杏MAP导航

Na konci 拧estnástej kapitoly sme si v拧imli krátku zmienku o potrestaní mesta Babylon. Toto mesto v Biblii predstavuje jedného z hlavných nepriate木ov historického Izraela, uprostred ktorého musel 啪i钮 Bo啪í 木ud dlhé roky vo vyhnanstve, 膹aleko od Jeruzalemského chrámu a obradov s ním spojených. V sedemnástej kapitole Knihy zjavenia je Babylon pre svoju zhýralos钮 a vzdialenos钮 od Boha vykreslený ako prostitútka, no v rozli膷ných obdobiach dejín Izraela proroci ozna膷ovali aj Bo啪í 木ud za nevernú 啪enu vo vz钮ahu k Bohu 沤eníchovi a zdá sa, 啪e v Jánovej Apokalypse tomu nie je inak. Bo啪í 木ud, zvy膷ajne znázornený svätým mestom Jeruzalem, je teraz paradoxne prirovnaný k Babylonu, aby si uvedomil svoju hrie拧nos钮 a nevernos钮 vo膷i Bohu, o膷istil sa a stal sa Novým Jeruzalemom. Toto v拧etko má v 艌om urobi钮 sila Krista Baránka.

膶o sa týka 拧truktúry tejto kapitoly, prvé tri ver拧e predstavujú príchod anjela, ktorý má Jána sprevádza钮 celou víziou. Po nich nasleduje samotné videnie Babylonu uprostred pú拧te a na záver anjel-sprievodca ponúka Jánovi jeho vysvetlenie. Babylon je v gré膷tine, teda v jazyku, v ktorom bola napísaná Jánova Apokalypsa, 啪enského rodu. Aj preto je jeho nevernos钮 vo膷i Bohu-沤eníchovi 木ahko prirovnaná k 啪enskej postave, konkrétne k postave prostitútky, kým v sloven膷ine jeho mu啪ský rod robí problémy pri prekladaní týchto symbolických obrazov.

Apokalyptický Babylon sa zvy膷ajne kvôli svojmu opisu spájal s mestom Rím, ktorý mal v Jánovej dobe nejakým spôsobom utlá膷a钮 alebo prenasledova钮 kres钮anov, a teda bol spitý ich krvou, ako uvádza opis Babylonu v tejto kapitole. Najnov拧ie 拧túdie v拧ak ukazujú, 啪e v 膷ase písania Apokalypsy neprebiehalo systematické prenasledovanie kres钮anov, jednalo sa iba o ojedinelé prípady, ako napríklad zavra啪denie Antipasa v Pergame, kedy niekto zahynul pre svoje svedectvo vydané Kristovi. Samotný Babylon sedí na 拧elme, ktorá ozna膷uje pohanskú politickú moc, pre Jána Rímsku rí拧u, preto je skôr obrazom mesta Jeruzalem, symbolom neverného Bo啪ieho 木udu, ktorý sa pre svoje materiálne a iné výhody spájal s pohanskými národmi a stával sa tak neverným vo膷i Bohu a jeho príkazom. Pre mo啪nos钮 spojenia mesta Jeruzalem s krvou mu膷eníkov sta膷í spomenú钮 Je啪i拧ov pla膷 nad Svätým mestom, v ktorom lamentuje nad jeho zabíjaním prorokov a Bo啪ích vyslancov (Lk 13,34).

艩arlátová farba zúrivej a mocnej 拧elmy, na ktorej Babylon sedí, poukazuje na prepychový 啪ivot Rimanov a ich násilie, kým jej rúhavé mená sú obrazom bo啪ských titulov, ktoré si rímski cisári neprávom privlast艌ovali. 艩elmu so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi sme u啪 v trinástej kapitole videli, ako vychádza z mora, a aj tam predstavovala Rímsku rí拧u, hlavnú svetskú mocnos钮 Jánových 膷ias, ktorá svojou ideológiou predstavovala ve木kú hrozbu pre kres钮anskú komunitu.

沤ena menom Babylon je oble膷ená do purpuru a ozdobená zlatom a drahými kame艌mi, aby pritiahla k sebe nápadníkov, 膷i啪e okolité národy, a takto poukazuje na kres钮anov, ktorí sa s ve木kou 木ahkos钮ou ujímali pohanských zvykov a spoliehali sa viac na pomoc pohanskej politiky ako na Boha. Pohár ohavností a ne膷istoty, ktorý pije, je 膹al拧ím obrazom jej zhýralosti a jej vlastné meno na 膷ele, ktoré je v rozpore s menom Boha a Baránka na 膷ele ich verných, je prehlásením, 啪e patrí len sebe a 啪e je celá zameraná iba na seba.

Na takúto zvlá拧tnu víziu sa aj Ján iba prizerá s údivom. Potrebuje do toho zásah z neba, aby porozumel, 膷o vlastne vidí. Anjel mu za膷ne krok po kroku vysvet木ova钮 toto videnie. 艩elma spojená s neverným Bo啪ím 木udom znázor艌uje svetskú skorumpovanú mocnos钮 a je 膷asovo obmedzená, na rozdiel od Boha, 鈥瀔torý je, ktorý bol a ktorý príde鈥�, teda ktorý je ve膷ný. Jej sedem hláv znázor艌uje sedem hôr okolo Jeruzalema, na ktorých Izraeliti uctievali iných bohov ako jediného Boha Jahveho, a teda, povedané biblickou re膷ou, s týmito bo啪stvami 鈥瀞milnili鈥�. Tieto 鈥瀐ory nevernosti鈥� znázor艌ujú aj sedem vladárov, nepriate木ov Bo啪ieho 木udu, ktorí ho odvádzajú od pravej úcty k Bohu. Netreba tu nevyhnutne robi钮 ich historickú rekon拧trukciu, ktorá v ani jednom prípade nie je bez problémov, skôr tu treba vidie钮 zmysel 膷ísla sedem, ktoré znamená plnos钮 a následne 膷ísla osem, ktoré znamená pokra膷ovanie alebo novos钮. V拧etci títo mocnári sa spájajú so 拧elmou, aktuálnou politickou mocnos钮ou podriadenou Satanovi, a pú拧钮ajú sa do boja vo膷i Kristovi Baránkovi. Ten nad nimi bez v拧etkého ví钮azí, lebo on je Pán pánov a Krá木 krá木ov. Po jeho boku stoja jeho povolaní, vyvolení a verní, ktorí v膹aka svojmu spojenectvu s Baránkom ví钮azia. Ich ví钮azstvo úplne závisí od toho, 膷i sa ho dostato膷ne prid艜啪ajú, lebo bitku vyhráva on. Na konci kapitoly je e拧te neverný Babylon vykreslený, ako sedí na mnohých vodách, ktoré predstavujú 木udí, zástupy, národy a jazyky. Pravdepodobne sa tu jedná o zakorenenos钮 nevernosti a modloslu啪by na celom svete.

Mô啪eme poveda钮, 啪e kres钮anská komunita je v tejto kapitole pomocou symbolickej re膷i pozývaná k tomu, aby zanechala svoju nevernos钮 a opä钮 sa primkla k svojmu Nebeskému 沤eníchovi. Neverná 啪ena menom Babylon má by钮 výstrahou pre Bo啪í 木ud, aby zanechal modloslu啪bu a kompromisy so svetom a celým srdcom sa primkol k Bohu. Svetskí spojenci tohto neverného 木udu sa toti啪 stávajú jeho vlastnými ni膷ite木mi. Kristus na konci 膷asov zni膷í tento systém zla a nevernosti, ktorý Babylon predstavuje, no najprv vyzýva svoj 木ud, aby sa od neho úplne odpútal. O tom si ale povieme nabudúce.