Rektor slovensk¨¦ho kol¨¦gia Pavol Zvara: Slov¨¢ci re?tartovali p¨²tnick? ?ivot R¨ªma
ThDr. Pavol Zvara dáva nazrie? do prípravy púte a pribli?uje jej momenty spojené s cyrilometodskými miestami v Ríme - Bazilikou sv. Klementa a Kostolom sv. Cyrila a Metoda v slovenskom kolégiu. Pripomína aj 70. výro?ie umiestnenia slovenského oltára nad hrob sv. Cyrila, ktoré bude u? o mesiac, 5. júna.
Práve slovenskú ?akovnú pú?, ktorej ?a?iskom bola audiencia u Svätého Otca Franti?ka a slávenia v bazilikách sv. Petra a sv. Pavla, vnímali vatikánske úrady ako re?tart pútnického ?ivota vo Ve?nom meste po útlme spôsobenom pandémiou, hovorí rektor Zvara.
Rozhovor nahrávaný 2. mája 2022 v Pápe?skom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ.
Slovenská ?akovná pú? do Ve?ného mesta neobi?la ani Pápe?ské slovenské kolégium a ústav sv. Cyrila a Metoda. O tom nám porozpráva jeho rektor o. Pavol Zvara.
V podstate celý tý?de¨¾ sme prijímali pútnikov, jednotlivé zájazdy, ktoré prichádzali zo slovenských miest a obcí, z farností, a tak ako bývalo zvykom aj pred kovidovou krízou, mali u nás svätú om?u a potom výklad o dejinách ná?ho domu. Samozrejme my, ktorí tu bývame v dome, sme sa zapájali do týchto aktivít. Na?i k¨¾azi sprevádzali viaceré skupiny v meste, vysvet?ovali históriu Ríma, jednotlivé miesta významné pre na?u vieru. Spolupracovali sme aj s Konferenciou biskupov Slovenska na príprave jednotlivých slávení a organiza?nom zabezpe?ení celej púte.
- Dalo by sa poveda?, ?e bodkou za pú?ou boli ve?pery tu, v kolégiu. Ako to prebiehalo?
V nede?u sme slávili svätú om?u v Bazilike sv. Pavla
doobeda o 10. hodine, potom popoludní sa biskupi aj sprievod, a samozrejme aj mno?stvo veriacich, presunuli do Baziliky sv. Klimenta, kde bol akatist na po?es? sv. Cyrila a Metoda. Po ¨¾om sa ?as? delegácie presunula aj do ná?ho kolégia a tu, v Kostole sv. Cyrila a Metoda, ve?er o 18.30 zazneli slávnostné ve?pery, ktorým predsedal Mons. Franti?ek Rábek. Týmito ve?perami sa ukon?ila oficiálna ?as? púte, aj ke? vieme, ?e viaceré pútnické skupiny e?te ?alej zostali v Ríme a pokra?ovali v prehliadkach pamiatok a miest spojených s na?ou vierou a s mu?eníkmi, ktorí tu obetovali svoj ?ivot.
- Pri akatiste v Bazilike sv. Klimenta modlitba prebiehala v hornej lodi, kde sa nachádza aj kaplnka s výjavmi zo ?ivota sv. Cyrila a Metoda, a potom nasledovalo zostúpenie do podzemia, kam sa nedostalo a? tak ve?a ?udí. Mo?no by sme si mohli poveda? o tom, ako ste si tam uctili hrob sv. Cyrila.
Ke??e stále platia kovidové predpisy, tak do krypty Baziliky sv. Klimenta je vstup len na registráciu, ktorá sa musí urobi? on-line, ale v tomto prípade pátri dominikáni urobili výnimku, ke??e i?lo o národnú pú?, a dovolili, aby tam na?i otcovia biskupi mohli zostúpi?. Na tomto mieste sme zaspievali viaceré hymnické piesne, pomodlili sme sa modlitbu Ot?ená? v staroslovien?ine, a zotrvali v tichej modlitbe za na?u Cirkev, za na?ich veriacich, za ná? národ, za spásu na?ich du?í. Bolo to ve?mi silné, ve?mi dojemné.
- Práve na tomto mieste sa nachádza aj oltár, ktorý si tento rok osobitne v?ímame: uplynulo 70 rokov od jeho in?talácie. Mohli by ste priblí?i? okolnosti vzniku tohto slovenského oltára?
V Bazilike sv. Klementa sa nachádza hrob, ktorý archeológovia identifikovali ako miesto, kde bol pochovaný sv. Cyril, ktorý zomrel 14. februára 869 tu v Ríme, a z ve?kej úcty vo?i nemu Rimania ho pochovali v bazilike, ktorá bola zasvätená sv. Klementovi, ?tvrtému pápe?ovi v poradí. V minulom storo?í sa podarilo tieto miesta identifikova?, a bol tam urobený archeologický výskum, ktorý viedli pátri dominikáni. V roku 1927 nad týmto miestom bola umiestnená mozaika, ktorú daroval bulharský národ, s podobiz¨¾ou sv. Cyrila. V roku 1950 nav?tívili toto miesto Slováci z USA a Kanady, a videli, ?e by bolo dobré, aby bolo skultivované, upravené, aby tam mohli naozaj na?i veriaci prichádza? a pokloni? sa na tomto konkrétnom mieste, kde bol pochovaný sv. Cyril. A tak vznikla iniciatíva, ktorú viedli predov?etkým Michal Sin?ák a Mons. Klement Mlynarovi?, ktorý bol predsedom Zdru?enia slovenských katolíkov v USA, a za spolupráce slovenských k¨¾azov tu v emigrácii sa im podarilo toto miesto upravi?. A práve 5. júna 1952 bol na tomto mieste odhalený nový oltár a zárove¨¾ bol dedikovaný, aby sa na ¨¾om mohli slávi? sväté om?e, aby mohol by? naozaj dôstojnou pripomienkou miesta, kde bol pochovaný sv. Cyril. Tak?e v tomto roku si pripomíname 70 rokov od in?talácie tohto, mohli by sme poveda?, slovenského oltára nad hrobom sv. Cyrila.
- Máte aj nejaké obrázky, ktoré rozdávate?
Áno, pripravili sme aj v tomto roku poh?adnicu,
dvojpoh?adnicu, ktorá predstavuje sv. Cyrila a Metoda z mozaiky v na?om kostole tu v Ríme. Tvorí ju fotografia, na ktorej je zobrazený práve oltár, ktorý v tomto roku bude slávi? 70. výro?ie svojej in?talácie a po?ehnania.
- Keby sme sa chceli e?te tro?ku pozrie? do zákulisia: ako sa organizovala táto slovenská pú?, tu na pôde Ríma?
Príprava púte sa za?ala hne? po náv?teve Svätého Otca na Slovensku. Na jese¨¾ za?ala komunikova? Konferencia biskupov Slovenska s jednotlivými úradmi, ktoré sa starajú o baziliky v Ríme. Táto aktivita sa zintenzívnila po novom roku. Samozrejme v?etky veci treba dopredu premyslie?, a gro tejto ?innosti vykonávala Konferencia biskupov Slovenska, kde hlavnú zásluhu ur?ite mal dôstojný pán Ivan Ru?i?ka, ktorý je výkonným tajomníkom Konferencie biskupov Slovenska. On koordinoval potom ?innos? ?al?ích spolupracovníkov. Predstavuje to viaceré oblasti: zále?itos?, ktorá sa dotýka prenosov, fotografovania, nahrávania, teda masmediálna ?as?; potom technická ?as? - zabezpe?enie miest na sedenie, presuny z jednotlivých ?astí, z Auly Pavla VI. do Baziliky sv. Petra; potom liturgická ?as?, ktorú mal na starosti dôstojný pán Vladimír Ki?, a hudobná ?as?, ktorou sa zaoberal Mgr. Vladimír Kopec spolu so svojimi spolupracovníkmi. No a niektoré veci sme im pomáhali my, ktorí ?ijeme tu v Ríme, preto?e je to jednoduch?ie nav?tívi? tieto jednotlivé úrady bezprostredne a komunikova? priamo, tak?e aj do tohto sme boli zapojení.
?o m¨¾a osobne povzbudilo a bolo pre m¨¾a ve?mi pekným, bola aj anga?ovanos? vatikánskych úradov a zamestnancov, ktorí majú na starosti baziliky, ich ochota, ústretovos?, naozaj taká milá pozornos?. A viackrát zaznelo aj to, ?e táto pú? je prvou vä??ou udalos?ou po kovidovej pandémii - samozrejme okrem slávení, ktoré bývajú pravidelne pod?a liturgického roka, najmä ve?kono?né slávenie ¨C tak?e my, Slováci, sme mali tú vzácnu príle?itos? akosi znova na?tartova? aj pútnicky ?ivot v Ríme. Preto?e naozaj tých pútnikov zo Slovenska pri?lo ve?mi ve?a a ve?mi milo ma to prekvapilo, aj predstavite?ov Vatikánu alebo spolupracovníkov, ktorí tam pracujú.
- Aké budú v kolégiu najbli??ie udalosti? Záver akademického roka?
Mô?eme poveda?, ?e ten rok naozaj prebieha ve?mi rýchlo, ?e dni a tý?dne utekajú. Na?i k¨¾azi sa teraz pripravujú na skú?ky - závere?né skú?ky v letnom semestri. Jeden z na?ich k¨¾azov bude kon?i? svoje ?túdiá doktorátom z cirkevného práva. Na záver akademického roka v?dy mávame slávnostné Te Deum, kedy spolo?ne ?akujeme za dary, ktoré nám Boh udelil - dary Ducha Svätého, ale aj za to, ?e sme mohli aj tento rok pre?i? celkom v pokoji, a ?e k¨¾azi sa mohli venova? tomu, na ?o pri?li do Ríma, ?túdiu, aby mohli potom obohati? diecézy, z ktorých pochádzajú, a tak pomáha? ná?mu Bo?iemu ?udu.
- Dá sa poveda?, ?e tento posledný rok bol oproti iným rokom e?te bohat?í?
Áno, mô?eme naozaj poveda?, ?e v tomto roku sme - myslím tým akademický rok - mali viaceré významné udalosti. Jednak to, ?e vlani sme si pripomínali 60 rokov od zalo?enia Ústavu sv. Cyrila a Metoda, ktorý vznikol 8. januára 1961. Okrem toho vlani na jese¨¾ sme si pripomínali aj 40. výro?ie náv?tevy sv. Jána Pavla II. v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metóda: konkrétne sa to odohralo 8. novembra a bola to jeho prvá náv?teva mimo Vatikánu po atentáte, ktorý bol spáchaný na neho 13. mája 1981. I?lo o ve?mi významnú udalos?, bolo to ve?ké povzbudenie pre v?etkých, ktorí tu ?ili, ale ktorí sem aj pri?li a spolupracovali s týmto domom. A mô?eme poveda?, ?e to bola prvá náv?teva pontifexa na ?pôde Slovákov¡° a stretnutie so slovenským národom.
- Po?ul som, ?e pripravujete aj publikáciu.
Publikáciu pripravuje Slovenský historický ústav v Ríme v spolupráci s nami a bude predstavova? výber fotografií, ktoré zachytávajú náv?tevu Jána Pavla II. v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Predpokladáme, ?e táto publikácia by mala vyjs? niekedy koncom jari - za?iatkom leta, a bude takou milou pripomienkou tých vzácnych chví?, ke? Ján Pavol pri?iel medzi na?ich predchodcov, ktorí ?ili v emigrácii, povzbudil ich v ich ?innosti, povzbudil ich, aby pre?ívali svoju vieru a pamätali aj na tých, ktorí zostali za hranicami, a modlili sa za slobodu a za mo?nos? slobodne vyznáva? vieru v Pána Boha.
- V kolégiu ste okrem toho privítali aj niektoré delegácie alebo osobnosti verejného ?ivota.
Áno, teraz na jar sme privítali delegáciu premiéra vlády Slovenskej republiky, pána Eduarda Hegera so sprievodom, a pri príle?itosti národnej púte nav?tívila ná? dom aj delegácia Národnej rady Slovenskej republiky na ?ele aj s jej predsedom. Spolu s nimi nás nav?tívila aj delegácia Konferencie biskupov Slovenska, v ktorej boli aj príslu?níci a zástupcovia iných kres?anských cirkví, zástupcovia ?idovskej nábo?enskej obce, a boli v nej prítomní - ?o nás ve?mi pote?ilo - aj ?lenovia ukrajinského národa, ktorí mohli tro?ku pookria? aj v Ríme a spozna? jeho krásy a jeho miesta. V uplynulom období sme aj v na?om dome mali zástupcov ukrajinského národa, ktorým sme poskytli miesto, ubytovanie, a takto sme aspo¨¾ trochu mohli prispie? a pomôc? tým, ktorí sú naozaj vo ve?kej núdzi.
-jb, mh-
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.