba, aby porozumel, čo vlastne vidí. Anjel mu začne krok po kroku vysvetľovať toto videnie. Šelma spojená s neverným Božím ľudom znázorňuje svetskú skorumpovanú mocnosť a je časovo obmedzená, na rozdiel od Boha, „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde“, teda ktorý je večný. Jej sedem hláv znázorňuje sedem hôr okolo Jeruzalema, na ktorých Izraeliti uctievali iných bohov ako jediného Boha Jahveho, a teda, povedané biblickou rečou, s týmito božstvami „smilnili“. Tieto „hory nevernosti“ znázorňujú aj sedem vladárov, nepriateľov Božieho ľudu, ktorí ho odvádzajú od pravej úcty k Bohu. Netreba tu nevyhnutne robiť ich historickú rekonštrukciu, ktorá v ani jednom prípade nie je bez problémov, skôr tu treba vidieť zmysel čísla sedem, ktoré znamená plnosť a následne čísla osem, ktoré znamená pokračovanie alebo novosť. Všetci títo mocnári sa spájajú so šelmou, aktuálnou politickou mocnosťou podriadenou Satanovi, a púšťajú sa do boja voči Kristovi Baránkovi. Ten nad nimi bez všetkého víťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov. Po jeho boku stoja jeho povolaní, vyvolení a verní, ktorí vďaka svojmu spojenectvu s Baránkom víťazia. Ich víťazstvo úplne závisí od toho, či sa ho dostatočne pridŕžajú, lebo bitku vyhráva on. Na konci kapitoly je ešte neverný Babylon vykreslený, ako sedí na mnohých vodách, ktoré predstavujú ľudí, zástupy, národy a jazyky. Pravdepodobne sa tu jedná o zakorenenosť nevernosti a modloslužby na celom svete.
Môžeme povedať, že kresťanská komunita je v tejto kapitole pomocou symbolickej reči pozývaná k tomu, aby zanechala svoju nevernosť a opäť sa primkla k svojmu Nebeskému Ženíchovi. Neverná žena menom Babylon má byť výstrahou pre Boží ľud, aby zanechal modloslužbu a kompromisy so svetom a celým srdcom sa primkol k Bohu. Svetskí spojenci tohto neverného ľudu sa totiž stávajú jeho vlastnými ničiteľmi. Kristus na konci časov zničí tento systém zla a nevernosti, ktorý Babylon predstavuje, no najprv vyzýva svoj ľud, aby sa od neho úplne odpútal. O tom si ale povieme nabudúce.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.